11. nedeľa po Svätej Trojici 2010

Suspírium: Bože, slovom sýť nás, sýť

nauč dušu jemnou byť,

vlož v ňu, čo máš na ume,

nech mu dobre rozumie!

K spaseniu nám púť daj znať,

vierou ráč nám pomáhať.

Keď duch klesá pre slabosť,

Omilosť nás, omilosť! Amen

Text: Efezským 2, 4 – 10: Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach - veď milosťou ste spasení! - a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. Amen

Sestry a bratia v Pánu!

Téma nedele: pýcha a pokánie je veľmi dôležitá. Apoštol Pavol jej venoval veľa priestoru vo svojich listoch. Možno to bolo aj z dôvodu osobnej skúsenosti s týmto fenoménom. Keď povieme o niekom, že je pyšný, vybaví sa nám pred očami obraz človeka chváliaceho sa svojím majetkom, nadaním, deťmi a pod. Oveľa nebezpečnejšia je však duchovná pýcha, lebo je neraz veľmi dobre schovaná za viditeľnou zbožnosťou, ktorú si mnohí mýlia s ovocím Ducha Svätého. Pre názornosť si znovu pripomeňme modliaceho sa farizeja. V očiach ľudí bol spravodlivým, pobožným a čestným človekom. Vzor pre iných. Aj napriek tomu nebol v Božích očiach ospravedlnený. V čom bola príčina odmietnutia z Božej strany? To je práve to, čo veľa kresťanov považuje za nedostatočné pre spasenie človeka. Spasenie z milosti skrze vieru a nie zo svojich skutkov. Pavol svojim milým Efezským vysvetľuje:

Pán Boh, bohatý na zmilovanie nás obživil s Kristom

1. v Pánovi Ježišovi Kristovi máme istotu spasenia

2. v Kristovi Ježišovi nám dáva svoju dobrotu,

3. z milosti spasení skrze vieru v Ježišovi Kristovi sme stvorení na dobré skutky

Bratia a sestry v Pánu!

V evanjeliu o farizejovi a publikánovi počujeme z úst farizeja ustavičné „ja“. Vďaka Pánu Bohu je falošnou chválou. Farizej je živý zo svojich skutkov, ktoré predkladá Pánu Bohu. Pavol píše, že sme boli mŕtvi v prestúpeniach. Keby zo skutkov bolo možné spasenie, nebola by potrebná obeť Božieho Syna na kríži. Ale zo skutkov nikto nemohol byť spasený; všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej. Ale Boh, píše Pavol, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi... veď milosťou sme spasení. Opýta sa ťa niekto: Máš istotu spasenia? Odpovedz: Mám vo svojom Pánovi Ježišovi Kristovi! Tak píše apoštol Peter Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. Toto znovuzrodenie, keď ožijeme s Kristom, nastáva pri krste. Pán Ježiš hovorí: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. A Pavol Títovi píše: spasil nás... kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého. Nie som pyšný, keď takto vyznávam svoju istotu spasenia v Pánovi Ježišovi Kristovi, lebo priznávam Pánu Bohu, že ma nehodného a zlorečeného v Synovi vykúpil a spasil z milosti.

Sestry a bratia v Pánu!

Nie naše skutky, ale Jeho nevýslovná dobrota to urobila, aby to, čo dal svojmu Synovi dal aj nám v Ňom. Čo sa stalo s Pánom Ježišom Kristom, to sa deje aj v našich životoch. My kresťania s Ním trpíme, ukrižovaní sme hriechu, zomreli sme s Ním, pochovaní sme s Ním, vzkriesení sme s Ním, žijeme s Kristom, sme oslávení s Ním a posadil nás v nebesiach v Kristu Ježiši. Toto miesto máme už v nebi teraz, keď Mu odovzdávame život a stávame sa Jeho vlastníctvom. Sme s Ním jedno telo a dostávame slávu, ktorú On dostal od Otca. Tu je podstata Božej lásky k nám. Vo svojom Synovi urobil všetko preto, aby nám v budúcich vekoch, t. j. v ríši slávy, ukázal nekonečné bohatstvo svojej milosti. Tu musíme zastať a spýtať sa samých seba: čo robiť, aby som nebol odmietnutý spred Božej tváre? V pokornej viere prijať túto veľkú a nezaslúženú milosť Božiu a otvoriť cestu do svojho srdca Pánovi. Tou je pokánie, ktoré jedinečným spôsobom predstavil publikán. Náš reformátor svedčí, že každý deň človeka má byť naplnený úprimným pokáním nad hriechmi, ktorými nanovo hneváme milujúceho Otca.

Bratia a sestry v Pánovi!

Pán Boh pokorného služobníka stvoril vo svojom Synovi na dobré skutky. Keďže sme Jeho dielo, Jemu patríme so všetkým, čím sme a čo máme. Náš Tvorca nám dáva aj zmysel života. Tento objavíme len vtedy, keď žijeme v Jeho blízkosti. Keď čítame Jeho Písmo, keď počúvame Jeho slovo. Ono nám hovorí, že sme stvorení robiť dobré skutky v Kristovi Ježišovi. Skutky, ktoré chce spolu s nami robiť Pán Ježiš Kristus. Skutky, ktoré budujú Jeho telo, cirkev. Skutky, ktoré napomáhajú životu a ktoré sú zbavené sebectva konajúceho. Pán Boh na ne myslel už vopred: v ktorých chodiť nás Boh už prv uspôsobil. Nie je náhoda, že stretneme na ceste žobráka, nie náhodou príde za nami sused s prosbou o pomoc, nie náhodou vedie naša cesta popri ležiacom človekovi. Nie je náhoda, že stretneme nepriateľa, hnevníka. Pán nám stavia do cesty možnosti konať dobré skutky. Pomôcť, potešiť, navštíviť, odpustiť, zľutovať sa, zdvihnúť... čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších bratov, mne ste urobili... Spasený oslavuje svojho Pána prácou s Ním na Jeho vinici bez toho, aby si to uvedomoval a za zásluhy pripisoval: Kedy sme Ťa videli takého, alebo onakého a pomohli sme Ti?

Amen