17. nedeľa po Svätej Trojici 2010

Suspírium: Slovom svätým Ty nás vyučuješ,

pokoríš nás, aj nás pozdvihuješ;

pokor nás, aj pozdvihni, Pane,

Tebe nech spolu sa dnes odovzdáme. Amen

Text: Rímskym 10, 9 – 17: Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený. Nieto teda rozdielu medzi Židom a Grékom. Lebo všetci majú toho istého Pána, bohatého pre všetkých, ktorí Ho vzývajú. Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený. Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú [pokoj a] dobré veci! Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril nášmu kázaniu? Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo. Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

V 8. verši Pavol píše: Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; to je slovo viery, ktoré kážeme. Všetko, čo potrebujeme pre záchranu seba i iných, máme pri ruke. Prečo je potom na svete veľa duchovne mŕtvych ľudí? V čom je problém? Slovo spásy máme v srdci a ústach, ale mu aj pevne veríme? Vodca karavány putujúcej cez púšť, zbadal pár metrov od prameňa vody v oáze, ležať mŕtve telo človeka. Vzdychol si: zas jeden, ktorý si myslel, že vidí fatamorgánu a stačilo niekoľko krokov, aby si bol zachránil život. Tento púštny jav, ktorý vďaka lomu svetla približuje vzdialené, bežne neviditeľné veci, oklamal veľa pútnikov. Mŕtvy muž sa nešiel napiť vodu, myslel si, že je to len klam. Evanjelium stavia pred oči človeka skutočnú vodu života a skutočný chlieb života. Máme ho blízko seba a v sebe. Mnohí sa však z neho nenapijú a nenajedia, hynú, mysliac si, že mu nemožno veriť. Na druhej strane ho neponúkame iným, lebo si myslíme, že ho neprijmú, alebo že nie sú ho hodní. Podobáme sa ľuďom sediacim v loďke, ktorí sa pozerajú na topiaceho, ale nepodajú mu ruku, aby sa zachránil.

Pavol trpí, keď vidí ako kresťania prestali Židom zvestovať evanjelium. Ponúkať im život v Ježišovi Kristovi, zvestovať pokoj s Pánom Bohom v obeti Spasiteľa. Akoby im bolo jedno, čo sa s nimi stane. Vie, že aj Židia budú spasení, lebo je taký plán Boží. Preto nás vyzýva:

Ak máš istotu spasenia v Pánovi Ježišovi Kristovi,

1. buď Jeho svedkom slovom i skutkom, aby si pomohol hynúcemu,

2. počúvaj slovo Pánovo a plň Jeho poverenie, keď ťa vysiela,

3. možno od tvojho svedectva závisí život tvojho blížneho.

Bratia a sestry v Pánovi!

Keď si náš reformátor uvedomil veľký objav, milostivého Pána Boha zjaveného v Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi, nemohol mlčať. Slovo, ktoré bolo blízko neho, stalo sa slovom v jeho ústach i v jeho srdci. Musel slovo evanjelia zvestovať. Svedčiť o ceste spasenia v Ježišovi Kristovi. Ohlasovať radostnú zvesť o pokoji medzi svätým Pánom Bohom a omilosteným hriešnikom obeťou Baránka Božieho na kríži. Vedel i to, že sa hriech postaví celou svojou silou, aby vrátil svetu to, čo mu bolo vytrhnuté k životu večnému a spaseniu. Preto v piesni Hrad prepevný spieva: Slovom Božím neotrasú, úspech im neprislúcha; s nami je každého času Pán s darmi svojho Ducha. Môžu zničiť všetok rod i majetok, vziať česť, hrdlo, dom, náš poklad nie je v tom; nebesá nám zostanú.

Našou úlohou je slovom i skutkom svedčiť o tomto poklade, ktorý nemôže nikto veriacemu vziať. Tým je viera: Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený. Kázanie o kríži Kristovom bolo pre Židov pohoršením a pre Grékov bláznovstvom a predsa Pavol prorokuje: Nieto teda rozdielu medzi Židom a Grékom. Lebo všetci majú toho istého Pána, bohatého pre všetkých, ktorí Ho vzývajú.

Sestry a bratia v Pánu!

Boh Duch Svätý pôsobí vieru v srdci človeka kázaním slova Božieho a sviatosťami Pána Ježiša Krista. Viera nie je výsledok ľudského snaženia, je to dar Boží. Duch Svätý slovom evanjelia osvecuje, posväcuje a v pravej viere zachováva človeka. Kto chce byť spasený, musí túžiť po počúvaní slova Božieho. Pavol sa pýta: Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A tak sa pýtajme aj my: čo dáva silu človekovi, ktorý hovorí, že je kresťan, ale slovo Božie nepočúva ani si ho nečíta? Je v ňom viera? To je vec Toho, ktorý pozerá do srdca človeka. Je mu potrebné byť v cirkvi Kristovej? To je vec naša. Pán nás pozýva, aby sme sa stali ohlasovateľmi radostnej zvesti v púšti vyprahlého srdca. Poslúchnuc Pánovo vyslanie môžu byť naše kroky vzácne pri záchrane hynúceho.

Bratia a sestry v Pánovi!

Možno by sa zdvihlo veľa rúk, keby som sa vás opýtal, kto má doma útlu knižočku: Anjel väzňov – Mathilda Wrede. A možno len málo rúk by bolo signálom, že bola aj prečítaná. Mathilda Wrede na jednom stretnutí, kde hovorila o svojej práci s väzňami, vyhlásila: Nie je správne sa tešiť sebecky zo svojho spasenia. Našou povinnosťou je svedčiť iným o ceste, ktorou nás Pán doviedol k sebe. Jej životným krédom boli slová apoštola Pavla: Milosť a pokoj. Dostali sme milosť, že môžeme vzývať meno Pánovo, kráčať po ceste s Ním, je teda naším právom i povinnosťou svedčiť o pokoji, ktorý dáva Spasiteľ tým, ktorí Mu uveria, aby ich mohol spasiť.

Amen