19. nedeľa po Svätej Trojici 2010 – Veľký Krtíš

100. nedožité narodeniny Pavla Hronca

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánu!

Odkaz dnešnej nedele, sila viery, je veľmi príhodný aj pre vzácnu spomienku na 100. výročie narodenia zborového farára, matičiara Pavla Hronca. Duchovného pastiera, ťažko skúšaného v službe Pánovej. Počas 2. sv. vojny vystavil život riziku straty, keď sa zapojil do odboja proti fašizmu. Po roku 1948 sa zas dostal do nemilosti nového socialistického zriadenia pre svoje kresťanské postoje a obranu cirkvi. Za prácu v spolku ev. kňazov, ktorého bol zapisovateľom. Jeho úhlavný nepriateľ, krajský cirk. tajomník sa dlhé roky usiloval, aby ho zbavil miesta farára. Bol strojcom veľkého utrpenia pre brata farára i celú jeho rodinu. Po osemročnej službe v B. Bystrici, musel odísť do vyhnanstva, do nášho zboru. Ani to ho nezlomilo. Vybudoval zbor po duchovnej i hmotnej stránke. Najmä duchovná činnosť bola pod neustálym tlakom tajomníka a Štb. Len Božia milosť držala brata farára v službe. Nakrátko mu dala zažiť pocit závanu slobody v r. 1968 – 69. Vtedy sa s novou vervou pustil do obnovy štátom zrušeného ZEDu v cirkvi a utlmeného matičného hnutia v našom kraji. V r. 1968 zvolal matičné zhromaždenie. Vtedy sa na krtíšskom amfiteátri zišlo vyše dvetisíc ľudí. Z jeho úsilia vzišlo rozhodnutie mesta uctiť si pamiatku kňaza, národovca, narodeného na tunajšej fare, Augusta Horislava Škultétyho. V cirkvi to bola pamätná konferencia duchovných. Po Pražskej jari prišla zima. Na čas prerušený prúd hnevu sa opäť a s väčšou silou obrátil proti bratovi farárovi Hroncovi. Najkrušnejšou chvíľou jeho života bol čas dovŕšenia dôchodkového veku. Cirkevná vrchnosť nútená štátnou poslala brata farára do dôchodku, hoci vtedy cirkvi chýbalo vyše 150 duchovných. Oznam o nutnom ukončení služby mu bol prinútený priniesť brat, za ktorého sa brat farár Pavel Hronec v čase politického rozvlaženia postavil, aby dostal vysokú funkciu. Chudobná je krajina, ktorá sa zbavuje schopných, ešte viac cirkev, ktorá nepotrebuje verných. Apoštol pripomína: Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru. Viďme, čo viedlo brata farára k tejto obeti.

Suspírium: Stíšme sa slovom Pána Ježiša z arcipastierskej modlitby: Pane, posväť nás v pravde – Tvoje slovo je pravda.

Text: Filipským 1, 29: Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho. Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Bol to Vzkriesený Kristus, ktorý si ho do svojej služby povolal. Nezasľúbil svojim verným život bez problémov. Povedal, na svete máte súženie, ale dúfajte vo mňa, ja som premohol svet. John Ortberg, americký kazateľ, sa zapojil do prieskumu, ktorý mal zistiť, ktoré faktory najviac pôsobia na formovanie duchovného rastu kresťana. Ohromujúco najčastejšia odpoveď znela: Boli to obdobia utrpení a skúšok. Iróniou je, že v pláne otázok duchovného rastu je úloha utrpenia najviac obchádzaná. Je to možno preto, že si ho nemôžeme naplánovať tak, ako štúdium Biblie, alebo modlitbu. Toto za nás nevyhnutne zariadi život. Je preto veľmi dôležité, aby sme k nemu zaujali správny postoj. Vtedy nás posilní vo viere a dá nový rozmer života.

Apoštol Pavol píše svojim milým Filipským, že sa jeho väzením evanjelium ešte viac rozšírilo. Pavlovi priatelia i nepriatelia smelšie hlásali Krista. Netúži byť vo väzení, chce opäť vidieť Filipských, ale vidí, ako skúška jeho viery blahodarne umocňuje vieru v zboroch. Toto vedie apoštola k presvedčeniu, že je veľkou milosťou Božou pre Pánových vykúpených dar viery a dar utrpenia pre evanjelium. Podľa tohto slova slúžil v cirkvi Pánovej i brat farár Pavol Hronec, lebo

sa mu dostalo veľkej milosti pre Krista,

1. že mohol veriť v Pána Ježiša Krista

2. a mohol pre Neho trpieť.

Bratia a sestry v Pánovi!

Apoštol Pavol vie, že len z veľkej milosti Pána Ježiša Krista mohol v Neho veriť. Nezaslúžená milosť ho viedla k službe Kristovi a Jeho cirkvi. Jeden z najmúdrejších ľudí planéty, pokorne podriadil svoj život Spasiteľovi. Nežijem už je, ale žije vo mne Kristus. Mohol získať slávu, úrady, všetko však pokladá za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista. Žije vo viere, že len spravodlivosť Božia mu môže pomôcť pred súdom večnosti. Pánovo evanjelium je múdrosťou i silou, ktorá vedie k spaseniu. Nie všetci ho prijali. Iní, ako Riman Festus sa mu bránili: Blázniš, Pavel! Tvoja veľká učenosť ženie ťa do bláznovstva. Tých, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. Neprijali predsa ducha otroctva, aby sa zase báli, ale prijali ducha synovstva, ktorým volajú: Abba, Otče!

Spomínajúc na krtíšskeho slova Božieho kazateľa, si musíme uvedomiť jeho postavenie. Sľubne rozbehnutá práca v cirkvi dávala mladému nadanému teológovi a filozofovi veľké predpoklady pracovať pre cirkev i pre národ. Tak začal, ale rast bol zastavený neprajnosťou doby. Bolo na jeho rozhodnutí, či pôjde ľahkou cestou poslušnosti a svetskej slávy, alebo zostane verný Pánovi aj za cenu utrpenia. Spolu s Pavlom vyznával: Lebo mne žiť je Kristus a umrieť zisk. Duch Štrasburskej univerzity, zdôrazňujúci osobnú vieru, začal pomaly pretvárať srdcia poslucháčov. Aby v tomto zbore bolo čo najviac dietok Božích. Prijal i utrpenie ako výsadu ísť za Kristom.

Sestry a bratia v Pánu!

Richard Baxter vyznal: „Bože, ďakujem Ti za výchovu, ktorú som musel zniesť v tomto tele počas päťdesiatich ôsmich rokov.“ Určite nebol jediným človekom, ktorý obrátil utrpenie života na víťazstvo. Rýchlo sa pre nás škola nášho nebeského Otca skončí – jej záver sa blíži každým dňom. Pavol nás vyzýva, aby sme neutekali z ťažkej lekcie a necúvali pred výchovnou palicou Božou. Naša koruna bude bohatšia a nebo vzácnejšie - ak pokorne vytrváme v nej až do konca. Je milosťou trpieť pre Pána. On povýši do slávy každého verného služobníka. Veľa ľudí sa pýta: Aký zmysel má utrpenie? Príkladov je veľa. Pavlovo malo význam pre jeho súčasníkov. Jozefovo pre bratov a celý zárodok Izraela. Kristovo pre nás všetkých. Pozrime na prácu keramikára. Najjemnejší porcelán na svete sa vypaľuje v peci najmenej trikrát a niektoré druhy ešte viac. Drážďanský sa vždy vypaľuje trikrát. Prečo musí vydržať takú silnú horúčavu? Nemohlo by stačiť raz či dvakrát? Nie, potrebné je trojnásobné vypaľovanie. Zlatá farba, tmavočervená a iné sú tak jasnejšie, krajšie a trvalo sa pripoja k porcelánu. Sme formovaní na tom istom princípe. Skúšky života prepaľujú kresťana veľakrát, Božou milosťou sa v nás vytvárajú nádherné farby darov Ducha Svätého, aby v nás svietili naveky. Pretože náš život nie je len o tejto časnosti ale najmä o sláve vo večnosti.

Utrpenie apoštola upevnilo vieru Filipských, život pod tlakom brata farára Hronca zas posilňoval nás, aby sme celkom neodpadli, ale vydržali až do konca pri Pánovi. To však platí všeobecne a malo by byť slovo Pavlovo mottom života každého kresťana pre jeho spasenie: Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho. Amen