20. nedeľa po Svätej Trojici – 2010

Poďakovanie za úrody zeme

Suspírium: Tys´ dal nám, Bože, čo treba...

Buď Ti dnes sláva, veleba –

za chlieb a zdravie i čo máme

ďakujeme Ti v našom chráme.

A keď už máme zas čo jesť –

i práce, však prv Tebe česť!

Veď nás i ďalej – dary užiť

a Tebe, Otče, verne slúžiť! Amen

Text: 2. Korintským 9, 6 - 15: Toto však hovorím: Kto skúpo rozsieva, skúpo bude aj žať; kto však hojne rozsieva, hojne bude aj žať. Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh. A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba), aj nadbytok pre každý skutok, ako je napísané: Rozsypal, dal chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky. A Ten, kto rozsievačovi dáva semeno i chlieb, aby mal čo jesť, dá a rozmnoží vaše osivo, dá vzrast plodom vašej spravodlivosti, a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť, ktorá skrze nás pôsobí vďačnosť Bohu. Lebo táto služba lásky nielenže doplňuje nedostatky svätých, ale rozmnožuje aj vďačnosť mnohých k Bohu. Veď keď sa dokazujete v tejto službe lásky, oslavujú Boha, že sa poslušne priznávate k evanjeliu Kristovmu a štedro sa delíte s nimi a so všetkými. Modlia sa za vás, túžia po vás pre nesmiernu milosť Božiu vo vás. Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar! Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Celá história náboženstiev svedčí o tom, ako si človek chcel nakloniť Pána Boha, alebo bohov, ktorým slúžil, aby mu boli priaznivo naklonení a ochránili jeho práce na získaní dostatku potravy. Po zbere úrod prinášali obete prvotín úrod zeme, alebo zvierat. Človek stále na konci zberu úrod usporadúval slávnosť vďaky nadprirodzenej moci za jej dobrodenie. V židovstve sa postupne táto obetná služba presúvala do duchovnej oblasti. Prorok Izaiáš hovorí: ...ani krv juncov, jahniat a kozlov nemám v obľube! A žalmista vyznáva: Lebo Ty nemáš záľubu v zábitku, a keby som ti obetoval zápal, nepáčil by sa Ti. Bohu milou obeťou je duch skrúšený; Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným. Dávid i Izaiáš nám dávajú jasne najavo, že Pán Boh žiada iné od človeka. Obeť jeho srdca. Pavol korintským píše:

Nebeský Otec je láskavý a štedrý Darca, bohatý je v milosti.

1. Dostatok darov dáva svojim deťom, rozhojňuje pri nich dary,

2. požehnáva ochotných darcov, aby mohli byť štedré ako On.

Bratia a sestry v Pánovi!

Nebeský Otec, láskavý a štedrý Darca má dostatok darov pre svoje deti, aby mohli byť štedré, ako je štedrý On: A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba), aj nadbytok ...

To sa potvrdilo i tohto roku. Hoci kvárili povodne, nepriazeň počasia, zem vydala na Pánov rozkaz ovocie, aby stvorenstvo malo dostatok potravy. Musíme si uvedomiť, že nemáme nič vo svojich rukách a predsa je dostatok všetkých darov, ktoré potrebujeme. Pán Boh nezabudol ani na jeden jediný. Pokoj a dobrota spočinula na strane verných. Na strane vlažných číha veľké nebezpečenstvo. Tým je zľahčenie Božej milosti za požehnanie úrody a oslabenie vďaky za Jeho dobrodenie. Nebezpečie rastie s našim znižujúcim sa podielom na dorábaní každodenného chleba. Cítime sa až príliš bezpeční, že bude neustále dostatok darov.

Sestry a bratia v Pánu!

Pán Boh svojimi darmi svoje deti vychováva. Tým najlepším príkladom bolo požehnanie manny na púšti. Učil vyvolený ľud, aby sa vedel uspokojiť s požehnaním a deliť sa s darmi, ktoré dáva. Máme teda aj nadbytok Jeho darov pre každý skutok, ako je napísané: Rozsypal, dal chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky. A Ten, kto rozsievačovi dáva semeno i chlieb, aby mal čo jesť, dá a rozmnoží vaše osivo, dá vzrast plodom vašej spravodlivosti, a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť, ktorá skrze nás pôsobí vďačnosť Bohu.

Ochota zdieľať sa s darmi nebeského Otca, štedrosť voči blížnym, je najlepším dôvodom pre Pána Boha k nášmu obohateniu. Rovnako tak k osláveniu Božieho mena. Skúsenosti mnohých národov, ktoré prešli dejinami veľkej chudoby svedčia o tom, že aj vtedy dokázali niesť plody spravodlivosti, bohatí na všemožnú štedrosť. Odpoveďou Božou bolo veľké rozhojnenie darov. Štedrosť je totiž najlepším dôkazom viery v Pána. Vdove zo Sarepty sa múka ani olej nemíňali. Samaritán mohol pomôcť dobitému židovi, učeníci, ktorí všetko zanechali pre Krista, nemali v ničom nedostatku na svojich cestách.

Bratia a sestry v Pánovi!

Pavol píše, že služba lásky nielenže doplňuje nedostatky svätých, ale rozmnožuje aj vďačnosť mnohých k Bohu. Veď keď sa dokazujete v tejto službe lásky, oslavujú Boha, že sa poslušne priznávate k evanjeliu Kristovmu a štedro sa delíte s nimi a so všetkými. Modlia sa za vás, túžia po vás pre nesmiernu milosť Božiu vo vás. Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar!

Spomeňme si na nespravodlivého šafára. Z pánovho majetku si robil priateľov, aby keď ho pán prepustí, prijali ho do svojich domov. Pán Ježiš nás „navádza“, aby sme si robili priateľov z nepriateľskej mamony, aby sme boli prijatí do večných stanov, teda z toho, čo nám nadelil v daroch tela. Či to nie je reč o tom, čo nám dnes hovoril apoštol Pavol? Keď nám Boh dal svojho jednorodeného Syna, či nám s Ním nedaroval všetko. Oslávme Ho pevnou vierou za všetky dary, najmä za Ten najdrahší, za Pána Ježiša Krista, že s láskou budeme hľadieť na núdzneho.

Amen