22. nedeľa po Trojici - Pamiatka reformácie 2010

Suspírium: Teba nadovšetko, Kriste, milovať,

pravdu Tvoju prijať, verne zachovať,

kríž svoj vziať na seba, z viery brať sily -

daj nám, Spasiteľu, Pane premilý! Amen

Text: Rímskym 3, 21 - 28: Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci, a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu: Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša. Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie, naopak, zákonom viery. Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. Amen

Milí bratia a sestry v Pánu!

Pred 500 rokmi sa augustínsky mních, Martin Luther, cítil veľmi poctený. Kláštor v Erfurte ho vyslal služobne do Ríma, vybaviť veci rádu. Pri pohľade na „večné mesto“ zvolal: „Salve, sancta, Roma!“ Luthera v tomto meste nezaujímali natoľko diela renesancie ani antiky, aby im dal prednosť pred duchovným požehnaním. Chcel ho na tejto ceste získať čo najviac. No prichádzajú prvé sklamania. Pri generálnej spovedi ho pobúrila neschopnosť spovedníka. Pri slúžení omší rozhorčila povrchnosť kňazov. Zbožnému severanovi sa život v Ríme zdal bezbožný. Veľmi uvažoval o výroku: Ak je peklo, Rím je postavený na jeho základoch. Keď kľačiačky postupoval po Pilátových schodoch, každý bozkal a veľmi ľutoval, že jeho rodičia ešte žijú a nemôže pre nich vyprosiť zvláštne milosti. Tak to hlásala cirkev. Modlil sa za starého otca. Na vrchu schodov si pomyslel: Či je to skutočne pravda? O sedem rokov už bolo všetko inak. Keď ako profesor prednášal List Rímskym, dospel k veľkému objavu. Milosťou sme ospravedlnení, sami nedokážeme naplniť spravodlivosť Božiu.

Pavol: Božia spravodlivosť prišla bez nášho pričinenia.

1. Vierou prijímame to, čo nedokážeme vykonať,

2. Pán Boh zaplatil za naše spasenie.

3. Našimi skutkami oslavujeme Pána Boha za Jeho lásku.

Bratia a sestry v Pánu!

Vieme, čo je to spravodlivosť Božia? Pán Boh ospravedlňuje hriešneho človeka zásluhami Pána Ježiša Krista. Naplnenie zákona Ježišom si človek privlastňuje na ospravedlnenie svojich hriechov pred Božím súdom. Toto konáme vierou, bez akýchkoľvek zásluh. Ako silno bolo zakorenené vedomie, že človek svojou činnosťou môže naplniť Boží zákon, vidíme na prevzatí tohto myslenia kresťanskou cirkvou od farizejov a zákonníkov. Luther pred 500 rokmi pri návšteve Ríma plne potvrdil túto prax cirkvi. Chcel vymôcť požehnanie pre blízkych záslužnými skutkami. Vďaka Pánu Bohu, že mu otvoril oči viery pre jedinečné dielo spásy, vykonané Pánom Ježišom Kristom. Vyučený apoštolom Pavlom pochopil, že si toto dielo môžeme privlastniť jedine vierou – Sola fide. Pochopil slovo Pavlovo, že človek prijíma toto dielo úplným vzdaním sa svojich nárokov a chvály zo skutkov. Pán Boh všetko vykonal, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach.

Milí bratia a sestry!

Keď sme my nemohli ničím zaplatiť dlhy spôsobené hriechom, Pán Boh zaplatil za nás. Ak „len“ vierou prijímame spravodlivosť Božiu, vydávame svedectvo, že nezamieňame seba za Spasiteľa. Naopak, svedčíme, že On je Ten, ktorý trpel i zomrel za nás a naše hriechy. Oslavujeme Ho za to, že prevzal trest na seba, aby sme my mohli byť spasení Sola Gratia. Keďže je milosť Božia daná zdarma, Pavol hovorí, že za ňu nič nemôžeme dať. Ale apoštol k tomuto zdarma pridáva: skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi. Potom „zdarma“ dostáva novú dimenziu. Spravodlivosť, ako hovorí Dietrich Bonhoeffer je veľmi drahá, vykúpená krvou Božieho Syna. To upozorňuje všetkých, ktorí by sa riadili Voltairovou zásadou, že Boh je profesionálny odpúšťač hriechov a každému bude odpustené. To sa vzťahuje len na tých, ktorí vidia v tomto nebeskom počine veľkú zaviazanosť k zodpovednému počínaniu si. „Zdarma“ sa týka len oslovených Pánom Bohom a konajúcich vo viere. Pozrime sa na Zacheusa a jeho obrátenie sa, rovnako Pavlovo, Petrovo a iných.

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Dr. M. Luther a ostatní reformační otcovia mali na výber, mlčať a bezducho sa podriadiť ľudskému podaniu vnesenému do cirkvi, alebo poslúchnuť Písmo, že lepšie je poslúchať Boha ako ľudí. Vybrali si druhú cestu. Sola Scriptura. Jedine Písmo. Istota Božej milosti podaná v Písme vedie k životu, ktorý si nezakladá na chvále skutkov, ale na oslave Pána Boha skutkami lásky. Nakoniec, tak to potvrdil Pavol: viera sa dokazuje skutkami lásky. Pán Ježiš Kristus káže: aby ľudia videli vaše dobré skutky a oslavovali Otca vášho, ktorý je v nebesiach. Skutkami, ktorými milujeme aj svojho nepriateľa. Tým sa odlišujeme od dietok sveta. Pán Ježiš Kristus to prísne pripomína: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. Tým sa odlišujú dietky svetla od dietok sveta. Reformácia tak oslobodila kresťana od pohľadu na seba a uvoľnila mu ruky pre požehnanú prácu na tomto svete. Amen