23. n. po Trojici - 2010

Suspírium: Drahý Pane, Jezu Kriste,

daruj slovo sväté, čisté.

Žehnaj nám i svojmu slovu,

poslušné daj srdce k tomu. Amen

Text: Rímskym 14, 7 - 9: Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. Veď práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými. Amen

Milí bratia a sestry v Pánu!

Nielen koniec cirkevného roka, ale aj celý život by nám mal pripomínať posledné veci človeka: smrť, vzkriesenie, posledný súd a cestu po ňom. Veľa kresťanov je spokojných s určitou formou života, ale nežije skutočný život viery. Pavol to vidí na zbore v Ríme. Život viery nahradilo delenie sa na skupiny vo viere silných, ktorí pohŕdali slabšími a slabých, ktorí sa zas bránili tým, že odsudzovali konanie vo viere silných. Robili to na úkor plnenia vôle Božej. Žiaľ nie ojedinelý jav v prvom kresťanstve, ba ani medzi kresťanmi všetkých čias. Neuvedomili si, že vnášali do cirkvi Kristovej svár a delenie. Jedna i druhá strana takým konaním zanedbávala to, čo mali robiť, lebo im boli dôležitejšie vlastné postoje a ciele. Možno sa aj my nájdeme v tomto obraze. Apoštol Pavol, skôr ako vstúpi na pôdu rímskeho zboru píše, aby im pomohol nájsť správnu cestu viery. Nechce, aby sa sloboda od zákona, ku ktorej ich Kristus doviedol svojim krížom, nestala pre nich svojvôľou. Zdôrazňuje:

Život veriaceho priamo závisí od Spasiteľa.

1. Jemu patrí za každých okolností,

2. Jeho nárok sa na vykúpeného ani v živote ani v smrti nemení.

3. Jemu bolo dané panstvo aj nad mŕtvymi aj nad živými.

Bratia a sestry v Pánu!

Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. Pánovi Ježišovi patríme za každých okolností. Tie sú jasne ohraničené: životom a smrťou. Nič nemôžeme urobiť pre svoje spasenie. Keď Mu patríme v živote, tak sa to musí prejaviť na našom konaní. Keď Mu patríme v smrti, tak potom v pevnej viere, že v Ňom máme vzkriesenie. Ani prvé ani druhé nie je závislé na našom posudzovaní, alebo odsudzovaní bratov a sestier v prejavoch ich viery. Život i smrť sú závislé na Kristovi. Preto musíme vidieť v našom živote dve ríše. Kráľovstvo Božie, kde sa uplatňuje sláva a moc Božia a časnosť. V prvej je potrebná úplná oddanosť Pánu Bohu a podriadenosť Jeho vôli. V druhej, nazvime ju demokracia, zas láska, hľadajúca vzájomné dobro a pokoj. Sila našej viery sa ukazuje na poslušnosti Kráľovi a na láske k blížnym. Či vynášame dobré z dobrého pokladu srdca, ako nám káže Pán, alebo nie. Nepochváli nás za podceňovanie slabšieho vo viere, ak sa nemodlí tak, ako iní. Ak nechodí do chrámu s takou radosťou ako iní, neobetuje, nezapája sa do aktivít zboru ako iní. Určite však pochváli za pomoc slabšiemu, za posilnenie jeho viery, za trpezlivosť, ktorú s ním máme. Rovnako nás nepochváli za výsmech tých, ktorí sa horlivo modlia, chodia do chrámu, pracujú na vinici Pánovej, obetujú, ak si z nich nevezmeme príklad. Ale pochváli, ak si vezmeme príklad zo silnejšieho. Ak naozaj patríme Pánovi, dávame Bohu čo je Božie a cisárovi čo je cisárovo aj pri znášaní slabšieho vo viere aj pri učení sa od silnejšieho vo viere.

Milí bratia a sestry!

Apoštol Pavol hovorí, že Pán má nárok na nás v živote i v smrti. Stále Mu patríme. Kto chce zachrániť svoj život len pre seba, umiera bez nádeje vzkriesenia. Takýto život stráca nárok na jednotu s Kristom tu i vo večnosti. Preto Pavol vyzýva, aby sme sa nedelili, inými nepohŕdali. Lebo ak tak robíme, neuznávame nárok Kristov na nás. On je Pán a On bude posudzovať i súdiť svojich služobníkov. To je Jeho právo. Verných ani život ani smrť neodlúči od Jeho lásky. Zachovali si nádej získanú v krste. Krst nesie v sebe ideu zomretia a vzkriesenia s Ježišom Kristom. V krste nám daná nádej posilňuje našu vieru. Ňou sa posilňoval reformátor Luther, keď vyznával: Som pokrstený! Nesklamala ho. V tejto nádeji ide výlučne o Božiu vec a zásluhu Božieho Syna a nie človeka.

Ak je pre nás dôležitý život s Ním, potom nehľadáme svoju slávu, ale ako naplniť príkaz lásky, lebo On už všetko vykonal za nás. Žiť ako Ján Krstiteľ: Ja sa musím umenšovať, aby On mohol rásť.

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Patriť Pánovi Ježišovi Kristovi za každých okolností, uznať Jeho nárok na seba v živote i v smrti, prináša odmenu. Práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými. Kristus panuje nad mŕtvymi i nad vzkriesenými. Je úžasné, že má nad nami nárok. Máme istotu života vo večnosti. Života v Jeho sláve. Ak si verný/á, môžeš s radosťou plniť vôľu svojho Pána a záväzky v spoločenstve Jeho dietok. On ti dá všetko potrebné k tomu a nakoniec ťa vzkriesi a uvedie do svojej radosti. Toto nám dáva z milosti a nie pre naše snahy. Zjavenie svedčí: Blahoslavení sú tí, ktorí odteraz v Ňom umierajú. Im otvára Baránok Boží oči vo svojej ríši. Dostal k tomu moc: Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno. A tak, moji milovaní, ... s bázňou a s chvením pred Pánom konajme svoje spasenie túžiac spolu sa radovať pred Jeho tvárou. Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši?

Amen