2. adventná nedeľa

Suspírium: Synu Boží, Pane Kriste,

nádej naša – útočište,

zachovaj nás vo vyznaní,

že si za nás križovaný.

A keď niekdy prídeš k súdu,

priznaj sa k nám – svojmu ľudu,

posiľuj nás, preveď k sebe

z plaču – trampôt v slávne nebe! Amen

Text: Matúš 24, 37 – 39.42 - 44: Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte! Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Dnešná nedeľa nás upozorňuje na prichádzajúce kráľovstvo Božie a vyzýva, aby sme sa naň pripravili. Prípravy robíme v živote veľmi často. Pripravujeme svadby, krstiny, konfirmácie, narodeniny, vianočné sviatky a všeličo iné. Venujeme im veľa času i peňazí. Pripravujeme sa však aj na príchod Pána Ježiša Krista? Nie je to veľmi badateľné. V týždni? V jeden večer po prislúžení VP v NsP, som sa zastavil v obchodnom dome niečo kúpiť. Stretol som našu spolusestru. Vykladala tovar do regálov. Pýtal som sa, či majú zákazníkov. Hovorila o množstve kupujúcich, i o tých, ktorí radi vezmú a nezaplatia. Začudoval som sa, je kríza, ľudia vravia, že nemajú peniaze. Tu to nevidieť, odpovedala mi. Kríza v gréčtine znamená súd. Dal by Pán, aby ten súd nebol v zbore. V chráme ho vidno. Mnohé lavice sú prázdne, na detskej besiedke je miesto pre deti, ktoré ostali doma. Márne voláme dorastencov na stretnutia, ktoré by ich mali budovať. Mládežníci sa radšej tmolia po cestách sveta, akoby hľadali úzku cestu a úzku bránu kráľovstva Božieho. A čo my dospelí? Čo hľadáme a ako sa pripravujeme? Na konci nášho čakania bude súd. Bude znamenať radosť, alebo smútok? Pán hovorí, dobre robí, kto

v bdení očakáva prichádzajúceho Spasiteľa.

1. On nás pred ľahostajnosťou a odpadnutím vystríha,

2. na Boží súd upozorňuje

3. a verným záchranu sľubuje.

Bratia a sestry v Pánovi!

Ako dobre poznal náš Pán naše srdcia i mysle. V spomienke na Nóacha varuje pred ľahostajnosťou a odpadnutím svojich poslucháčov i nás. Veci okolo nás sa zmenili. Zmenili sa životné podmienky, ale nezmenil sa hriech a náklonnosť človeka k nemu. On dokáže vyvolať v nás ľahostajnosť k Božím veciam, ba celkom v nás zabiť vieru. Tak žili ľudia za Nóacha, telesného pôsobenia Pána Ježiša a tak žijeme aj my. Pán Ježiš Kristus prichádza k nám vo svojom slove a vo svojich sviatostiach, aby nás volal k bdelosti. To znamená k múdremu využívaniu času Jeho navštívenia. Chce, aby sme si uvedomili to, čo je skutočne dôležité. Sú nimi stoly prikryté jedlami od výmyslu sveta? Sú nimi hmotné veci pre nás a naše deti? Sú nimi prvenstvá v bohatstve, šikovnosti, vytváraní rekordov? V kútiku duše priznáme, že nie. Ale v praxi konáme opačne. Hľadáme to ostatné dúfajúc, že kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť nám budú pridané. Omyl. Keď učeníci v Getsemanskej záhrade nebdeli, stratili odvahu viery a opustili Pána. To je našim cieľom?

Sestry a bratia v Pánovi!

Pozor! Pán Ježiš nás na Boží súd upozorňuje. Desivo znejú Jeho slová o bezpečí tých, ktorí sa odvrátili od Božej cesty. Vyslovil mrazivú vetu: svoje si konali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nespozorovali! Znamenia sa ich nedotkli. Deň o ktorom hovorí, je dňom Pánovho súdu. Uzavretie času navštívenia, času zhovievavosti, času milosti. Koniec, potopa. Tá bola desivá. Nikto neušiel pred vodami zahynutia. Všetci, čo sa nekajali, nepripravili, biedne zahynuli. Aký strašný bude deň Pánov, keď bude súdiť živých i mŕtvych pre nepripravených. Čo robiť? Ako sa pripraviť? Na stretnutí dorastu som počul krásnu odpoveď na takúto otázku: V Písme to máš napísané. V ňom nám Pán dáva radu: čiň pokánie, ver v Boha a Toho, ktorého poslal na tento svet. Nasleduj moje šľapaje. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života. V srdci veriť, ústami vyznávať Ježiša Krista a vieru skutkami dokazovať, to je najlepšia príprava. Taký sluha bdie a očakáva svojho Pána.

Bratia a sestry v Pánovi!

Verní sa radujú, dobre vedia, kto im ide v ústrety. Posledný súd pre nich neznamená zmarené nádeje, oklamanie a ničotu. To je pre tých, ktorí sa nepripravovali, nebdeli, ktorí neočakávali príchod kráľovstva Božieho.

Verná služobnica Pánova sa dostala do poslednej fázy ochorenia na rakovinu. Na smrteľnej posteli mi povedala: Nebuďte smutný, ja sa radujem. Onedlho sa už stretnem so svojím Pánom a verím, že aj s manželom, s ktorým sme spoločne čítali Písmo a učili sa nasledovať Pána Ježiša Krista. Pre mňa bola chvíľa pri jej smrteľnom lôžku veľkou posilou mojej viery. Ďakoval som za ňu Pánovi a za to, čo mi v tej chvíli požehnal. Veľmi som zatúžil po tom, aby som aj ja v poslednej chvíli života odchádzal k Pánovi s takou vierou, porúčajúc svojho ducha do Jeho rúk. Pripadala mi ako víťaz maratónskeho behu. Viete, že títo borci trénujú tvrdo a dlho, aby dobehli a získali veniec. Kto spí, netrénuje. Kto nebdie duchovne zaspí večne. Amen