Nový rok - 2011

Suspírium:                Do zeme tej, čo čaká nás,

veď nás, náš Pane,

čuj vrúcnych prosieb našich hlas,

viď obeť, čo tu v dušiach planie!

Však žehnaj našim snahám sám,

keď búri žitia tok -

ó, žehnaj nám, ach žehnaj nám

a učiň šťastným tento nový rok!  Amen.

Text: Ján 14, 1 – 6:  Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? A cestu, kam idem, poznáte. Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu? Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.  Amen.

Sestry a bratia v Pánovi!

ôsmy deň po narodení Pána Ježiša Krista bol dňom Jeho obriezky, pripojenia k ľudu zmluvy s Hospodinom. Tým získal nárok na všetky Božie zasľúbenia. Ľud, ktorý počíta roky podľa kresťanského kalendára, má na tento deň daný aj začiatok nového kalendárneho roka. Tak je občiansky sviatok spojený s duchovným. Kým na občiansky sme urobili veľké prípravy, aby radosť a zábava boli čím najväčšie, v tom duchovnom je už ochoty k radosti menej. Neviem sa zbaviť dojmu, že sa v myslení i konaní podobáme ľuďom z Titanicu, keď prvý raz počuli správu o hroziacej skaze. Neuverili jej. Dolu sa loď začala potápať a hore ešte pulzovala neviazaná radosť. Tí zodpovední si uvedomili vážnosť situácie a začali prípravu na záchranu. Pre takých, v duchovnom zmysle, znie dnešné slovo. Stojíme na prahu neznámeho, ale tomu, kto je pripojený k Božiemu ľudu Novej zmluvy, napísanej na Golgote, znie jasná správa:

Nech sa ti srdce nestrachuje! Ver v Boha a ver vo mňa!

1.   Ja mám moc dať ti príbytok v dome môjho Otca,

2.   ak sa ma budeš držať, ukážem ti cestu spasenia,

3.   lebo sa len skrze mňa môžeš navrátiť do Otcovho domu.

Bratia a sestry v Pánovi!

Čo žiada od nás Pán, keď nás volá k viere v Neho a v Boha? Nuž, to je odvaha kráčať a žiť s Pánom Bohom vo svetle evanjelia Pána Ježiša Krista. Pisateľ listu Židom o tom hovorí: Vierou priniesol Ábel hodnotnejšiu obeť Bohu ako Kain. Vierou bol uchvátený Henoch, aby nevidel smrť, a nenašli ho viac... Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ... A tiež Sára vierou nadobudla silu počať, hoci sa jej čas už minul. Pokladala totiž za verného Toho, ktorý dal zasľúbenie.  Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. Vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že je dieťa vydarené, a nedali sa odstrašiť kráľovským rozkazom. Vierou prešli (Židia) cez Červené more ako po suchu. Vierou padli múry Jericha, keď ich (Židia) obchádzali sedem dní. Vierou vykročil Peter na rozbúrenú hladinu, vierou prijal Zacheus Pána Ježiša Krista a dal sa Mu obrátiť. Vierou spoznal kajúci lotor na kríži v Ježišovi Krista. Vierou sa zmocňujeme zasľúbenia, že náš život nekončí smrťou, ale v príbytkoch slávy Božieho Syna.

Sestry a bratia v Pánovi!

Viera premáha v nás strach z neznámeho, z budúceho i zo smrti. Rozum sa síce neraz stavia na odpor, lebo nemôže pochopiť to, čo viera vidí a cíti. Tak to bolo i u Tomáša. Bol pochybovačom. Veril len tomu, čo videl a čoho sa mohli dotknúť jeho ruky. V Ježišovi videl len pravého človeka a nevidel pravého Boha. Nerozumel, ako má poznať cestu, kde ide Ježiš, keď jeho telesný zrak nič nevidel. Tak je to s mnohými nami. Zostávame v neistote, či je naša cesta správna. Kto sa aj napriek neistote a vnútorným bojom pridŕža Pána Ježiša Krista dôjde k poznaniu a On mu ukáže cestu spasenia. Tak sa mohol Tomáš dotknúť prebodnutých rúk Krista a vložiť prsty do Jeho rán, aby vyznal: Pán môj a Boh môj!

Pán Ježiš Kristus aj nám chce ukázať cestu spasenia a priviesť našu vieru k známosti o Kristovi. Keď ju apoštol Pavol získal, všetko ostatné stratilo pre neho cenu. Predal všetky perly, aby kúpil tú najdrahšiu a najcennejšiu. W. Busch píše v jednej zo svojich kníh o nebezpečnom omyle. Spomína otca, ktorý v čase Tretej ríše, viedol syna k tomu, aby opustil biblické hodiny mládeže. Bolo to zo strachu, že nové idey neznesú zbožnosť. Chlapec odišiel z cesty Pánovej na prianie otca. Nová cesta ho však priviedla k vzbure proti rodičom a pretrhnutiu spojiva lásky. Otec pochopil svoj omyl a vyznal slovami Pána Ježiša Krista: Čo prospeje človekovi, keby získal aj celý svet, ale duši by si uškodil.

Sestry a bratia v Pánovi!

Sme tu len pútnici, ktorí nemajú trvalého miesta. Hľadáme ono budúce. Pamätajme, že bez Pána Ježiša Krista ho nenájdeme. On jediný môže povedať: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. To nie je vystatovanie, to je pravda. Nik neprišiel od Otca okrem Neho a nik nepozná cestu k Otcovi, iba On sám. Nik nevyplnil zákon okrem Neho a nik iný nemohol priniesť obeť za hriechy sveta okrem Neho. V nikom inom sa nezaľúbilo Otcovi tak, ako v Jeho Synovi a nikoho nekázal poslúchať tak, ako svojho Syna. Preto, kto verí v Neho a v Boha, má večný život a nejde na súd, ale prechádza zo smrti do života.

Stojíme na prahu roku 2011. Budeme, ak Pán dovolí prechádzať jedným dňom za druhým. Nebude záležať na tom, koľko zarobíme, čo zgazdujeme, ako sa budeme trápiť v skúškach a chorobách, ako sa vyrovnáme so žiaľmi, stratami blízkych,  či vecí. Bude záležať na tom, ako využijeme cestu, pravdu i život, ktoré nám ponúka Ježiš Kristus. Vtedy budeme skutočne bohatí i slobodní i pokojní i šťastní.

 Amen