1. po Zjavení - 2011

Suspírium:                Požehnaj, Bože, rodine,

otcom i matkám zdravia praj,

chráň dietok duše nevinné

a všetkým vospol požehnaj!

Bo rodina – to dar je Tvoj,

jej základ Tvoje prikázanie...

Ó, žehnaj jej, kde treba zhoj,

a v rodinu nás prichýľ, Pane! Amen

Text:  Efezským 6, 1 - 4: Deti, poslúchajte rodičov v Pánovi, lebo to je spravodlivé. Cti si otca a matku - to je prvé prikázanie so zasľúbením - aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána. Amen

Sestry a bratia v Pánu!

Veľmi smutne vyznelo v TV relácii zhodnotenie stavu dnešnej mládeže odborníkom – sociológom. Konštatoval, že v prejavoch mladých ľudí, dominuje rast agresivity. Dojem, ktorý vyvolala reportáž, bol desivý. Akoby mladej generácii chýbalo „vybúrenie sa“ v nejakom vojnovom konflikte. Keďže sa aj v našom meste stretávame s takými prejavmi, položme si otázky. Chýba priestor na „vybitie“ si energie? Je zlé, že už viac desiatok rokov žijeme v mieri? Alebo sa stala chyba niekde inde? Myslím, že to posledné je pravda. Od vyhnania ľudí z raja cez časy apoštola Pavla až po dnešok, bolo násilia a ukrutností veľmi veľa. Zákon Boží a Evanjelium Pána Ježiša nám káže, aby sme kráčali inou cestou, ako kráčajú deti tohto sveta. Žiada, aby sme sa nepripodobňovali tomuto svetu a neťahali bremeno s neveriacimi. Kresťania majú ukazovať svetu cestu pokoja, lásky a spravodlivosti. Na nej sa dá „vybiť“ všetka nahromadená energia a pritom nájsť pokoj svedomia i duše. Túto cestu začíname výchovou v rodinách. Aká je dôležitá, ukazuje 4. Božie prikázanie, prvé prikázanie so zasľúbením. Pavol píše Efezským: kde sa tak deje má Pán záľubu v rodinách a

svoje požehnanie udeľuje tam,  

1.   kde sa deti učia úcte a  poslušnosti voči Bohu a voči rodičom,

2.   kde rodičia vychovávajú svoje deti  v láske Kristovej

Bratia a sestry v Pánu!

Základom dobrého života na zemi je dobrá, bohabojná rodina. Na ňu upriamuje Pán Boh svoju pozornosť. Nie nadarmo po troch prikázaniach, riešiacich vzťah človeka k Pánu Bohu, ide ako prvé z prikázaní to, ktoré rieši vzťahy v rodine. Výchova v rodine je základom dobrého spoločenstva nielen v malých skupinách, ale aj v štátoch. Pán Boh prikladá k tomuto prikázaniu zasľúbenie svojho požehnania: aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi. V MK na vo vysvetlení 4. Božieho prikázania stojí: Máme sa Pána Boha  báť a Ho milovať, aby sme svojich rodičov a predstavených nepotupovali a nehnevali, ale aby sme ich ctili, im slúžili, ich poslúchali, milovali a veľmi si ich vážili. Krásnym príkladom lásky k Pánu Bohu a rodičom je svedectvo o  detských rokoch Ježiša. Bol vedený k poslušnosti Otcovi nebeskému. To Ho viedlo k túžbe po Jeho slove a k ochote plniť vôľu Božiu. Preto, aj Otec požehnal takéto snahy. Ako hovorí Písmo: Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom. Na tento príklad by sme my rodičia i starí rodičia mali nadväzovať a viesť k takémuto životu zverené nám poklady – deti.

Máme agresívne deti? Sú drzé? Neposlúchajú rodičov? Pýtajme sa: Aká je/bola ich výchova? Ku komu boli vedené? K Pánovi Ježišovi Kristovi, alebo k veciam tohto sveta, ktoré si zamilovalo ich srdce? Pán povedal: Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Dobrý vynáša dobré z pokladu svojho srdca.  

Sestry a bratia v Pánu!

Výchova dieťaťa, ktorá vyviera z veľkej bázne, lásky a dôvery k Pánu Bohu, vedie k zdravému a zodpovednému vzťahu dieťaťa k jeho rodičom a predstaveným. K zodpovednému postoju k iným ľuďom i spoločenstvu, v ktorom žijú. Príkladom pre takúto výchovu je Božia rodinka. Jozef s Máriou mali na zreteli v prvom rade Božiu vôľu a jej plnenie. Zachovávali slovo Božie vo svojich srdciach čisté, aby ho mohli zvestovať Ježišovi. Chodili s Ježišom nielen do blízkej synagógy, ale aj do vyše sto kilometrov vzdialeného Jeruzalemského chrámu. Vedeli, že spoločenstvo veriacich je pre nich Božím ľudom. V ňom si vážili svoje miesto a k tomu viedli aj svojho Syna. Dieťa bolo pre nich darom Božím, za ktorý sa cítili zodpovední pred Pánom.  Preto sa pri Ňom snažili vyplniť všetko, čo Písmo od nich žiadalo. To je výchova detí s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.

Takto vychovávame svoje deti? Alebo povoľujeme ich telesným a zmyslovým žiadostiam, ktoré ich od Pána a napokon aj od nás odvádzajú? Aké slovo bude vynesené o nich? Aké o Ježišovi? Ak, áno, potom sme urobili, čo sme urobiť mali. Tam, kde Božie požehnanie nespočinulo na našej výchove, možno nie je na vine okolie, kamaráti, družina a spoločnosť, ale naša zlá výchova a naše slabé svedectvo Bohu. O Jeho láske, ktorá sa k nám sklonila v Ježišovi Kristovi. O Jeho svätej vôli pri nás. Aký je pre naše deti príklad nášho života viery a našej bázne, lásky a dôvery voči Pánu Bohu. Túžime byť Božími deťmi, ktoré milujú Jeho slovo a sviatosti? Túžia byť spoločenstvom, teda telom Kristovým?

Ak sa tak nedeje v nás a celá spoločnosť vydáva svedectvo o zlej kvalite života, potom táto spoločnosť nie je kresťanská a vydala sa už celkom na cestu tohto sveta. To je však široká cesta, ktorá vedie do zahynutia. Rozmýšľajme o tom, kým je čas, vrátiť sa na dobrú cestu života, aby sa nám i našim deťom dobre vodilo a aby sme dlho žili na zemi.

Amen