| Kázeň 13.02.2011 6. po Zjavení – 2011 - Kvakovce Suspírium: Keď zrieme vierou dnes ku výšinám, ó, Kriste, Pane náš, zjav sa i nám. - Pre lásku premnohú označ nám úlohu a veď nás ku Bohu, veď k výšinám! Amen Text: 2. Mojžišova 3, 1 - 14: Keď Mojžiš pásol ovce u svojho tesťa, midjánskeho kňaza Jetru, a hnal stádo za púšť, prišiel až k Božiemu vrchu Chóreb. Vtedy sa mu zjavil Hospodinov anjel v ohnivom plameni zo stredu kra; keď sa pozrel, videl, že ker horel plameňom, ale nezhorel. Vtedy si Mojžiš povedal: Odbočím z cesty a pozriem si tento veľký jav, prečo ker nezhorel. Keď Hospodin videl, že odbočuje pozrieť sa, zavolal Boh na neho uprostred kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som. Potom riekol: Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda. Riekol ďalej: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. I riekol Hospodin: Dobre som videl biedu môjho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie o pomoc pred jeho poháňačmi, lebo poznám jeho bolesti. Zostúpil som, aby som ho vytrhol z moci Egypta a aby som ho vyviedol z tejto krajiny do dobrej a rozsiahlej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, do krajiny Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov. Teraz, hľa, volanie Izraelcov o pomoc došlo ku mne a videl som, ako ich Egypťania utláčajú. Choď teraz, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, Izraelcov z Egypta. Mojžiš však odpovedal Bohu: Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelcov z Egypta? I riekol mu: Veď ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, budete Bohu slúžiť na tomto vrchu. I povedal Mojžiš Bohu: Ak pôjdem k Izraelcom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM. Amen
Sestry a bratia v Pánovi Prečítané slovo Božie nás povzbudzuje a pripravuje na veľké dielo. Pán Boh pamätá na svoje zasľúbenia a v pravý čas ich naplní. Obraz horiaceho kra, ktorý nezhára, už kralickí vykladali ako Božie uistenie, že cirkev Pánova nezhorí v skúškach, lebo Boh je uprostred nej. Ďalšou radostnou zvesťou je, že Pán Boh pripravil svojmu ľudu novú budúcnosť. Pamätajme, že podobne ako Mojžiš, stojíme pred zvrchovanou bytosťou, svätým Bohom, ktorému neustále patríme. Nie však ako vazali, ale ako milované deti. Takých nás Pán povoláva do práce na Jeho diele. Berie nám strach z budúcich vecí, keď sa nám predstavuje ako osobný Boh, ktorý sa už v minulosti dokázal, ako milujúci Otec. Hoci prebýva v nedostupnom svetle, vidí naše radosti i starosti, biedy i túžby. Prichádza k nám slabým a zmocňuje nás svojou silou. Vystrojuje požehnaním, aby sme sa stali dobrými nástrojmi v Jeho rukách na dosiahnutie veľkého víťazstva, k oslave Jeho mena a pre našu blaženosť. On nám pripravil lepšie živobytie ako dáva tento svet. Viďme to na posolstve tohto textu v súvise s darom Syna, ktorého nám dal: Pán Boh nám v Ňom pripravil veľké víťazstvo. 1. svoju moc nám ukazuje a svoju lásku pripomína, 2. vidí našu biedu a k dielu vyslobodenia vystrojuje, 3. do novej vlasti a do skutočného života dovádza. Bratia a sestry v Pánu! Púšť je zaujímavá, zvlášť Judská. V čase dažďov zakvitne neopísateľnou krásou. Keď nastane čas sucha vyschne. Zostanú len holé skaly. Vidieť ovce na púšti v tomto čase, nie je taký div, ako otázka, na čom sa pasú. Pastieri putujú za zelenou i za uschnutou trávou v snahe napásť svoje stáda. Takto konal aj Mojžiš. Pri hľadaní potravy, uvidel zvláštny jav, horiaci ker, ktorý nezháral. Pán Boh takto upútal na seba Mojžišovu pozornosť. Keď prišiel bližšie dozvedel sa, že stojí pred Svätým Bohom. Zľakol sa. Bojí sa pozrieť na Božiu tvár aby nezahynul. Pán Boh nechce zabiť Mojžiša. Zjaví mu svoju moc a pripomenie mu svoju lásku k vyvolenému ľudu. O dvetisíc rokov sa situácia opakuje. Svätý Boh prichádza v ľudskom tele. Priblížil sa k človekovi v jeho biede a ukáže mu svoju moc. Priláka na seba pozornosť predivnou mocou slova i skutku. Dá najavo, že je veľký Boh, pred ktorým je potrebné v pokore skloniť hlavu a uveriť Jeho slovu. Tak to urobil Nikodém. Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. Tak, ako Mojžišovi poukazom na patriarchov, dáva na vedomie svoju lásku všetkým národom. V Ježišovi si nás prijíma za svoje deti. Sestry a bratia v Pánu! Boží ľud sa nemohol vyslobodiť z egyptského otroctva, preto sa Svätý Boh priblížil k ľudu. Videl jeho biedu, uľútostilo sa mu ho a skrze Mojžiša začína konať. Lenže aj Mojžiš sa cíti slabý na také dielo. Desí sa poslania, ktorým ho poveruje Pán Boh. Pýta sa: Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelcov z Egypta? Pán Boh ho posilňuje. Vystrojí ho na cestu mocou a dá mu najvyššie uistenie: ja budem s tebou! Rovnako sme aj my často nerozhodní, ustráchaní, nevieme sa pohnúť z miesta. Poznáme svoju biedu a uvedomujeme si svoju slabosť. Premáha nás strach z budúcich vecí. Otvorme si uši pre slovo Pánovo: Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. A tak, ako Mojžiš dostal znamenia moci Božej, aj my sme dostali znamenie pretrvávajúcej Božej lásky v kríži nášho Pána. Kto Mu verí, môže si byť istý Jeho prítomnosťou i Jeho mocou. Spomeňme si na apoštola Pavla: Všetko môžem v Kristovi Ježišovi, ktorý ma posilňuje. Mojžiš uveril Pánu Bohu, veríš aj ty svojmu Spasiteľovi? Bratia a sestry v Pánovi! Viera Mojžiša dokázala svoju silu. Pán Boh na nej postavil plán záchrany pre svoj ľud. Ani pán vtedajšej mocnosti nemohol pokoriť a vo svojej moci zadržať Boží ľud. Vyvedenie Izraela z Egypta sa stalo odsúdením kultúry a výtvoru všetkých ľudských diel, ktoré Egypt vlastnil. Nová zem oplývajúca medom a mliekom sa stala obrazom novoty bytia, do ktorého Pán Boh viedol ľud. Nebol to Kanaán. Preto na Mojžišovu otázku o mene hovorí: SOM, KTORÝ SOM. Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM. V tejto tajuplnej odpovedi sa skrýva plnosť života. Samotné bytie. Pán pozýva svoj ľud do života. Tak chápeme slová Pána Ježiša Krista: ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! A iné: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Pamätajme, že povolaním do Božieho kráľovstva nastalo odsúdenie aj nášho sveta, so všetkými jeho dielami. Len ak nás Kristus vyslobodí, len vtedy budeme skutočne slobodní. Ak by tomu bolo tak už tu, bolo by zreteľne vidieť na nás slobodu. Naše zbory by nechátrali, kostoly by sa nevyprázdňovali, ľudia by neblúdili od mora k moru, aby počuli slovo Božie. Pánom vedení kráčali by sme za Ním plniac Jeho vôľu a Jeho prikázanie lásky. Pán nás pozval do života, nuž žime s Ním ten nový život! Amen
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||