Deviatnik – 20. 2. 2011

Suspírium:    Slovom svojím k práci veď,

a nech v nej aj duch náš rastie;

uč i niečo vytrpieť

za svojich a svoje šťastie!

Prijať vďačne, čo nám  dáš,

Nemrzieť sa pre odmenu,

poznať, žes´ Ty Otec náš

a vzdať úctu Tvojmu menu!        Amen

Text:  Lukáš 17, 7 - 10: Keď niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu povie: Poď hneď a sadni si za stôl? Či mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, kým sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? Či vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? [Nemyslím!] Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme. Amen

Sestry a bratia v Pánovi

V 21. kapitole slávnej a prekrásnej rozprávky Sain-Exupéryho Malý princ je takýto dialóg princa s líškou: Zbohom, - povedal. Zbohom, povedala líška. – Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné. - To hlavné je očiam neviditeľné., - opakoval malý princ, aby si to zapamätal. – Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou. - Čas, ktorý som strácal pre svoju ružu... opakoval malý princ, aby si to zapamätal. – Ľudia zabudli na túto pravdu, - povedala líška. – Ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš. Si zodpovedný za svoju ružu... - Som zodpovedný za svoju ružu... - opakoval malý princ, aby si to zapamätal.

Tento úryvok nám má pripomenúť, že sme zodpovední za svoju vieru v Pána Ježiša Krista. Ona je tou vzácnou ružou, ktorá v nás vykvitla bez nášho pričinenia a zároveň pre naše večné blaho. Ňou získavame dobré svedectvo kresťanského obcovania, spasenie a večný život. Samozrejme len vtedy, keď takto robíme z lásky k Pánu Bohu, že nám dal všetko vo svojom Synovi. To je správny kresťanský postoj a postup. Je založený na pokore pred Pánom Bohom a na podriadení sa Jeho vôli. Pamätajme:

Pánu Bohu patríme, lebo nás vykúpil smrťou svojho Syna

1.      Jeho vôľa je pre nás záväzná,

2.      Jeho milosť je pre nás nezaslúžená

3.      a Jeho láska je pre nás spásonosná.

Bratia a sestry v Pánu!

Slová Pána Ježiša Krista: „Keď niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu povie: Poď hneď a sadni si za stôl? Či mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, kým sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty?“, nám pripomínajú povinnosť hlbokej pokory pred Pánom Bohom. Ten, kto má zamestnancov, si robí nárok na ich službu po celý deň. Večer mu neďakuje nijako zvláštne, že jeho pracovník bol v práci verný a poslušný. Patríme Pánu Bohu tak, ako nepatríme inému človekovi. Pán Boh nám nie je zaviazaný za žiadnu službu a nezasluhujeme si za naše práce nijakej odmeny. Nie je závislý On na nás, ale my sme závislí na Ňom. Toto by sme si mali neustále pripomínať a Mu za to ďakovať tým, že sa stane Jeho sväté vôľa pre nás záväzná.

Čo však vidíme? Čoho sme svedkami pri sebe i pri iných? Žijeme tak, ako by nie my Pánovi sme boli služobníkmi, ale On nám mal byť sluhom. Prosíme Ho o dary pre naše životy, prosíme o zdravie pre seba i blízkych, prosíme o pomoc, keď na nás útočí zlo. Akonáhle okolo nás nastane pokoj, keď sa nám naplnia naše túžby, vôľa nášho Pána sa stáva pre nás nepodstatnou. Príklad: Chce, aby sme v nedeľu prišli k Nemu, aby sme ju svätili, aby sme sa s Ním radovali. A aká je naša odpoveď? A čo láska k blížnemu? Práca v Jeho cirkvi? Nasledovanie Jeho šľapají? Komu slúžime a komu slúžia naše deti? To všetko nás usvedčuje z hriechu.

Sestry a bratia v Pánu!

Boží ľud všetko dostal v Synovi. V prvom rade nezaslúženú milosť. My však túžime po zemských odmenách. Hľadáme svetskú slávu a máme veci tohto sveta za dôležitejšie od Božích. Utiekame sa k pominuteľným statkom mysliac si, že v nich je dobrota života. Nech nám je veľkým varovaním konanie strateného syna. Zabudol na lásku otca a na istotu života, ktorú pripravil. Počúval mámivý hlas sveta a svojho tela až do chvíle, kým si neuvedomil, že je na pokraji zahynutia. Vtedy sa v pokání sklonil pred svojím otcom a prijal nezaslúženú milosť. To je obraz nás, ktorí utekáme pred službou, ktorú máme konať. Pán Ježiš Kristus hovorí, že aj pri vykonaní všetkého, čo nám vyplýva z Božích prikázaní a Jeho evanjelia sa nemôžeme inak cítiť, len ako nezaslúžení služobníci. Tým jediným, ktorý si zaslúžil odmenu Otca, je On sám pre obeť lásky, ktorou vykúpil hriešnikov z istého zahynutia. V Ňom sa nám otvára Otcova náruč a dáva nám nezaslúženú milosť.

Bratia a sestry v Pánovi!

Nezaslúžená milosť Pána Ježiša Krista tým, ktorí v  ňu veria a túžia po nej, prináša spásonosnú lásku. Zo slov Pána Ježiša Krista počujeme radostnú zvesť: Či mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, kým sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? Pán dáva miesto vo svojom dome verným služobníkom. Dostávajú všetko, čo má on. Jeho dom im zabezpečuje ich životy.  Pán Ježiš nás uisťuje o tom ústami strateného syna: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. Otec má život a sýti ním svojich.

Veľmi dôležitou sa pre nás stáva otázka: Chcem patriť tejto spásonosnej láske? V prípade kladnej odpovede je potrebné konať pokánie a zobrať na vedomie, že nám ponúka nezaslúženú milosť, ktorá je výsledkom Božej obete za naše hriechy. Dostávame sa ňou do domu nebeského Otca, kde je potrebné plniť Jeho vôľu. Nič nové, veď tak sa denne modlíme: Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi. To však nemajú byť len vypovedané slová, ale aj naplnený skutok. Tak to chce od nás Ten, ktorý má na nás trvalý nárok.      Amen