| Kázeň 27.02.2011 Po Deviatniku – 27. 2. 2011 Suspírium: Slovom svojím k práci veď, a nech v nej aj duch náš rastie; uč i niečo vytrpieť za svojich a svoje šťastie! Prijať vďačne, čo nám dáš, nemrzieť sa pre odmenu, poznať, žes´ Ty Otec náš a vzdať úctu Tvojmu menu! Amen Text: Marek 4, 26 - 29: Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. Amen Sestry a bratia v Pánovi Vynikajúca kresťanka Corrie Ten Boom povedala: Nikdy sa nebojte dôverovať budúcnosti, ktorú nepoznáte, s Bohom, ktorého poznáte. Tým naznačila nutnosť kresťanov kráčať svetom vo veľkej dôvere voči Pánu Bohu, ako ju predznačil patriarcha Abrahám. Veril slovu Božiemu. Kým sa to v osobnom živote darí, v spoločenstvách Božích detí vidíme inú situáciu. Najprv však malá ukážka: Dvaja susedia zasiali na svoje polia oziminu. Jednému vyšla o niečo skôr a bola vyššia, ako susedova. Suseda tento stav mrzel. Povedal si, že pomôže svojej ozimine. Vybral sa na pole a začal jednotlivé rastlinky pomaly ťahať zo zeme. Takto to robil niekoľko ráz. Stalo sa, čo sa stať nemalo. Narušené korienky nevydržali „neprirodzený rast“ a rastlinky začali namiesto prudšieho rastu vädnúť. V čom je naša situácia podobná? Nuž v nespokojnosti s rastom našej, alebo bratovej pšenice viery. Pán Boh chce, aby sme verili, že Jeho slovo je mocné. Spoliehame sa však radšej na svoju aktivitu. Chceme Pánu Bohu odovzdať hotových kresťanov v sebe i v iných. Neraz zničíme rastlinky viery iného len preto, že rastú v inom režime dozrievania. Pán Ježiš nás varuje pred takýmto konaním. Božie slovo je mocné, aby vykonalo, pre čo ho Pán posiela. 1. Siať ho neustále je naša úloha, 2. ono dáva rásť kráľovstvu Božiemu, je naša viera 3. a jeho budúca sláva je naša nádej. Bratia a sestry v Pánu! Slovo Božie má moc, aby vykonalo, na čo ho Pán posiela. Našou úlohou je rozsievať slovo života bez toho, aby sme sa umárali, akú úrodu prinesie. Na to je odborník Ten, kto nám dáva osivo svojho slova. Nech sa nám nemáli byť „len“ rozsievačmi slova Božieho. To nie je nijako malá a ani podradná úloha. Dostáva sa tým, ktorí sa sami stali úrodnou zemou nášho Pána. Tým, ktorí pochopili, že slovo živého Boha zachráni to, čo by bolo zahynulo. Misionár sa niekoľko dní díval na chrbát svojho sprievodcu, keď počul vnútorný hlas, ktorý mu hovoril, aby svedčil tomu mužovi o tom, čo dostane, keď odovzdá život Pánovi Ježišovi. Začal hovoriť, ale sa mu zdalo, že muž nevníma slovo evanjelia. Na prudkej zákrute uvidel tvár oného muža. Tiekli po nej slzy. Navrhol mu, aby zoskočili z koní a pomodlili sa. Nato mu sprievodca vyznal, že bol rozhodnutý zabiť misionára pre hodinky a veci, ktoré mal vo vaku. Odovzdanie sa Pánovi Ježišovi zmenilo jeho život. Teraz sa teší na ďalšiu púť, lebo chce viac vedieť o Spasiteľovi. Apoštol Pavol spoznal moc Božieho slova, keď vyznal: Veď ja sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu. Veriť slovu evanjelia znamená, byť pred Pánom Bohom spravodlivým z viery. Viďme, aké sú role našich sŕdc. Sŕdc našich detí, priateľov, známych a sejme toto slovo s radosťou do nich. To je naša úloha. Sestry a bratia v Pánu! Pán Ježiš nám pripomína, že rast kráľovstva Božieho nijako ovplyvniť nemôžeme. Nijaká zásluha nám nepatrí. Človek zaseje zrno do zeme; v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Vzorom dôvery v konajúce Božie slovo je apoštol Pavol, ktorý píše Filipským: Pri každej rozpomienke na vás, vždy, v každej svojej modlitbe, keď sa s radosťou modlím za vás všetkých, ďakujem svojmu Bohu, že máte účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša. A rovnako sa teší z Efezských: Preto i ja, keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske ku všetkým svätým , neprestávam ďakovať za vás a rozpomínať sa na vás v modlitbách, aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých, a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily. V plnosti priznáva, že kráľovstvo Božie má silu rásť, ktorú nemôže nič ohroziť a ani nič posilniť. Moc dáva Ten, ktorý nám pripravuje budúcu slávu. Našou úlohou je siať, aby slovo života pokrylo čo najviac plôch ľudských sŕdc a veriť, že Pán Boh nielen započne dobré dielo, ale ho aj dokončí. Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase, hovorí Pán Ježiš Kristus. Čas žatvy nechajme na Pána. Bratia a sestry v Pánovi! A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. Tu môžeme myslieť na radosť z úrody. Na slávu tých, ktorí sa stali dobrou úrodnou pôdou, klasmi, ktoré priniesli tridsať, šesťdesiat, či stonásobnú úrodu. Preto žatva znamená radostný čas zberu úrody. Je časom radosti v kráľovstve Božom z tých, ktorí sa stali potomkami Abraháma, lebo uverili a plnili vôľu Pánovu. Slovo evanjelia ich obsialo, vzklíčilo v nich a prinieslo úrodu. Žatva pre plniteľov Slova, znamená stretnutie sa s Pánom Ježišom Kristom v dome Otca. Tam verným pripravil miesto, aby boli tam, kde je On a videli slávu, ktorú Mu dal Otec. Pamätajme na naučenie, ktoré nám dal dnes Pán Ježiš. Pán Boh nám dal svoje slovo, ktoré je mocné, aby vykonalo, na čo ho poslal. Našou úlohou je prijímať a siať slovo života v pevnej viere, že Boh dá vzrast svojmu kráľovstvu v tých, ktorí žijú Jeho slovom. Im pripravil budúcu slávu, kde si ich poberie v čas nebeskej žatvy. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||