1. pôstna nedeľa – 13. 3. 2011

Suspírium:           Zmiluj sa nado mnou, Bože,

podľa svojej milosti!

Pre svoje veľké milosrdenstvo

zahlaď moje priestupky!

Dokonale ma obmy z mojej viny,

očisť ma od môjho hriechu!

Lebo som si vedomý svojich priestupkov

a hriech môj predo mnou je stále.

Proti Tebe samému som zhrešil,

páchal som, čo je zlé v Tvojich očiach.       Amen

Text:  1. Mojžišova 3, 1 – 19.21 : Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery. Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? On odpovedal: Počul som Ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had ma podviedol; nuž jedla som. Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu. Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou. A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! - pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. V pote tváre budeš jesť hlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach  a do prachu sa vrátiš. A: Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a zaodel ich.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Uvedomili ste si, že úvod služieb Božích je venovaný pokániu? Vždy, keď spievame pieseň Kyrie, alebo odriekame konfiteor, máme to robiť v plnom vedomí si slov, ktoré spievame, alebo odriekame. Takýto úvod dala cirkev už na začiatku zámerne. Neustále máme  pamätať, že pred Svätého Pána Boha predstupujeme ako hriešnici, ktorí si nezaslúžia Jeho milosť. Apoštol Pavol píše v liste Rímskym: Nieto spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha; všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného. Predstupujeme pred Pána Boha v tomto vedomí a predsa v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. Zvesť dnešnej nedele hovorí, že sme náchylní k hriechu, ale Pán nám dáva silu a odvahu bojovať proti nemu. Pamätajme:

Túžba po bohorovnosti zvádza človeka k hriechu.

1.      Stáva sa neposlušným Pánu Bohu, pácha hriech.

2.      Pán Boh nezostáva voči jeho konaniu slepý, trestá hriešnika.

3.      Koná to však s láskou, aby zachránil hriešnika.

Bratia a sestry v Pánu!

Na obraze hriechu prvých ľudí je ukázaná veľmi nebezpečná túžba človeka: stať sa rovným Pánu Bohu. Slová satana: budete ako Boh, nezazneli len v rajskej záhrade, sú neustále živé v túžbe ľudí. Byť ako Boh. Slávni, mocní, bohatí, všetko v moci majúci. Veľa ľudí vidí, že by bolo dobre jesť ovocie z tohto stromu, že je pre oči zvodné a lákavé, aj za cenu prestúpenia Božieho zákazu.

Nie sme trpezliví čakať pokorne na naučenie nebeského Otca, aby sme užívali všetko Jeho ovocie na dobro časného i večného života. Chceme byť bohmi, nielen ako je Pán Boh. Túžime o všetkom rozhodovať a mať úplnú slobodu konania. Pritom si nevšimneme, ako našimi údmi i zmyslami, ba celou bytosťou už dávno manipuluje satan. Podobne ako bábkoherec svojou marionetou, ktorú má na nitiach. Vedie nás k vzdoru a neposlušnosti voči Pánu Bohu, maľujúc nám pred oči nesplniteľnú víziu: budete ako Boh.

Sestry a bratia v Pánu!

Satanova pozícia pred Pánom Bohom je jasná. Pre vzburu bol odmietnutý a zvrhnutý na túto zem. Nesplnil sa mu sen o rovnosti s Pánom Bohom. Láka však naň Božie stvorenstvo, aby nahneval Stvoriteľa a zmaril Jeho dielo. Vie, že Svätý Boh neznáša hriech. Odstraňuje ho spred seba. To sa mu podarilo pri prvých ľuďoch. Boli za prestúpenie Božieho príkazu odstránení zo záhrady Eden. Tí, čo mali byť milou a radostnou spoločnosťou, sa stali vyhnancami. Tí, čo mali žiť večne, mali skrátený život plný útrap a nebezpečenstiev. Satan dočasne zvíťazil. Hriešnici boli potrestaní, dielo Božie sa zdalo byť zmarené. Veľmi bolestne sa tento trest dotkol nielen prvých ľudí a všetkých ich potomkov, teda aj nás, ale dotkol sa celého stvorenstva. Apoštol Pavol o tom svedčí: Lebo márnosti bolo podrobené stvorenstvo, nie dobrovoľne, ale skrze Toho, ktorý ho podrobil v nádeji, že aj samo stvorenstvo oslobodené bude z otroctva skazy do slávnej slobody detí Božích.

Pokračujeme v stopách našich prvých rodičov. Neposlúchame Svätého Pána Boha a rovnako túžime byť ako Boh. Znášame tresty a stvorenstvo ďalej žalostí. Hriech sa rozmáha a my nevidíme znamenia konca, ktoré nás varujú pred Božím súdom.

Bratia a sestry v Pánovi!

Božiemu súdu sa dá vyhnúť. Správa z raja však hovorí aj o veľkej milosti. To je obraz z raja o oblečení hriešnikov do odevov z ovčej kože. Bola prinesená prvá obeť za hriechy ľudí. Zároveň je to aj správa pre všetkých, ktorí chcú žiť s Pánom Bohom. Nebeský Otec dal svetu oveľa väčšiu obeť, Syna, Baránka, ktorý sníma hriechy sveta. Sníma tvoje aj moje hriechy, ak Mu v pokání odovzdáme svoje hriešne srdcia vo viere, že ho očistí od zlého svedomia a umyje vodou znovuzrodenia. V nej sme prijali odev Pána Ježiša Krista. To nám dáva silu utiekať sa o Jeho milosť. Počujme, ako to vyznal brat Vincent Blažko v nábožnej básni: Balada o blúdnej duši.

Vymanila sa duša z tela,

z prachu časnosti a svárov.

Túžila konečne voľne dýchať,

ako vtáčatko nad ránom.

Kráčala cestou ako tieň,

hľadala prameň blahej očisty.

Tak bežal za dňom každý deň,

i sily takmer odišli.

Krivkajúc prišla na krížne cesty,

o kríž sa ustatá oprela.

Ktože jej podá balzam na bolesti,

veď ako klas už dozrieva.

Ako sa vybrať k večným stanom,

keď balvan viny dusí vzlet?

Nemožno zostať v páde starom

a pritom čakať nový svet.

Chlad začal zvierať dušu bludnú,

s túžbou sa na kríž pozrela.

Už nad obzorom zore blednú

hlava Kristova však horela.

Z plameňa lásky padali iskry,

už necítila smrti chlad.

Pramienok krvi jej pohľad čistí,

v pokání letí nad oblak...      Amen