Pohrebná kázeň – 19. 3. 2011

(Ing. Jaroslava Beňová – 25 ročná)

Suspírium:           Ženíchu milý, Pane Jezu Kriste,

pozri, nevesta Tvoja je pripravená,

duša spanilá,  srdce verné, čisté,

pôvabom mladej krásy vystrojená;

vyjdi jej, vyjdi, láskavo v ústrety,

uveď milostivo v tie rozkošné svety,

kde radosť, blaho skvie sa v sláve večnej,

uveď tam, uveď, dieťa svoje vďačné.   Amen.

Text: Veľpieseň 2, 10: Môj milý sa ozval a povedal mi: Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď!   Amen.

Sestry a bratia v Pánovi!

Obyvatelia istej dedinky, ukrytej v hlbokom údolí Alpských velikánov, majú veľkú radosť neskoro na jar. Vtedy po dlhých mesiacoch uvidia slniečko. Konečne vystúpi tak vysoko, aby nahliadlo do ich doliny. Všetko sa zrazu rozžiari. Nastane veľká radosť. Sme vďační Pánu Bohu za dar slnka, nielen toho na oblohe, ale aj v ľuďoch. Tak možno opísať čas, keď do spoločenstva našej mládeže vstúpila Jarka. Jej optimizmus, životná radosť, kresťanská láska a otvorenosť k ľuďom ju robili našim slniečkom. Tešili sme sa z jej prítomnosti, ktorá prežarovala teplom lásky naše spoločenstvo. Zároveň sme cítili, že sa aj ona teší zo spoločenstva bratov a sestier. Keď sme sa dozvedeli o jej chorobe, nevedeli sme sa zmieriť s myšlienkou, že nám toto slniečko zájde za obzor a my ho dlho, dlho neuvidíme. Nehovorím večne, len dlho nie. S tým sa musíme zmieriť tak, ako sa uprostred jesene ľudia zo spomenutej dediny musia zmieriť s tým, že slniečko uvidia až po zime.

Zdalo by sa, že zima smrti pohltila naše slniečko – Jarušku. To však nie je pravda. Smrť nemá na ňu nárok. Apoštol Pavol píše: „Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť.“ Táto viera je garantovaná Kristovou vykupiteľskou obeťou na kríži. Pán, s ktorým v krste svätom bola pochovaná do  smrti, aby tak, ako Kristus bol vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj ona chodila v novote života, jej teraz prichádza v ústrety a volá ju z jej lôžka:

Vstaň, milá moja a poď!

1.   Veď si do skvostného rúcho odetá

2.   veď si vierou vystrojená;

3.   veď si vrúcne očakávaná.

Bratia a sestry v Pánovi!

Pán hovorí: Vstaň, moja milá, a poď, veď si do skvostného rúcho odetá. To je veľká výsada pokrsteného Božieho dieťaťa, ktoré chodí v živote s Pánom. Pavol píše Efezským: V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy - evanjelium o svojej spáse - a uverili ste v Neho, boli ste spečatení zasľúbeným Duchom Svätým, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, aby sme ako Jeho vlastní boli vykúpení na chválu Jeho slávy. Krst svätý s vierou jej zabezpečuje nový život cez Krista. Život, ktorý ani smrť nepreruší, hoci sa telo dočasne obráti v prach. Novota života vyplývajúca z krstu sa na nej prejavila už v tejto časnosti. Je to tým, že Duch Svätý ustavične pôsobí v nás ako sila, ktorá duchovne a mravne formuje človeka, v záujme dosiahnutia najvyššieho cieľa – večného života. Môžeme to povedať aj tak, že si zachovala svadobný odev Pána Ježiša Krista, rúcho družičky. Toho príkladom bola naša spolusestre. V novom Chráme Ducha Svätého patrila medzi tých, čo boli prví konfirmovaní. Jej vyznanie viery a  potvrdenie krstnej zmluvy, nebolo formálne. Čo vyznávala, tomu aj pevne verila. S radosťou prijala, aby Boh Duch Svätý formoval jej život v rodine, škole, chráme i v spoločenstve mládeže. Tak sa pripravovala, aby mohla raz zastať Pánom Ježišom Kristom, ako Jeho múdra družička a bola Ním vovedená do kráľovstva Božieho.

Jej život je príkladom viery pre mnohých mladých ľudí, ktorých láka svet, aby nekráčali cestou viery a pokory pred Pánom. Ukázala im cestu ako naplniť svoju lampu olejom viery, aby vyčkali príchod Pána.

Sestry a bratia v Pánovi!

Kým krst je novým rúchom človeka, viera je mocným zapínadlom, ktoré pevne drží na nás toto rúcho, aby sme neboli z neho vyzlečení a vyhodení do vonkajšej tmy hriechu a smrti. Tak, ako tie naše zipsy sa po čase môžu pokaziť, zodrať, aj viera, ak o ňu nebojujeme, neprosíme, môže zaniknúť. Človek môže duchovne zomrieť. Pán Ježiš Kristus potom takým hovorí: Nepoznám vás. Oddeľuje verných od neveriacich. Je krutý? Nie je. Každého, koho si povolal, toho aj vystrojil darmi Ducha Svätého. V podobenstve o desiatich pannách hovorí, že každá z nich mala olej v lampe. Dostala každá dar viery. Múdre panny si tento dar zachovali. Pochabé ho na cestách sveta stratili, lebo si zamilovali veci, ktoré hynú.   

Dnes Pán Ježiš Kristus Jarke hovorí: Vstaň, moja milá a poď! Hovorí to preto, lebo predstupuje pred Neho v Jeho rúchu, ktoré pevne drží na nej zachovaná viera. Tej zasľubuje Pán večnú odmenu: kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa.

Sestry a bratia v Pánovi!

Verní nasledovníci Pána Ježiša Krista sú Ním radostne vítaní v novote života. Pozýva ich k sebe: Poďte ku mne všetci, čo sa namáhate a ste preťažení. Zasľubuje im miesto v nebi: keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Potešuje pozostalých novým stretnutím s milovanou manželkou a dcérou, pred svojou tvárou: Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť.

Všetky zasľúbenia sa vzťahujú na našu sestričku i na všetkých, jej odchodom skormútených. Verte, naplnia sa! Ona aj v radosti, aj v trápeniach a nevýslovných bolestiach očakávala na Pána. Preto môžeme veriť, že jej dnes Pán hovorí: Vstaň, milá moja a poď, veď si v zbielené rúcho odetá, lebo si vieru zachovala a si vrúcne u mňa očakávaná. Keby toto Pán Ježiš Kristus nerobil pre ňu a pre všetkých v Neho úprimne veriacich, nebol by prišiel na tento svet. Nebol by potreboval svoje Getsemane, a my by sme nemali vo svojom Getsemane utrpenia nijakú nádej. Nebol by podstúpil smrť, a my by sme nemali nádej večného života. Pán Ježiš však uisťuje: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od práce, lebo ich skutky idú s nimi.

Za túto nehynúcu nádej, ktorou Jarka žila a v ktorej i Pánovi do rúk svojho ducha poručila, Mu ďakujeme v nádeji, že sa s ňou, našim slniečkom, stretneme po čase zimy smrti vo svetle Jeho slávy a nik nám nevezme našu radosť. Uvidíme naše slniečko tak, ako oní horali, keď rozpukne jar.

 Amen