| Kázeň 20.03.2011
2. pôstna nedeľa – 2011 Suspírium: Vzývame Ťa, Kriste, Pane náš, lebo nás k sebe pozývaš, aby sme Tvoje slovo prijali, v ňom žili, s Tebou zostali. Amen Text: Matúš 12, 38 - 42: Vtedy Mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: Majstre, chceme vidieť znamenie od Teba. On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie; ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci. Mužovia ninivskí povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. Kráľovná Juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho; lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je väčší ako Šalamún. Amen Sestry a bratia v Pánovi! Znamenia, znamenia. Sú dobré, alebo zlé? Ako ich vnímame? Sú pre nás potrebné, alebo nie? Sme od nich závislí? Dáva Pán Boh ľuďom znamenia, alebo sa hnevá, ak si ich vyžadujeme? Čo o tom hovorí Písmo sväté? V SZ na viacerých miestach vidíme znamenia, ktoré dal Pán Boh jednotlivcom, alebo národu, aby ich posilnil vo viere. Za všetky môžeme spomenúť rosu na ovčej kožušine, ako znamenie pre Gideona, alebo ohňom pohltenú obeť, ktorú pripravil Eliáš na hore Karmel. Ale vidíme aj odmietnutie znamenia pre Saula. Jeho žiadosť sa mu stala odsúdením. Pán Ježiš Kristus odmieta satanove žiadosti o pochybné znamenia, keď ho nabáda k premeneniu kamenia na chleby a ku skoku z chrámovej strechy. Rovnako odmieta znamenia o svojej moci, keď Ho o to žiadajú zákonníci a farizeji. Dáva však znamenia v konaní mesiášskych skutkov, lebo tie posilňujú vieru v učeníkoch a Jeho nasledovníkoch. Ani v našom čase sa nedokážeme zbaviť potreby znamení z neba. Tak radi by sme privolali Jeho mocný zásah na našich chorých, pri prírodných katastrofách a i. Radi by sme cítili Jeho silu v ochrane pred našimi nepriateľmi. Aké sú teda naše túžby? Nuž, ak nimi vyjadrujeme nedôveru Pánovi, sú zlé. Ak má byť posilnená naša viery, Pán ukáže svoju moc v príhodný čas. Najväčšie znamenie nám dal Pán v obetovanej láske, o ktorom nám svedčí dnešný sv. text. Pán Ježiš Kristus nám dal Jonášovo znamenie 1. ľudu, ktorý Mu neveril na odsúdenie, 2. ľudu, ktorý Ho prijal na spasenie. 3. Pre koho sa rozhodneš? Pre Krista, alebo pre svoju cestu? Bratia a sestry v Pánu! Pozrime sa na zlé žiadosti o znamenie. Pán Ježiš Kristus na otázku zákonníkom a farizejom hovorí: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie. Prečo hovorí tak tvrdo? Nuž túžba týchto zbožných nevychádzala z potreby posilniť vieru v Krista. Odmietali prijať Ježiša z Nazareta za Krista. Rúhali sa Duchu Svätému. Konal pred ich očami mesiášske skutky, váhali, pochybovali a neverili. Do uší im vkladal slová evanjelia a predsa neverili. Pán Ježiš im vyčítavo hovorí, keby ste verili aspoň skutkom, ktoré konám, keď neveríte mojím slovám. Preto im pred oči predostrel Boží súd, ktorý dopadne na nich za ich pochybovanie a neveru. Nekonali pokánie, ale pohania sa chytili šance, ktorú dal Hospodin v Ježišovi. Veľmi bolestnou situáciou pre Boží ľud bolo pokánie hriešnych Ninivčanov. Ich obrátenie bude svedčiť proti Božiemu ľudu na poslednom súde. Jonáš, ktorý bol vytrhnutý zo smrti, zvestoval pohanom súd Boží za strašné hriechy, ktorých sa dopustili a oni sa kajali! Stačili slová a verili im. Boží ľud videl mnohé skutky, počul slová prorokov o súde a nekajal sa. Prišiel väčší ako Jonáš a neprijali Ho. Mohli by sme sa tešiť. Jednalo sa predsa o iných. My predsa veríme v Pána Ježiša Krista! Je to vskutku tak? Pán Ježiš Kristus sa stáva kameňom úrazu pre neveriacich rovnako, ako základným kameňom pre veriacich. Sestry a bratia v Pánu! Túto pravdu nám už dávno prorokoval staručký Simeon: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. Pán Ježiš Kristus dal Jonášovo znamenie nielen pochybujúcim, ale aj veriacim. Pre nich je znamením na povstanie z hriechu a záchranu. Posilňuje vieru a stáva sa múdrosťou ich života. Pretože uverili Jeho slovu a prijali Ho za Spasiteľa. Pán Ježiš Kristus na Jonášov príbeh nadväzuje príbeh kráľovnej zo Sáby. Prišla, aby počúvala múdrosť Šalamúna. Počúvala jeho reči a uverila v Boha Abraháma, Izáka a Jákoba. Po príchode domov zvestovala svojmu ľudu počuté a jej ľud tiež uveril Bohu Izraela. Dobre pozerajme na znamenie Jonášovo, ktoré nám dáva Pán a zachovajme Jeho slovo čisté vo svojich srdciach, aby vnútorný človek mocnel na chlebe života. Lebo Pán Ježiš je väčší ako Šalamún. Máme slovo Pánovo, máme znamenie, ktoré nemôže dať človek. Pán bol vzkriesený po troch dňoch z moci smrti, aby sme mali istotu spasenia a života večného. Nebuďme zlým a cudzoložným pokolením, ale tými, ktorí budú spasení. Bratia a sestry v Pánovi! To všetko závisí od toho, aký vzťah máme k Spasiteľovi. Či Mu prejavujeme nedôveru, alebo či sa pevne veríme slovu i skutku Nášho Pána. Nie je ľahké vžiť sa do pozície Božieho ľudu. Prešiel veľkými skúškami i trestami za svoju neveru. Keď sa rozhodol pre Hospodina, Boha Abrahámovho, Izákovho a Jákobovho, prišiel čas príchodu Božieho Syna. Ak by boli Izraelci verili ako mali, nebolo by súdu. Mesiáš sa v plnej moci mohol ujať vlády. Hriech a nevera ľudu Mu to nedovolili, preto musí zasadnúť súd. Ale aj my sme skúšaní, zvádzaní hriechom a prechádzame napomínaniami nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Svet i satan nás nahovárajú, aby sme boli opatrní a neverili všetkému. Robia to v snahe vzdialenia nás od Pána. Súd nad našimi hriechmi zasadol a bol vynesený rozsudok. Kto pevne verí znameniu z Golgoty, prechádza zo smrti do života, lebo súd sa na neho nevzťahuje. Podmienka je teda jasná: Ak chceš žiť, rozhodni sa pre Krista a z Krista budeš mať večný život. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||