6. pôstna nedeľa – Kvetná 2011

Suspírium:           Príjm´, Kriste, príjm´,

i našu vďačnosť dnes,

keď hľadí ľud Tvoj do nebies.

Vďačnosť je kvet,

v ňom láska uzrela...

Ach, daj nám kvitnúť pred Tebou –

je Kvetná je nedeľa!      Amen

Text:  Marek 14, 3 – 9: Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu. Ale niektorí sa medzi sebou rozhorčene rozprávali: Načo bola táto strata masti? Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a (tie) dať chudobným. I dohovárali jej. Ale Ježiš povedal: Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. Lebo chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť; ale mňa nemáte vždy. Čo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.         Amen

Sestry a bratia v Pánovi

Ako krásny obraz, namaľovaný chýrnym maliarom, je toto evanjelium o žene s alabastrovou nádobou, plnou masti z drahej nardy. Do krásnych farieb lásky, pridal nebeský maliar aj jedovato zelené tóny závisti tých, ktorí síce chceli byť s Pánom, ale bez akejkoľvek obeti. Celý obraz je orámovaný ponurými farbami dohody veľkňazov a zákonníkov o zlapaní a zabití Ježiša a o zrade Judáša. Tie ponuré a jedovaté farby budeme ešte rozoberať. Dnes sa dobre prizrime farbám lásky. Indický vodca a duchovný predstaviteľ M. Ghándí hovoril o hriechoch dnešného sveta a medzi ne zaradil náboženstvo bez obete.

Myslím, že mal veľkú pravdu. Chceme byť milí Pánu Bohu, ale len potiaľ, kým nám to ide. Táto žena, ktorá prišla do domu farizeja Šimona Malomocného, nepozerala na „zadné kolieska“. Na to, čo bude mať z takej veľkej straty. Situácia sa veľmi zhoršovala okolo Pána Ježiša Krista. Keď sa mocní rozhodli, že Ho ľstivo chytia a zabijú, keď sa učeník rozhodol zradiť, aby si zachránil kožu, ona prichádza s dôkazom lásky. Nie hocijakým. Dáva Ježišovi to najdrahšie, čo nájde vo svojom dome. Bolo to veľa pre ňu? Určite nie, keď jej najväčším pokladom bol sám Pán Ježiš Kristus. Jej srdce bolo Jeho príbytkom. Ním a pre Neho žila. V najpríhodnejšej chvíli jej Boh Duch Svätý dal možnosť preukázať Pánovi skutok, ktorý sa zapísal medzi evanjeliá. Žena žila svoju vieru a priniesla obeť, ktorú si Pán prijal.

Sestry a bratia v Pánovi!

Opakom ženinej viery bol postoj tých, ktorí síce boli pri Ježišovi telesne, ale Ježiš nebol v ich srdciach. Obeť ženy sa im zdala privysoká a lepšie využiteľná, ako to urobila ona. Mali svoj rozum a pod dojmom starostlivosti o chudobných, zarmútili darkyňu. Aj ich postoj zaznamenalo evanjelium o ženinom skutku. Nie však ako ten, ktorý by si Pán osvojil. Nepochopili situáciu.