4. po Veľkej noci – 2011

Suspírium:                Ku Tebe, Pane, zhliadame

a prosíme Ťa: žehnaj zvesti,

nech Tvoje slovo chlebom je

i božím liekom na neresti.

Tak očistení s Tebou ísť

my chceme v svojej púti,

nech nikto v behu nezhynie

a Tvoje srdce nezarmúti.       Amen

Text:  Matúš 21, 14 – 17: Tu pristúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich. A keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré činil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosana Synovi Dávidovmu! - namrzeli sa a povedali Mu: Či počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im odpovedal: Áno! Či ste nikdy nečítali: Z úst nemluvniatok a kojencov pripravil si si chválu? Nato ich opustil, odišiel z mesta do Betánie a tam prenocoval.         Amen

Sestry a bratia v Pánu!

Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Lebo vykonal divné veci, vyzýva žalmista k radostnej oslave Pána. Obraz vykonania divných vecí poskytuje aj evanjelium o pôsobení Pána Ježiša v chráme pred podstúpením obete na kríži. Tento obraz nie je nijako výnimočný, ak si ho stotožníme s pôsobením Spasiteľa v našich životoch. Myslím, že každý veriaci má skúsenosť s Jeho konajúcou láskou vo svojom živote. Preto je oslava Jeho svätého mena nielen namieste, ale je aj prejavom vďaky za prijatú milosť. Dnešná nedeľa nám pripomína povinnosť vďaky a chvály mena Hospodinovho. Zároveň varuje pred  nevďačnosťou a neverou. Dáme sa poučiť? W. Busch v jednej z kníh spomína ťažko chorého muža. Zavolali ho do nemocnice, aby mu prislúžil VP pred smrťou. Po prijatí VP sa mužov stav veľmi zlepšil. Vyzval ho teda, aby vzdal vďaku Pánovi za silu života. Bol však veľmi prekvapený slovami, ktoré pacient povedal: Už nepotrebujem Boha, už mi je dobre. O krátku chvíľu tento muž zomrel.

S radosťou oslavujme svojho Boha, 

1.   že nám dal svojho Syna za Spasiteľa, aby vykúpil naše duše

2.   ďakujme Mu, aby nás neopustil a nevzdialil sa od nás,

3.   aby sme neboli nahradení inými v Jeho pláne spásy

Bratia a sestry v Pánu!

Myslím, že nedokážeme spočítať vďaky, ktoré boli nahlas alebo v tichosti komôrky sŕdc vyslovené v tomto chráme Pánu Bohu. Myslím, že nedokážeme vymenovať dôvody týchto chvál, lebo sú tak rozmanité a mnohé. To je v poriadku. V neporiadku by bolo to, keď by sme Pánu Bohu neďakovali a Jeho sväté meno neoslavovali. To by bol dôkaz nevďaku a slepoty viery. Žiaľ, aj takéto prejavy môže mať naša „viera.“ Nie sú ničím zvláštnym pri tých, ktorí neprijímajú Pána Boha zjaveného v Ježišovi Kristovi. On sa stal ústrednou postavou našej spásy. Hriech nás neustále obklopuje a zvádza. Bez Jeho pomoci by sme zahynuli. Neďakuje Mu a neoslavuje Ho ten, kto hľadí na veci tohto sveta a jeho podanie. Pán Ježiš to pripomína na uzdravených malomocných. Z desiatich len jeden prišiel vzdať Bohu chválu. Ako môžeme duchovne odpadnúť, ukazuje evanjelista Matúš na slepote viery popredných mužov Izraela. Nespoznali v Ježišovi Syna Dávidovho, Mesiáša. Neprijali Ho v slove ani v skutkoch, ktoré konal. Všetko pri Ňom potvrdzovalo slovo proroka Izaiáša: „Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, [uzdravovať skrúšených srdcom] poslal ma  hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov.“ A predsa sa Izaiášovo proroctvo nenaplnilo v ich ušiach. Neprijali a neoslavovali Ho ako Vykupiteľa ich duší a Lekára ich nemocí.

Sestry a bratia v Pánu!

Stalo sa, čo sa stať malo: Do vlastného prišiel, ale vlastní Ho neprijali. Sám Spasiteľ s bôľom o slepote ich viery povedal, že musí ísť do Jeruzalema a že musí mnoho trpieť od starších a veľkňazov i zákonníkov a že musí byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych.

Nevďak a slepota viery vedú k odmietnutiu Mesiáša, Ježiša z Nazaretu a k Jeho odchodu z takého miesta. Kde nie je Ježiš, tam nie je život. Ján Krstiteľ povedal o Ňom: Ajhľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta! Kde nie je Ježiš, tam sídli hriech a jeho následkom je smrť. Nestal sa Záchrancom a Spasiteľom pre tých, ktorí Ho odmietli. Čítame na záver perikopy bolestné slová: Nato ich opustil, odišiel. Aj takto odpovedá Pán Ježiš Kristus na neveru a zatvrdilosť ich srdca. Tak odpovedal i jeden katechéta na otázku: Kde je Boh? Kde je, nedokážem všetko vymenovať, ale viem, kde nie je: v srdci neveriaceho človeka. Pán Ježiš opúšťa chrám, lebo tí, ktorí Ho mali prijať a na Neho ukazovať, stali sa voči Nemu nevernými.

Bratia a sestry v Pánu!

Oslava Božieho mena neprestane, ak Ho niektorí prestanú oslavovať. Budú nahradení inými. Pán si vyvolí tých, ktorí to budú robiť s radosťou. Toto je vážne varovanie pre všetkých nás. Nemáme zľahostajnieť v živote viery. Neprestať chváliť Božie meno je prejavom vďaky za lásku, ktorú nám dal vo svojom Synovi. Deti, oslavujúce Pána v Jeruzalemskom chráme, boli dôkazom Božej moci a istotou nádeje v Božie kráľovstvo. Vyjadrili závislosť na Pánovi. Nie je závislý na nás, ale my na Ňom. Vzbura proti Pánu Bohu neuškodí Jemu ani Jeho kráľovstvu, obráti sa proti nositeľom nevery a hriechu. Budú nahradení ľuďmi čistej a úprimnej viery, deťmi, keď sa ich rodičia spreneverili. Dovoľme, aby nás motivovali slová Pána Ježiša Krista pri príprave na Jeho príchod. Viedli k odvahe viery a radostnej oslave za všetky skutky, ktorými sa dokázal v našich životoch. Tie vidia veriaci i neveriaci. No najmä za dielo vykúpenia našich duší.

S vďačným srdcom teda oslavujme svojho Spasiteľa v každý čas, aby neodišiel od nás a my sme neboli nahradení inými v Jeho pláne spásy. Naopak, aby sme zostali v Jeho milosti a raz s Ním prebývali v kráľovstve nášho Otca.

Amen