Božie predurčenie pre človeka 

  Úvod: Dnes začíname novú sériu úvah, ako bola prijatá na stretnutí koordinátorov našej oblasti dvoch seniorátov 30.decembra 2009 v Rankovciach pod vedením br. farára Beňu, vedúceho MoS ECAV na Slovensku. Téma roka znie: Život človeka. Rozvrh tém ste dostali, alebo dostanete.

  Mne pripadla prvá téma PREDURČENIE. Nie je to ľahká téma. Ja som si ju trochu rozšíril na: Božie predurčenie pre človeka. Slovo predurčenie po latinsky sa povie: praedestino. Božou predestináciou sa vážne zaoberal reformátor Ján Kalvín ( minulý rok uplynulo 500 rokov od jeho narodenia). Jeho stúpenci neskôr tvrdili, že Pán Boh vopred určil, ktorý človek bude spasený a ktorý zatratený. Niektorí kresťania stále hovoria o osudovosti, najmä pri katastrofách a náhlych úmrtiach. Počujeme napr. "Čo je komu súdené, to ho neminie", alebo: "Taký bol jeho osud, tam ho čakala smrť, on tam musel ísť" a podobne. Je to lacná útecha, ktorá nemôže uspokojiť tých, ktorí sa pýtajú: "Prečo sa toto stalo práve nám? Je to Boží trest za nejaký hriech a vinu?". "Prečo práve takémuto dobrému človeku, vernému manželovi, starostlivému otcovi, statočnému pracovníkovi atď.? Na takéto otázky nemôže dať uspokojivú odpoveď žiaden človek, žiaden farár pri pohrebe a poslednej rozlúčke. Pokúsme sa spolu uvažovať o predurčení na základe niektorých údajov Písma Svätého.

  1.) Dôležitý je Boží plán, Božie rozhodnutie.
 

  V našom spevníku je pieseň č. 540 a v prvom verši sú takéto otázky: " Aké mám poslanie? Načo ma Boh stvoril? Čo mal v svojom pláne, keď chcel aby som žil? K akému cieľu dal ľudstvu spieť? Hľadám odpoveď, hľadám odpoveď". Na konci piesne vo verši 5. a 6. je odpoveď, ktorá ma neuspokojuje, lebo je poznačená liberalizmom a racionalizmom. Chýba v nej Kristocentričnosť.
 

  Pozrime sa na začiatok Biblie, kde sa prvý raz objavuje výraz Adam - človek. Čítam 1M 1, 26-27: " " Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz ..." Z prečítaného odseku podtrhujem tri myšlienky:
 

  a.) Rozhodnutie Svätej Trojice: "Učiňme..." Keď v šiesty deň bolo stvorenie dokonané, Sv. Trojica rozhodla učiniť korunu stvorenia ako správcu nad celým Božím majetkom.
 

  b.) "Na Boží obraz". Čo to znamená? Boh je Duch a preto človek duchom sa podoba Bohu. Bol obdarený dokonalosťou, svätosťou a nesmrteľnosťou. Toto sú Božie vlastnosti. Umelci, sochári, maliari, grafici, majú najprv vo svojom vnútri predstavu budúceho diela a potom ho zviditeľnia. To čo Pán Boh zviditeľnil v človeku bolo „veľmi dobré“ . V ďalších veršoch prvej kapitoly čítame o poslaní, o náplni života človeka, o jeho povinnostiach, o možnosti slobodne sa rozhodovať a niesť zodpovednosť za každú voľbu.
 

  c.) "Ako muža a ženu ich stvoril". To znamená, že slovo Adam je spolu muž a žena. Len ako muž a žena môžu plniť poslanie: "Ploďte a množte sa a naplňte zem". Neplodnosť, partnerstvo slobodných, umelé oplodňovanie, umelé potraty a iné anomálie nepatria do stvoriteľského poriadku.
 

  Božie rozhodnutie a Božia rada neplatia len pri prvom človeku, platia aj pri mne a pri tebe. M.Luther v Malom katechizme vyznáva a my s ním: " Verím, že mňa Pán Boh stvoril ako aj iné stvorenia.." Je to odvážne vyznanie. Je naozaj každý človek Božím stvorením? Každého chcel mať Pán Boh na tomto svete? Aj postihnutých na duši, na tele a duchu? Aj narodené zo znásilnenia? Aj tie, ktoré matky neprijmú, po narodení odložia, odhodia, zabijú? Otázok je veľa a odpovedí všelijakých. Veriaci ľudia trvajú na svojom vyznaní, že každý človek je B o ž í m  s t v o r e n í m. Pán Boh chcel, aby sme sa narodili na tento svet a určil zmysel a poslanie pre každého. Zodpovednosť za naplnenie nesie každý sám.

 

  2.) Predurčenie, predestinácia.
 

  Profesor Roháček používa vo svojom preklade Biblie ešte ďalšie príbuzné pojmy ako "preduloženie", "predzvedenie". Je potrebné rozlišovať to, o čom Pán Boh dopredu vie, čo dopustí aby sa stalo, od toho, čo Pán Boh uloží, predurčí a vykoná. Keď človek pozná Boží zámer, keď ho objaví v pravý čas, potom je na človeku, ako sa rozhodne. Pozrime sa na dve biblické postavy ako reagovali na Božiu výzvu.
 

  a.) Prvou postavou je FARAÓN zo Starej zmluvy. Čítame o ňom v 2M 7,3-4: 8,15: 9,34-35, potom aj 10,20,27 a 11,10. Pýtame sa: Bol faraón Bohom stvorený? Bolo dobre, že sa narodil? Zatvrdil Pán Boh faraónovi srdce a musel tak konať ako konal, alebo najprv si faraón sám zatvrdil srdce a keď sa dlho vzpieral Božiemu rozkazu, potom mu Pán Boh zatvrdil srdce tak, že už ho nikto nemohol zmeniť. Nie je v tomto štádiu faraón obraz Satana, Božieho nepriateľa nad ktorým Hospodin vyriekol posledný súd, takže sa už nemôže obrátiť?. Hospodin ho používa na tomto svete ako nástroj, aby skúšal a preveril vernosť ľudí voči Bohu. Poznáme dobre príbeh Jóba a jeho rodiny. Satan mal povolené siahať na Jóba po určitú hranicu, nesmel ho usmrtiť. Jób bol predurčený Bohom prejsť tvrdou skúškou viery k víťazstvu nad Satanom.
 

  b.) Druhá postava je z Novej zmluvy: ap. PAVEL. (Čítame G 1,15-16). Počuli sme, že Pavel bol Bohom stvorený a od života matky predurčený za misionára medzi pohanmi. O tomto svojom predurčení Pavel dlho nevedel. Bol vedený a vychovávaný podľa vtedajších zvyklostí a svojich schopností. Dosiahol na tú dobu to najkvalitnejšie náboženské vzdelanie. Pán Boh toto všetko podporoval, aby neskôr poslúžil Božej veci. Pýtame sa: Mohol sa Pavel pri Damasku vzoprieť ako faraón Božiemu volaniu a neobrátiť sa, neuveriť v Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa? Mal vtedy toľko slobodnej vôle, aby povedal: Nechcem a nepôjdem medzi pohanov? V podobných krízových situáciách sa rodia vážne rozhodnutia a obrátenia sa ľudí k Pánovi, alebo aj odvrátenia sa k zatvrdilosti. Preto je správne pri zvesti slova Božieho vždy pripájať výzvu: "Ak by ste dnes počuli hlas Ducha Božieho, nezatvrďte svoje srdce" (Ž 95,7-9: Žid 3,7-10.15). Pavel vyznáva, že sa neradil s telom a krvou, so žiadnym človekom, žiadnou náboženskou autoritou. On sa osobne rozhodol poddať sa a poslúchať. Bolo to blahoslavené rozhodnutie. Takéto blahoslavené bolo každé obrátenie sa ľudí k Pánovi Ježišovi, aj to tvoje a moje. Dnes môžeme so žalmistom vyznávať: "Niet pre mňa šťastia mimo Teba!" (16,2).

 

  3.) Vyvolenie, povolanie, poslanie.
 

  Ap. Pavel bol nútený zodpovedať si otázku Božej zvrchovanosti a slobodnej vôle človeka ohľadom spasenia. V ďalších prednáškach počujeme viac o ceste spásy, ale dnes k našej téme predurčenia sa ešte zamyslíme nad závažným textom z R 8,28-30: 9,14-24. Je treba si zapamätať, že tieto verše sú oporou učenia o predestinácii. Na prvé počutie to vyzerá naozaj tak, že človek za nič nemôže, lebo "Nezáleží teda na tom kto chce, ani na tom kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilováva." Písmo však je treba vykladať Písmom. Na základe jedného verša, alebo jedného príbehu nemôže niekto vyhlásiť všeobecne platné kresťanské učenie. V 1Tim 2,3-4 čítame: " Toto je dobré...."Toto je všeobecná predestinácia, platná pre všetkých ľudí, len je potrebné dodržať poriadok spásy. Teraz sa pýtame, čo sa môžme naučiť z prečítaného odseku R 8 ? " Ktorých Boh vopred poznal". Biblický výraz "poznať" znamená mať intímny vzťah, milovať. Pán Boh z lásky stvoril človeka, chcel mať s ním spoločenstvo, chcel v ňom mať svoj obraz, svoj proťajšok, niečo zo seba. Keď hriech porušil tento obraz, tak ho v Ježišovi Kristovi obnovil v novom stvorení a predurčil ho k večnému životu. Toto všetko vykonal Boh. Z Božej strany je všetko hotové a pripravené pre človeka ako v podobenstve o svadbe kráľovského syna (Mt 22,1-14). Teraz je na človeku aby pozvanie prijal ,aby prijal spasenie. Tu niekde je hranica medzi Božským a ľudským. Ak človek prijíma Božiu ponuku vo viere v Syna Božeho, je všetko odpustené, človek je ospravedlnený, znovuzrodený z Ducha Svätého a nakoniec oslávený v nebesiach. Všetko toto je Božia milosť! Nikto sa nemôže chváliť svojim obrátením, svojou zbožnosťou, svojimi skutkami! Na toto je treba dbať pri osobnom svedectve o obrátení, lebo niekedy počúvame o tom, čo dotyčná osoba vykonala, ako by sa svojou vôľou a silou zmenila a pod.
 

  V prečítanom texte R 9,21 je reč o hline a hrnčiarovi. Nádoba sa nemôže hádať s hrnčiarom, prečo ju urobil takú a nie onakú. Naše otázky môžme klásť Bohu len po určitú hranicu. Nie na každé prečo dostaneme odpoveď na tejto zemi.

  4.) Prijatie Božieho predurčenia je morálny prínos pre človeka. 

  Toto je vyjadrené v Ž 139,13-16: " Lebo Ty si mi stvoril ľadviny..." Najmä pre mladých ľudí v puberte a dospievaní je správne, ak prijímajú seba ako Božie stvorenie, ktoré je dobré, je podľa Božej predstavy aj po vonkajšej aj po vnútornej stránke. Dôležité je objavovať v sebe to, čo Pán Boh má vo svojom pláne a tak zladiť svoju vôľu s Božou. Spomínam na svoje detstvo, ako som pokladal rodičov
mojich rovesníkov za lepších ako boli tí moji, lebo im dovolili robiť čo chceli. Chlieb u susedov chutil lepšie ako domáci. Neskôr som prijal sám seba v tej mojej rodine, ktorá bola dobrá. Podobnú skúsenosť sme mali so svojimi malými deťmi. Aj ony neskôr prijali nás rodičov i seba takých akí sme a máme sa radi.
 

  Stretávame aj v cirkvi sklamaných ľudí , sklamaných z Boha, z ľudí doma i na pracovisku, sú depresívni, nešťastní. Ako by týmto ľuďom pomohlo, keby sa vedeli stotožniť so žalmistom, obdivovať svojho Stvoriteľa, obdivovať to, ako ich predivne sformoval už v živote matky, ako ich formoval pri dospievaní a chváliť Ho za to, že sa smú menovať Božími deťmi pre zásluhy Pána Ježiša Krista. Veriaci ľudia prijímajú svoje dní aj tie ťažké, ako vopred zapísané v Božej knihe. Takíto veriaci ľudia vyznávajú: "Všetko dobre učinil, aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč " (Mk7,37).
 

  V médiách máme možnosť sledovať príbehy postihnutých ľudí, aj takých, ktorí sa po celý život nevedia s tým vysporiadať. No obdivujeme takých, ktorí seba prijali s porozumením a vďačnosťou voči Bohu i ľuďom, našli aj spôsob, ako môžu byť užitoční pre iných. Vieme, že nie je to ľahké a nemôžme povedať, že Pán Boh to tak chcel, vopred predurčil, dokonca ešte pred ich počatím. Na zemi veľa faktorov ovplyvňuje život i genetiku, všeličo spôsobuje neplodnosť, poškodzuje plod v tehotenstve, ba stávajú sa chyby aj pri pôrodoch. Nemožno Pána Boha obviňovať za to, čo sme my ľudia spôsobili svojou nezodpovednosťou.
   

  Ešte jednu oblasť treba spomenúť, v ktorej predurčenie Božie hrá veľmi dôležitú rolu a to je manželstvo od jeho začiatku až do konca. Potvrdzujem tézu, že pravé manželstvo sa uzatvára v nebi, biblicky vyjadrené :"Čo Boh spojil, človek nerozlučuj!" Je pozoruhodné, že globálne sa rodí na zemi toľko chlapcov ako dievčat, to znamená, že každý môže mať svoju polovičku. Táto rovnováha je narušená viacerými faktormi, ale Boh ju vyrovnáva. Nie každý má schopnosť a vôľu žiť v manželstve, ale kto vie, že má vstúpiť do manželstva, nech sa pýta Pána, nech pozoruje ľudí okolo seba a skúma, koho mu On postaví do cesty. Potom nech sa rozhodne a povie svoje ÁNO druhej polovičke.

  Keď sa dvaja ľudia prijímajú z Božích rúk a to nie len na začiatku, ale každý deň takí akí sú so svojimi prednosťami i nedostatkami, potom sú navzájom šťastní a vďační Bohu i partnerovi. Smieme toto z milosti Božej potvrdiť z vlastného manželstva i z manželstiev našich detí. Nie je to naša zásluha, je to naozaj veľká Božia milosť. Prajeme každému z vás porozumenie Božiemu predurčeniu, prijať ho a naplniť v časnom živote, vo svojich vzťahoch a hlavne s vďačnosťou prijímať predurčenie Božie k spáse a večnému životu.
   
             

                                                                  Vypracoval: M. Hreško

.