| Kázeň 19.06.2011 slávnosť SVäTEJ tROJICE - 2011 Suspírium: Svätý si, Bože, v svojej veľkej moci, svätý si v diele nášho vykúpenia, svätý si, keď sa skláňaš ku pomoci a slová Tvoje žiaľ náš v radosť menia. Ach, daj nám chápať, žes´ náš, my zas Tvoji, posilň v nás vieru, utvrď duše v cnosti, víťazstva popraj v žitia ťažkom boji a niekdy prichýľ verných vo večnosti. Amen Text: Izaiáš 6, 1 – 13: V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! A On riekol: Choď a hovor tomuto ľudu: Počúvajte len, počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte len, hľaďte, ale nechápte! Zatvrď srdce tohto ľudu a jeho uši zapchaj a jeho oči zastri, aby svojimi očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, a tak, aby sa neobrátil a neuzdravil. Nato som povedal: Až dokedy, Pane? I odvetil: Pokiaľ nespustnú mestá bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým roľa nespustne na púšť. Hospodin ďaleko odvedie ľudí a mnoho bude opustených miest v krajine. A ak ostane v nej ešte desatina, i tá bude znova na spálenie ako cér a dub, z ktorých po zvalení ostane peň. Sväté semeno je jej peň. Sestry a bratia v Pánovi! Na začiatku nového židovského roka v advente, vstupoval ľud do chrámu v Jeruzaleme s truhlou zmluvy. Pri jej vnášaní do Svätyne svätých ľud vítal Hospodina slovami Ž 24, 7 – 10: Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji. Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin mocností, On je Kráľ slávy. Ľud vítal vstupujúceho Pána Boha, hoci Ho nevidel. Prorok dostal milosť uzrieť Svätého Boha na Jeho tróne vo Svätyni svätých a počul hlas serafov: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností. Nato sláva Hospodinova naplnila celý chrám. Starozmluvná teológia vysvetľovala trojnásobné zvolanie serafov ako plnosť Božej svätosti. Kresťania už v rannom veku to vnímali ako narážku na Svätú Trojicu. Jej slávnosť pripadá na nedeľu po zoslaní Ducha Svätého. Držme sa tejto starej kresťanskej tradície a skúsme chápať posolstvo proroctva jej očami. Svedčí nám o živom Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, Spasiteľovi zachraňujúcom svoj ľud a Bohu Duchu Oživovateľovi, ktorý zachováva svoju cirkev. Preto Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, ktorý 1. zjavil svoju slávu všetkým ľuďom, 2. očistil svoj ľud od viny a daroval mu život 3. a zachránených volá do služby svojho klráľovstva. Bratia a sestry v Pánovi! Prorokovo videnie dáva ukazuje, že Pán Boh nezostáva ľuďom skrytý. Čo nevidel ľud SZ, to bolo dopriate ľudu NZ. Pavol v liste Títovi o tom píše: Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom... Svätý Boh nám nechce zostať skrytý. Zjavuje sa všetkým ľuďom. Mnohí Ho nevidia a nepoznajú, lebo neuverili v Ježiša Krista. Učeník Filip žiada: Ukáž nám Otca a postačí nám. Pán Ježiš Kristus mu odpovedá: Keď si mňa videl, videl si Otca. Pán Boh sa nám dáva poznať aj vo svojej podstate, vo svätosti a láske. Vidieť a spoznať Ho neznamená len naplniť svoju zvedavosť, ale znamená veľký otras v živote človeka. Spoznáva svojho Pána a Sudcu. Prorok to vyjadril: Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Sestry a bratia v Pánovi! Prorok je zdesený. Stojí pred živým Bohom a spoznával seba vo svojom vnútri. Vidí svoju vinu a jej následok: smrť. Zdesene volá: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. V moravskej ľudovej piesni sa spieva: Pomni člověče na to, žes tu enem prách a bláto. Až ty prindeš před soud Boha Pána, nepomůže ti výmluva žádná. Postaviť sa pred Pána Boha so svojimi hriechmi znamená smrť. Uvedomujeme si to? Pán Boh však nechce smrti hriešneho človeka. Dá to najavo aj prorokovi. Prejaví mu milosť, sníme mu hriech. Čo v obraze žeravého uhlíka, vypaľujúceho vinu, dostáva prorok, to kresťan dostáva v obeti svojho Pána. Boh Otec v obeti svojho Synovi zbavuje svoj ľud krvnej viny. Nie seraf s uhlíkom, ale Ježiš Kristus posviaca ľud vlastnou krvou, keď trpel za bránou. Jeho krv nás očisťuje od každej viny. Jeho krvavé rany vás uzdravili, hovorí apoštol. Človek zbavený krvnej viny, trestu smrti, získava nový pohľad na svoj život. Vie, že nie zo svojich zásluh, ale z Božej milosti má jeho život cenu večnosti. To ho má viesť k vďake Bohu za tento čin. Bratia a sestry v Pánovi! Vo chvíli, keď prorok pochopil svoju situáciu pred Pánom Bohom, prichádza Božie volanie: Koho pošlem a kto nám pôjde? Volanie nemá konkrétneho adresáta. Preto až zarazí rýchla odpoveď Izaiáša: Tu som ja, pošli mňa! Plne odovzdáva svoj život do Božích rúk. Túži slúžiť tomuto živému Bohu celou svojou bytosťou. Chce ohlasovať cestu záchrany a spásy všetkým zahynúcim. Nebojí sa ťažkej úlohy, zvestovať Boží súd a trest nekajúcim. Za hrozbou trestu je láskavé srdce Boha, ktorý sa zmilúva nad kajúcimi. Upozorňuje, že Pán Boh nahradí tých, ktorí odpadnú v nevere. Boh Duch Svätý má moc aj zo suchého pňa vzbudiť sväté semeno nového ľudu. Oslavujme svojho Boha, že sa nám dal poznať vo svojom Synovi. Ďakujme Mu za vykúpenie z hriechu a počujme Jeho volanie do služby, lebo: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností! Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||