Petra a Pavla – 2011

Suspírium:    Si naším chlebom, Spasiteľu,

tým chlebom, ktorý večne sýti;

si naším útočišťom, Pane,

a strážnym vodcom v trpkom žití...

Ó, daj, nech – jak van šírym poľom -

i Duch Tvoj nad nami tak zavlá

a naplní hruď pravdou, silou,

jak srdce Petra, dušu Pavla!        Amen

Text:  Skutky 13, 44 – 52; Na druhú sobotu zišlo sa temer celé mesto, aby počúvali slovo Božie. Ale Židia, keď videli zástupy, naplnení závisťou, odporovali tomu, čo Pavel hovoril, a rúhali sa. Nato im Pavel a Barnabáš povedali mužne: Najprv vám sme museli kázať slovo Božie; ale keď ho zavrhujete a nepokladáte sa za hodných večného života, ajhľa, obraciame sa k pohanom. Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme. Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život. A slovo Pánovo rozšírilo sa po celej tej krajine. Ale Židia vzbúrili bohabojné vznešené ženy a popredných mešťanov, podnietili prenasledovanie proti Pavlovi a Barnabášovi a vyhnali ich zo svojich končín. A oni strasúc pred nimi prach z nôh, odišli do Ikonie. A učeníci naplnení boli radosťou a Duchom Svätým.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi

Sviatok apoštolov Petra a Pavla nie je púha spomienka na dva stĺpy kresťanskej cirkvi, ktoré ju mocne podopierajú. V zmysle slov listu Židom: Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru, nám musí ísť o viac ako len spomienku. Ďakujeme Pánu Bohu za veľký dar, ktorý nám dal v týchto mužoch. V Petrovi vodcu, ktorý svojou autoritou viedol cirkev Pánovu po rozbúrených vlnách nenávisti sveta a zväzoval apoštolov a starších putami lásky a múdrosti v jedno telo Kristovo. Ďakujeme za Pavla, ktorý pochopil učenie Pána Ježiša Krista a jedinečný dar spásy skrze vieru v Neho. Dokázal v pravej chvíli podržať aj Petra pri tlaku žido-kresťanov. Tak sa mohla cirkev vymaniť zo židovského kňazského systému a mohla vykročiť za Veľkňazom Ježišom Kristom. Nestala sa židovskou sektou. Jednému i druhému veľmi záležalo, aby telo Kristovo bolo stále pod pôsobením Ducha Svätého, Radcu – Posvätiteľa. Len tak mohla cirkev kráčať za Pánom Ježišom Kristom a plniť funkciu rybára a siete, ktorí zachytia z mora ryby každého druhu a vytiahnu ich na breh.

Peter i Pavol boli dobrými rybármi,

1.      spúšťali siete hlboko pod hladinu hriechu sveta,

2.      zachytávali ryby každého druhu, aby ich vyniesli na breh spásy

3.      a Duch Svätý ich napĺňal radosťou nad zachránenými

Bratia a sestry v Pánu!

Siete apoštola Petra môžeme poznať z evanjelia sv. Marka a z dvoch listov, ktoré nadiktoval ako všeobecné. Siete apoštola Pavla vidíme zas v evanjeliu sv. Lukáša a v trinástich listoch, ktoré napísal zborom a jednotlivcom. Prvého i druhého siete majú výraznú schopnosť lovu, ktorou je Kristus živý kameň a Kristus ukrižovaný za hriechy sveta. Pretože dnešná perikopa nám hovorí o práci apoštola Pavla, viďme, ako zvesťou o ukrižovanom Kristovi, darcovi spasenia zasiahol do života ľudí v Pisidskej Antiochii. Evanjelium o spasení hriešnika zasiahlo rady tamojších obyvateľov tak, že sa počas týždňa po prvej zvesti nieslo mestom. Židia z Antiochie boli určite veľmi oslovení a možno i hrdí na apoštolov. Lenže vyslovené Slovo nebolo  len ich „majetkom.“ Stalo sa i odrobinami, ktoré spadli zo stola pánov šteňatám a tie ho s chuťou „zjedli.“ Takže hlboký záber sietí pokračoval. O týždeň na bohoslužbách bola synagóga preplnená. Zišlo sa celé mesto, ktoré bolo hladné po chlebe života.

Sestry a bratia v Pánu!

Siete hodené do mora sveta sa naplnili rybami každého druhu. Pohania vyznávajúci rôzne božstvá i Židia rôznych duchovných odtieňov počúvali slovo evanjelia a vpustili ho do svojho srdca. Dali sa vytiahnuť na breh spásy. Kristus sa stal ich nádejou i životom. Vzácne dielo Pavla a Barnabáša bolo požehnané Duchom Svätým. Nestalo sa však požehnaným v očiach Židov. Zrazu začali žiarliť. A nielen to, vzbúrili proti Pavlovi mocných, ktorí ich dokázali vyhnať z mesta. V čom pochybili Pavol s Barnabášom? Možno len v tom, že Pavol kládol dôraz na jednotu a rovnosť kresťanov, či už pochádzali zo židovstva, alebo z pohanstva. Pre neho je rozhodujúci len Ježiš Kristus, Ten ukrižovaný. Nesplnilo sa, na čo Židov upozorňoval apoštol: Poslúchajte svojich vodcov a podriaďujte sa im, veď oni bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú účtovať z toho. Pavol a Barnabáš neboli vodcami podľa  ich myslenia. Pán mal tiež iné myslenie. Pavlovi a Barnabášovi dal svojho Ducha.

Bratia a sestry v Pánovi!

Duch Svätý, ktorý konal skrze apoštolov bol dôkazom Božej prítomnosti a svedkom Božej vôle. Hoci žiarlivosť zabránila tomu, aby apoštolovia konali naďalej misiu v Antiochii, jadro budúceho zboru tam z moci Ducha Svätého už bolo.

Jav, ktorý sme videli v Antiochii sa časom opakuje. Vidieť ho na snahe ľudí zachraňovať cirkev namiesto viery v konajúceho Krista. Vidieť to na žiarlivosti, že sa v zhromaždení nachádzajú aj ľudia, ktorí nie sú hodní kráľovstva nebeského, ako si to mysleli Židia. Na snahe vylučovať a deliť telo Kristovo namiesto zjednocovať ho a pomáhať si navzájom. Tí však, ktorí dôverujú konajúcemu Pánovi sú naplnení radosťou a Duchom Svätým, že Kristova cirkev žije z Jeho milosti a ani brány pekelné ju nepremôžu. Aj to je odkaz apoštolov Petra a Pavla, za ktorých dnes vzdávame vďaku Pánovi, že nám ich ako verných svedkov a učiteľov evanjelia dal, aby sme mali účinnú pomoc na našej ceste za Pánom.