2. nedeľa po Svätej Trojici – 2011

Suspírium:                Deň Tvoj my svätiť chceme

jak patrí, Bože náš,

v skromnosti, úprimnosti,

počúvajúc Tvoj hlas,

v ňom ľud svoj voláš k sebe...

Ó, pozdvihni i nás dnes,

a niekdy v svoje nebe

po časnosti nás vznes!   Amen

Text:  Matúš 22, 11 - 14: Keď potom kráľ vošiel pozrieť sa na hodovníkov a uzrel tam človeka neoblečeného do svadobného rúcha, povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobné rúcho? A on zanemel. Vtedy povedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.  Amen

Sestry a bratia v Pánu!

Minulá nedeľa nás oslovila, aby sme skúmali Písma a dovolili im ukázať nám cestu k večnému životu v Ježišovi Kristovi. Počuli ich svedectvá a nechali ich pôsobiť v nás tak, aby sme už tu žili s Pánom Ježišom Kristom a tak sa dostali na Jeho svadbu vo večnosti. Ona je cieľom pozvania, ktorého sa nám dnes dostáva zo svätého evanjelia, lebo na ňu svojich verných Pán s veľkou láskou pozýva.

 Verím, že sme toto pozvanie prijali veľmi vážne a tak aj našu prípravu na svadbu Baránkovu. Preto nás dnešná nedeľa vyzýva, aby sme preskúmali svoje srdcia a duše, či máme svadobné rúcho vhodné na túto Slávnosť života.

V posledných časoch sme mohli vidieť dve svadby, kde si za povinnosť a vyznamenanie pokladali účasť vysoko postavení tohto sveta. Boli to svadby princa anglického a kniežaťa monackého. Tí, čo boli pozvaní, prišli v rúchach hodných slávnej chvíle. Nebolo tam vidieť človeka v pracovných, alebo športových odevoch, dokonca ani tí, čo pracovali, nesmeli v nich byť. V akom rúchu chceme predstúpiť pred Baránka?

Skúmajme sa a prosme Pána, aby nám ukázal akí sme.

1.   Či sme na ceste do zahynutia,

2.   alebo na ceste do kráľovstva milosti. 

Bratia a sestry v Pánu!

V slove Písma, ktoré sme počuli, nám Pán Ježiš hovorí o človekovi, ktorý prijal pozvanie na Jeho svadbu. Túži byť medzi ľudom Pána Ježiša. Zúčastňuje sa na službách Božích, počúva slovo Božie, číta Písmo sväté, spieva piesne, verejne sa priznáva k Pánovi. Chce byť zachránený, preto prijal pozvanie svojho Pána. Čo mu teda chýba? Svadobné rúcho. Ono ho vyradilo z radosti hodovníkov na veľkej hostine. Spomeňme si na družičky. Všetky mali oblečené biele šaty a predsa len polovica vošla na svadbu so ženíchom. Keď prišiel, len polovica z nich mala oleja v lampách. Skúmajme, čo nám Pán hovorí. Zamyslime sa nad slovom v evanjeliu Jánovom, 15. kapitole: „...môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie odrezáva“. Môžeme mať ústa plné: Pane, Pane a môžeme v Jeho mene prorokovať a robiť veľké divy a predsa nám môže zaznieť s Jeho úst: Neznám vás. Alebo slovo, ktoré počul biskup v Sardách: „Máš meno, že žiješ a si mŕtvy“. Žalmista prosí: „Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139, 23 – 24). Skúmajme sa a prosme Pána, aby nás viedol cestou večnosti.

Sestry a bratia v Pánu!

V znovuzrodení z vody a z Ducha sme dostali nové rúcho, lebo sme si Krista obliekli. Dostali sme výsadu menovať sa deťmi Božími. Priblížme si, čo to pre nás znamená. V Zjavení Jánovom čítame, že keď prišla svadba Baránkova, nevesta mala byť oblečená do čistého a nádherného kmentu. Ďalej v Zj. píše, že kmentom sú spravodlivé skutky svätých. Čo sú skutky svätých, vysvetľuje Zjavenie v 7. kap.: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Božím“. Učiteľovi vlažného zboru v Sardách Kristus radí: „Kúp si odo mňa... biele rúcho, aby si sa odel, žeby sa neukazovala hanba tvojej nahoty“. Nuž, takí prišli na svadbu vo svojich odevoch a nie v rúchach, ktoré im dal Kráľ večnosti. Nábožní ľudia, ktorí sú viac či menej horliví vo svojej zbožnosti, ale stále idú cestou svojej spravodlivosti. Ešte nevyzliekli svoj hriech, svoju vlastnú zbožnosť. Ešte si neobliekli novú Kristovu spravodlivosť. Hnevajú sa, neodpúšťajú, nemilujú, nepomáhajú, nenavštevujú chorých a väzňov atď.

 Možno sa nám to nezdá, ale rozdiel v obleku je podstatný. Kým mám na sebe svoju spravodlivosť a svoju zbožnosť, motivujú ma moje skutky a moja spravodlivosť. Nekonám, čo chce Pán, ale svoje skutky, ktorými sa chcem ukázať pred Jeho tvárou. Zastať si pred Božiu tvár v rúchu svojej spravodlivosti, znamená okamžitý súd: Priateľu, ako si sem vošiel? Príkladom pre nás ako sa postaviť pred súd Pána je apoštol Pavol: „... a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti“. Skúmajme sa a prosme Pána, aby odhalil naše zmýšľanie sŕdc a naše konanie v Jeho svetle a my sme boli uspôsobení vyznať zo srdca v svätom zármutku nad sebou: „Len v smrti Baránkovej som spasený, svätý, očistený a spravodlivý“. Daj, Pane, aby moje skutky svedčili o Tvojej veľkej obeti, ktorú si priniesol za mňa nehodného a v ktorej si ma povolal do svojho kráľovstva milosti a večného života.

Pamätajme, rúcho Kristovej družičky je skvostnejšie a pre svet požehnanejšie, ako rúcha na svadbách svetských kráľov. Toto rúcho nás vedie cestou večnosti.

Amen