Sviatok Cyrila a Metoda a Mr. Jána Husa – 5. 7. 2011

Suspírium:    Si naším chlebom, Spasiteľu,

tým chlebom, ktorý večne sýti;

si naším útočišťom, Pane,

a strážnym vodcom v trpkom žití...

Ó, daj, nech – jak van šírym poľom -

Duch Tvoj nad nami tak zavlá

a naplní hruď pravdou, silou,

jak našich vierozvestov!        Amen

Text:  2. Kronická 20, 18 – 20; Vtedy sa Jóšáfát sklonil tvárou k zemi a všetci Júdejci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom, aby sa Mu poklonili. ¹⁹Nato povstali levíti z Kehátovcov a z Kórachovcov, aby mohutným hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela. ²⁰Na druhý deň včasráno vyšli na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšáfát zastal a povedal: Počujte ma, Júdejci i obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte Jeho prorokom a bude sa vám dariť!   Amen

Sestry a bratia v Pánovi

Sviatok vierozvestov Cyrila a Metoda napĺňa srdcia veriacich vďakou za Božiu milosť, ktorej sa nášmu rodu skrze ich službu dostalo. Prorok Izaiáš píše: Aké vzácne sú na vrchoch nohy blahozvestov, ktorí hlásajú pokoj, zvestujú blaho, hlásajú záchranu. Hovoria Sionu: Tvoj Boh je kráľom. Prorok Nahum podobne vyznáva: Ajhľa, na vrchoch nohy posla blahozvesti, ktorý zvestuje pokoj. Pavol v liste Rímskym v tom istom duchu blahorečí Pánu Bohu za tých, ktorých si povolal a vyslal so zvesťou svojho Slova: Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú [pokoj a] dobré veci! Preto sa aj my s láskou pripájame k týmto vzácnym svedkom Božej pravdy a velebíme nášho Pána za predivnú cestu, ktorou k nám poslal svoje slovo cez pokorných bratov zo Solúňa. Ďakujeme Mu aj za verného svedka Jeho Slova, ktorý poznal pravdu slova evanjelia a ona ho vyslobodila od hriechu, diabla a smrti večnej. Za túto pravdu bol Majster Jan Hus ochotný položiť život, lebo veril, že pravda Kristovho slova zvíťazí. Táto pravda víťazí od vekov, preto

blahoslavený je ľud, ktorého vrchnosti záleží

1.      na bázni pred Hospodinom,

2.      na viere ľudu v Hospodina, jeho Boha

3.      a na zvesti Božieho slova, to zakladá šťastie ľudu.

Bratia a sestry v Pánu!

Judský kráľ Jóšáfát mal trpkú skúsenosť. Vyšiel na pomoc bratskému, ale bezbožnému kráľovi Izraela, Achabovi. Ten nenávidel úprimných Božích prorokov a jedného z nich, Míchu, uvrhol do väzenia. To vyčítal Hospodin Jóšáfátovi, ktorý sa Ho verne pridŕžal. Hospodin, Boh Izraela, videl jeho vieru a dal mu šancu napraviť chybu. Vyskúšal vieru kráľovu. Pred blížiacim sa vojskom nepriateľa rozkázal, aby kráľ i ľud vyšli na púšť v ústrety nepriateľovi. Nemali bojovať, len sledovať, ako Boh bude bojovať za nich. Písmo hovorí o reakcii kráľa, ktorou dal príklad všetkému ľudu: Vtedy sa Jóšáfát sklonil tvárou k zemi a všetci Júdejci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom, aby sa Mu poklonili. Nato povstali levíti z Kehátovcov a z Kórachovcov, aby mohutným hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela. Blahoslavený bol ľud Júdu, že mal kráľa, ktorému záležalo na bázni pred Hospodinom. Nie kráľ bol najvyšším v ľude, ale jeho Boh.

Naša história nám zamlčuje mnohé skutočnosti, ktoré viedli knieža  Rastislava a popredných mužov na Veľkej Morave k tomu, že povolali na svoje územie vierozvestov, aby zrozumiteľnou rečou vyložili ľudu Slovo Božie. Nech už boli ich pohnútky akékoľvek, cieľ bol splnený. Ľud sa pokoril v bázni pred Hospodinom a odmietol bohov, ľudskou rukou urobených. Aký to rozdiel od cisára Žigmunda. Tomu viac záležalo na udržaní vlastnej moci, ako byť poslušným služobníkom Božím. V mene tohto „vyššieho princípu“ zrušil sľub ochrany svedkovi pravdy Božej, Majstrovi Janovi Husovi. Podobne sa zachoval i Svätopluk voči Metodovi.

Sestry a bratia v Pánu!

Ak hľadáme odpoveď na Žigmundovu vierolomnosť, ktorá stála Jana Husa život na horiacej hranici, odpoveďou je rozdiel charakteru Jóšáfáta a cisára rímskeho. Žigmundovi záležalo na priazni Ríma a kléru namiesto viery v Boha. Rovnako Svätoplukovi viac záležalo na upevnení moci pre seba i synov, ako na čistom Božom slove, ktoré ho navyše karhalo za jeho život.

Judskému kráľovi Jóšáfátovi záležalo na svojej viere i na viere ľudu v Hospodina: Počujte ma, Júdejci i obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Kniežatá Veľkej Moravy si uvedomili, že ak ich ľud má obstáť a byť zachovaný, je potrebné veriť Hospodinu.

Nuž to sa ľahko povie. Viera sa však nedá kúpiť ani dostať, zdediť ani vyhrať v kartách. Pavol píše do Ríma: Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo. Aký to rozdiel medzi ľudom Veľkej Moravy a neskorším cisárom. Slovo sa zvestovalo a malo vzbudiť vieru a predsa Pavol smutne konštatuje: Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Ľud kráľa Jóšáfáta počul a pochopil slovo, ktoré mu Boh poslal a uveril Hospodinovi.

Bratia a sestry v Pánovi!

Judský kráľ vedel, že Boh posiela svoje slovo po posloch, ktorí ho zvestujú. Kráľ nabáda ľud, aby im veril: Verte Jeho prorokom a bude sa vám dariť! Táto žiadosť je divná v dnešných časoch, keď je opačná mienka. Vtedy ľud nereptal, prijal slovo Pánovo a uveril mu. Táto viera sa stala preň zachraňujúcou. Naplnilo sa slovo kráľovo, a bude sa vám dariť! Vieru ľud obstál v skúške. Skúška bola tvrdá. Ľud si zastal pred nepriateľa a vo viere čakal na jeho porážku. Videl, ako Hospodin bojoval za nich a zvíťazil.

Pravda evanjelia prinesená vierozvestmi sa stala silou viery nášho ľudu. Po stáročia bol stavaný pred rôznych nepriateľov, ktorí ho chceli zahubiť v identite, reči, kultúre, národnosti i nábožnosti. Stál vo viere a zvíťazil, lebo Hospodin bojoval a bojuje za nás. Dnes, keď ľud stojí pevne na svojich nohách a nepriateľ musel ustúpiť, silno do popredia vystupuje svedok pravdy Kristovej Majster Jan Hus. Jeho svedectvo držať sa čistoty evanjelia Pána Ježiša Krista a odovzdania sa do jeho moci nás mocne oslovuje, aby sme odmietli lesk, slávu a moci tohto sveta a nekorili sa im. Lebo pravda Kristova zvíťazí a svet so svojimi dielami zhorí v neuhasiteľnom ohni na hranici Božieho súdu. Kiež by sme mali takých predstaviteľov ľudu, ako bol T. G. Masaryk. Slovo Jana Husa Pravda zvítezí, vzal za motto svojho a života národa.