8. po Svätej Trojici – 14. 8. 2011

Suspírium:         Kriste, Tys´ prorok najväčší,

Tvoja zvesť srdce poteší,

Tys´ Vodcom v zlý i dobrý čas -

ó, veď i nás a buď pri nás!

Na slovo Tvoje predrahé

krok vyhne hriechu, nástrahe.

Ty zdvihneš padlých zo zeme...

Za Tebou, Kriste, ideme!  Amen (Rázus. suspírium)

Text:  Izaiáš 2, 1 - 5: Slovo, ktoré Izaiáš, syn Ámócov, videl ako zjavenie o Judsku a Jeruzaleme. V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy, poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne. Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom!  Amen

Sestry a bratia v Pánu!

Pri prechádzaní históriou zboru mi napadlo, že ešte máme v zbore členku, ktoré žila v šiestich režimoch. Od rakúsko-uhorskej monarchie po Slovenskú republiku. Za deväťdesiat rokov života je tých zmien až až. Každá zmena niesla so sebou nádej, že pripraví raj na zemi. Všetky sľuby sklamali. Boli len parou, ktorá sa stratila nad horami tak, ako sa stratili aj režimy, ktoré to sľubovali. A predsa niečo zostalo vždy pevné a nepokorené. Pevné zostalo slovo Hospodina nášho Boha a nepokorená zostala Jeho cirkev. Aj keď bola cirkev pod tlakom neprajných okolností, častou odpoveďou veriacich bolo zomknutie sa okolo Božieho slova. História nás učí, že vždy bolo dobre dôverovať Božiemu slovu. Ďalej nás učí, že ani zvonka ani zvnútra nebolo dostatku sily k potopeniu Kristovej cirkvi. To by sme mali mať na pamäti pri všetkých zmenách, systémoch a zriadeniach, ktorými prechádza ľudstvo. Aj svet, v ktorom žijeme dnes nám hovorí o slobode, ale pritom nás chce poviazať putami hriechu každého druhu. Slovo Boha živého zas, ktoré zostáva naveky, nám pripomína:

Pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr.

1.   Vyvýšený bude nad pahorky,

2.   pohrnú sa k nemu všetky národy, poputujú mnohé kmene.

3.   Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom! 

Bratia a sestry v Pánu!

Slovo proroka Izaiáša má eschatologický charakter. To značí, že hovorí o posledných veciach človeka i ľudstva pred príchodom Božieho súdu. Slová, posledné dni, označujú vek, v ktorom sa uzavrú dejiny spásy. Tento vek je poznačený mohutným uchopení vlády na nebi i na zemi Božím Pomazaným. Neznamená víťazstvo Izraela nad národmi sveta, ale Jákoba nad hriechom a smrťou. Preto Izaiáš použil meno Jákob a nie Izrael. Ten hrešiaci, podvádzajúci a neverný Jákob je zmocnený Bohom pre víťazstvo a nové meno Izrael.

To je obraz cirkvi, ktorá víťazí nad svetom v Ježišovi Kristovi. V Ňom upevnil Svätý Boh moc svojho domu a ten dom obstojí pred každým nepriateľstvom satana, hriechu a sveta. Nebude premožený. Pri pohľade na život okolo nás a na skúšky, ktoré skúšajú našu vieru, mohli by sme parafrázovať starších Izraela: Nič nezmôžeme, ajhľa všetci išli za ním, za svetom. Dejiny nás učia, aby sme sa nesmiali Božiemu slovu, ale aby sme mu verili, keď sa toľko ráz osvedčilo. Trvá naveky tak ako cirkev, ktorú ani brány pekelné nepremôžu.

Sestry a bratia v Pánu!

Povzbuďme svoje ochabnuté údy a hrňme sa k Pánovi domu Hospodinovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne. Stvárňovaní slovom Jeho evanjelia máme slúžiť svetu, aby poznal cestu záchrany a bol spasený. Božie deti sa nemajú prispôsobovať tomuto svetu, ale sformovaní slovom Pána, majú formovať svet spravodlivosťou, pokojom a radosťou v Duchu Svätom. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sme neopúšťali spoločné zhromaždenia, ako majú niektorí vo zvyku. Tu vyučení Pánom Ježišom Kristom pracovali s Ním vonku na záchrane toho, čo by bolo zahynulo.

Bratia a sestry v Pánovi!

Táto služba je službou nesením svetla do vonkajšej tmy hriechu. Lenže zapaľovať môže len ten, kto horí, svietiť môže len ten, kto má v sebe zdroj svetla. Preto výzva Izaiáša k spojeniu sa so zdrojom svetla je samozrejmá. Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom!  

Sme slabí a hriešni. Právom nazvaní ako dom Jákobov. Tak, ako on klameme bratov, nectíme si otcov, hľadíme len na svoje zisky, na množenie sa stád. Nie sme zodpovední v rodinách, deti sa nám vymykajú spod kontroly a konajú horšie ako my. Pravdu hovorí Izaiáš, sme domom Jákobovým. Napodobnime ho teda aj v inom. Vybojujme ten najdôležitejší boj. Boj o priazeň Hospodinovu. Nespustime sa Ho, kým nám nepožehná. Dajme sa Mu plne do Jeho moci a choďme v Jeho svetle, aby sme boli Izraelom, čo bojoval s Hospodinom a v zápase viery zvíťazil.

Hor sa! Choďme vo svetle Hospodinovom! Vytrvalo kráčajme s Pánom, zanechajúc starý život. Svedčme o spasení v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a Spasiteľovi, vrchu to domu Hospodinovho.

Amen