8. po Svätej Trojici – 14. 8. 2011

Suspírium:         Kriste, Tys´ prorok najväčší,

Tvoja zvesť srdce poteší,

Tys´ Vodcom v zlý i dobrý čas -

ó, veď i nás a buď pri nás!

Na slovo Tvoje predrahé

krok vyhne hriechu, nástrahe.

Ty zdvihneš padlých zo zeme...

Za Tebou, Kriste, ideme!  Amen (Rázus. suspírium)

Text:  Izaiáš 2, 1 - 5: Slovo, ktoré Izaiáš, syn Ámócov, videl ako zjavenie o Judsku a Jeruzaleme. V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy, poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne. Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom!  Amen

Sestry a bratia v Pánu!

Pri prechádzaní históriou zboru mi napadlo, že ešte máme v zbore členku, ktoré žila v šiestich režimoch. Od Rakúsko-Uhorskej monarchie po Slovenskú republiku. Za deväťdesiat rokov života je tých zmien až až. Každá zmena bola robená v nádeji, že pripraví raj na zemi. Všetky však sľuby sklamali. Boli len parou, ktorá sa stratila nad horami tak, ako sa stratili aj režimy, ktoré to sľubovali. A predsa aj v neistotách režimov zostalo niečo vždy pevné a nepokorené. Slovo Hospodina nášho Boha zostalo pevné a Jeho cirkev zostala nepokorená. Aj keď cirkev žila pod tlakom a v čase neprajných okolností, odpoveďou veriacich bolo zomknutie sa okolo Božieho slova. História nás učí, že vždy bolo dobre dôverovať Pánu Bohu. Jeho slovo nás uisťuje, že ani vonkajší ani vnútorný nepriateľ nemá toľko sily, aby porazil Kristovu cirkev. To by sme mali mať na pamäti pri všetkých zmenách, systémoch a zriadeniach, ktorými prechádza ľudstvo. Aj dnešný svet nám hovorí o dobrote a slobode, ale pritom nás spútava putami hriechu každého druhu. Slovo Boha živého, ktoré zostáva naveky, nás napomína:

Pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr.

1.   Vyvýšený bude nad pahorky,

2.   pohrnú sa k nemu všetky národy, poputujú mnohé kmene.

3.   Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom! 

Bratia a sestry v Pánu!

Slovo proroka Izaiáša má eschatologický charakter. To značí, že hovorí o posledných veciach človeka i ľudstva pred príchodom Božieho súdu. Slová, posledné dni, označujú vek, v ktorom sa uzavrú dejiny spásy. Tento vek je poznačený mohutným uchopením vlády Božím Pomazaným na nebi i na zemi. Neznamená víťazstvo Izraela (štátu) nad národmi sveta. Znamená víťazstvo Jákoba nad hriechom a smrťou. Preto Izaiáš použil meno Jákob a nie Izrael. Ten hrešiaci, podvádzajúci a neverný Jákob je zmocnený Bohom pre víťazstvo viery a dostáva nové meno Izrael – Boh bojuje, Boh vládne.

To je obraz cirkvi, ktorá víťazí nad svetom v Ježišovi Kristovi. V nej má vládnuť a za ňu bojovať Boh. V Ježišovi Kristovi upevnil Svätý Boh moc svojho domu a ten dom obstojí pred nepriateľstvom satana, hriechu a sveta. Nebude premožený. Pri pohľade na život okolo nás a na skúšky, čo skúšajú našu vieru, by sme mohli parafrázovať starších Izraela: Nič nezmôžeme, ajhľa všetci išli za ním, za svetom. Dejiny nás varujú pred posmechom Božiemu slovu a učia nás, aby sme mu verili, keď sa toľko ráz osvedčilo. Ono trvá naveky tak ako cirkev, ktorú ani brány pekelné nepremôžu.

Sestry a bratia v Pánu!

Povzbuďme svoje ochabnuté údy a hrňme sa k Pánovi domu Hospodinovho. On nás učí svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne. Stvárňovaní slovom Jeho evanjelia máme slúžiť svetu, aby poznal cestu záchrany a bol spasený. Božie deti sa nemajú prispôsobovať tomuto svetu, ale sformovaní slovom Pána, majú formovať svet spravodlivosťou, pokojom a radosťou v Duchu Svätom. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sme neopúšťali spoločné zhromaždenia, ako majú niektorí vo zvyku. Tu máme vyučení Pánom Ježišom Kristom pracovať s Ním vonku na záchrane toho, čo by bolo zahynulo.

Bratia a sestry v Pánovi!

Táto služba je službou nesenia svetla do vonkajšej tmy hriechu. Lenže zapaľovať môže len ten, kto horí, svietiť môže len ten, kto má v sebe zdroj svetla. Preto výzva Izaiáša k spojeniu sa so zdrojom svetla je samozrejmá: Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom! 

Uvedomujeme si, že sme slabí a hriešni. Právom nazvaní ako dom Jákobov. Rovnako ako on klameme bratov, nectíme si otcov, hľadíme len na svoje zisky, na množenie stád. Sme nezodpovední v rodinách, deti sa nám vymykajú spod kontroly a konajú horšie ako my. Ako hovorí Izaiáš, sme domom Jákobovým. Ak sme ho napodobňovali v hriechu, napodobnime ho teda aj v inom. Vybojujme ten najdôležitejší boj. Boj o priazeň Hospodinovu. Nespustime sa Ho, kým nám nepožehná. Dajme sa plne do Jeho moci a choďme v Jeho svetle, aby sme boli Izraelom, ktorý bojoval s Hospodinom a v zápase viery zvíťazil.

Hor sa! Choďme vo svetle Hospodinovom! Vytrvalo kráčajme s Pánom, zanechajúc starý život. Svedčme o spasení v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a Spasiteľovi, vrchu to domu Hospodinovho.

Amen