10. po Svätej Trojici – Kajúca - 2011 

Suspírium:         Odpusť nám, Pane, odpusti

ten život hriešny, pripustý,

ten život prázdny, bez cieľa

by duša žiť raz vedela.

Tá Tvoja láska obmy nás,

nech počúvame na Tvoj hlas -

vždy vyššie, vyššie zo zeme

ku Tebe, Kriste, ideme!  Amen (Rázus. suspírium)

Text:  Lukáš 19, 8 - 10: Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.  Amen

Sestry a bratia v Pánu!

Mesto Jericho predstavuje širokú cestu hriechu, na jej konci je smrť. V Biblii je predstavená zbúraním mesta a kliatbou, ktorú na mesto uvalil Józua: Nech je prekliaty pred Hospodinom, kto by sa dal do stavby Jericha. Za cenu prvorodeného nech kladie jeho základy a za cenu svojho najmladšieho nech stavia jeho brány. Prekliať mesto znamenalo, že už nikdy nemalo byť postavené. Ruiny mali zostať výstrahou ďalším pokoleniam, aby sa nebúrili proti Pánu Bohu. Človek, zdá sa, nepočúva Boží hlas a neplní Božiu vôľu. Chiél Bételský, žijúci v čase vlády bezbožného kráľa Achaba, videl  zisk vo výhodnej polohe mesta. A tak vystavil hradby a obnovil mesto aj za cenu svojich synov. Prvorodeného a najmladšieho, ako píše 1. Kráľov a ich kostry našli archeológovia na miestach určených kliatbou. Do mesta ležiaceho pod horou pokušenia sa vrátil život. Bolo to už síce iné mesto, ale panoval v ňom opäť starý hriech. Tento dejinný obraz má v sebe veľkú výpovednú hodnotu. Volá nás k pokániu nad svojim konaním. Ako panoval hriech v Jerichu, panuje v našom meste, v našich rodinách, v nás. 

Príkladom nám je Zacheus. Žil v čase telesného pôsobenia Pána Ježiša Krista. Správal sa tak, ako veľa ľudí dnes. Za cenu blahobytu opustil Pána Boha, odhodil za seba všetko, čo ho spájalo s Božím ľudom. Pohrdol Božou milosťou a vzdal sa cesty spasenia. Vedel, že kráča cestou zahynutia k trpkému koncu, ktorý sa zdal byť neodvratný. Upozorňovali ho na to poprední muži Izraela i tá šedá masa, ktorá sa grupovala okolo Ježiša. Tí prví mali jasno v jeho  prípade. Zaslúži si večné zatratenie a oheň geheny. Aj tí druhí, ktorí ticho sadali k nohám Ježiša z Nazareta, mali s ním problém. Hriešnik nemal mať miesto v blízkosti Ježiša. Veľká radosť nastala, keď do mesta poznačeného kliatbou a vystavaného za cenu prvorodeného  a najmladšieho vstúpil Mesiáš. Nie každý videl v Ježišovi Mesiáša, ale slepec pred bránou Jericha to pochopil. Kričal: Syn Dávidov, to znamená Mesiáš, zmiluj sa nado mnou. A Ježiš, dokázal, že je ozaj Mesiáš. Vedel o tých v meste, ktorí Ho túžobne čakávali, ale aj o takých hriešnikoch, ako bol Zacheus, ktorým neprávosti nedovolili, aby sa k Nemu priblížili.

Bratia a sestry v Pánu!

Aj hriešnik má svedomie, ktoré ho veľmi trápi. Možno, ako sme to včera počuli z jednej prednášky vedel, že Ježiš prijíma aj colníkov.  Veľmi túžil vidieť Ježiša, ktorý to je. Základom túžby po Ježišovi bola správa: Ježiš prechádza mestom. Počuli sme aj my, že Pán Ježiš prechádza našim mestom. Prišiel k nám vo svojom slove, počuli ste to? Ak áno, prečo len tak málo ľudí túžilo Ho vidieť, počuť? Povedali ste to aj iným, aby zatúžili po Ňom? Zacheusovi bránil zástup, aby videl Ježiša. Nám možno horúčavy, dovolenky, nezáujem. Keby sme veľmi túžili, boli by sme vyliezli aj na figovník, aby sme videli, ktorý to je. Pán Ježiš vie, že sme ranení hriechom a chce nás uzdraviť. Ak je v nás túžba po Ňom, príde pod náš figovník a zavolá nás dolu z neho. Prišiel hľadať a spasiť, čo by bolo zahynulo. Neprišiel sa do nášho Jericha rekreovať, ale obnoviť synovstvo Abrahámovo v tých, ktorí ho stratili. Čo nás nastrašilo, zlé svedomie za manželstvá v ktorých žijeme, alebo to, že by sa nám mohli vysmiať, ako to určite urobili Zacheovi, že vyliezol na divý figovník? Túžba po Ježišovi budí činnosť Ducha Svätého, aby prišiel s pomocou našej mdlobe. Zacheus sa rozhodol. Počul hlas Pánov a prijal Ho s radosťou. Tu začína Jeho pokánie. Uznal svoj hriech, oľutoval ho, uveril Ježišovi, že aj jeho, tak ako Léviho príjme na milosť a konal skutky, ktoré keď videli ľudia, velebili Otca nášho, ktorý je v nebesiach.

Milá sestra a milý brat v Pánu!

Zborenie iného mesta, Jeruzalema, nám pripomína, že Pán Boh neodpustí tomu, kto nečiní pokánie. Nie sme colníci, ale publikáni určite. Pán je ešte prítomný a volá nás z kmeňa hriechu, aby sme zostúpili a otvorili Mu dvere našich sŕdc. Prijmime Ho s radosťou? Čiňme pokánie a Jeho láska roztvorí náruč, aby sme aj my mohli byť synmi Abrahámovými, ktorým sa viera počítala za spravodlivosť. Ak zostaneme na figovníku hriechu, zahynieme, ako nekajúci Jeruzalem. Túžme po Ježišovi, kým kráča naším Jerichom.

Amen