12. po Svätej Trojici - 2011 

Suspírium:       Požehnaj,  Bože, rodine,

otcom i matkám zdravia praj,

chráň dietok duše nevinné

a všetkým vospol požehnaj!

Bo rodina – to dar je Tvoj,

jej základ Tvoje prikázanie...

Ó, žehnaj jej, kde treba zhoj,

a v rodinu nás prichýľ, Pane! Amen (Rázusovo susp.)

Text:  Efezským 6, 1 - 4: Deti, poslúchajte rodičov v Pánovi, lebo to je spravodlivé. Cti si otca a matku - to je prvé prikázanie so zasľúbením - aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.   Amen

Milé sestry a milí bratia v Pánovi! Milované Božie dietky!

Keď som sa začal zamýšľať nad textom pripadajúcim na túto nedeľu, začali sa mi v mysli rojiť myšlienky, ako sa roja včielky v úli. Videl som v duchu situáciu našich rodín, ich problémy, ale aj rodinu v dnešnej dobe. Myslím, že vcelku nemôžeme byť s týmto stavom spokojní. Stav manželský si rozoberieme niekedy inokedy, dnes sa zameriame na vzťah detí k rodičom a rodičov k deťom. Tak, ako stav manželský, aj tento je veľmi narušený. Rodičia rezignovali na výchovu detí a deti zas na pokoru pred rodičmi. Zrejme táto otázka nie je nijako nová a už minulosti vystúpila do popredia, keď pred 4000 rokmi Pán Boh jej venoval jedno z desiatich prikázaní. Zároveň  je pre život Božích detí tak dôležitá, že jej Pán Boh venoval jedno z desiatich prikázaní. Nedodržiavanie štvrtého Božieho prikázania spôsobilo a aj v minulosti pôsobilo rozbíjanie rodín, hriech, nenávisť  a vzďaľovanie sa od Pána Boha a od tých najbližších. Preto počúvajme nanovo svojho Otca, ktorého máme v nebesiach.  On sa nám dnes prihovára slovom života, aby sme život mali a hojne mali. Jeho láska a záujem o každého jedného z nás prevyšuje náš rozum. Preto dovoľme Jeho slovu, aby naplnilo naše mysle a srdcia a dalo nám silu splniť Jeho svätú vôľu.

Vôľou nášho Otca je, aby

1.   deti poslúchali rodičov v Pánovi,

2.   aby rodičia vychovávali a napomínali deti v kázni Pánovej

3.   a spoločne sme konali pokánie z neposlušnosti Pánovi.

Milí bratia a milé sestry v Pánovi!

Boží zákon nemôžeme odstaviť bokom ako nepotrebný, alebo zastaralý. Pán Ježiš Kristus ho vyhlásil za platný a nedotknuteľný: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom. Pán Boh podľa štvrtého prikázania dal rodičom veľkú dôveru. Cez nich nám dáva život a ich robí našimi autoritami pri našej výchove. Sú za nás pred Ním zodpovední, lebo sú pri nás Jeho služobníkmi. Máme ich poslúchať. To je pred Pánom spravodlivé. Máme dávať česť otcovi, matke. To je Boží poriadok. Také správanie je Pánom Bohom odmenené: Aby sa ti dobre vodilo, aby si dlho žil na zemi. Nemôžeme vyzdvihovať Pána Boha, ak tak nerobíme rodičom. Môže niekto povedať: Nemôžem milovať rodiča ani si ho vážiť. Povedal tak Spasiteľ Otcovi, keď Ho poslal na smrť za to, čo neurobil? Nebol poslušný Otcovi až do smrti na dreve kríža? Snažil si sa pochopiť svojho rodiča? Nech je tvojim príkladom Pán.

Milé sestry a milí bratia v Pánovi!

Toto prvé prikázanie so zasľúbením pôsobí aj opačným smerom. Napomína nás rodičov, aby sme nedráždili svoje deti, ale vychovávali ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána. Máme si uvedomiť, že sme služobníkmi Pána pri svojich deťoch a oni sú nám veľkým darom, ktorý sme z Jeho milosti dostali. Nie je našou úlohou deti podceňovať, znevažovať, dráždiť svojou zlou náladou, alebo prenášaním našich problémov na ne. Našou úlohou je vychovávať ich v kázni a napomínaní Pánovom. V novom preklade: s prísnosťou a napomínaním podľa Pána. Ak deti neposlúchajú toto prikázanie, prestupujú zábradlie nad priepasťou hriechu. Ak si rodičia myslia, že sú perfektní a nepotrebujú svoje deti vychovávať podľa Pána, stávajú sa veľmi nebezpečnými pedagógmi, vychovávateľmi. Vedú deti po ceste tvrdohlavosti, nezodpovednosti a širokej ceste hriechu. Za svoje konanie budeme niesť zodpovednosť pred Božím súdom. Učme sa Božej ceste pri našich deťoch. Vyžaduje veľa trpezlivosti a pokory, ale nesie ovocie. Máme rovnakú úlohu ako mal Filip pri dvoranovi etiópskej kráľovnej Kandáky. Duch Svätý mu kázal pripojiť sa k vozu tohto muža a počúvať, čo sa v ňom deje. A Pán dal čas, aby sa opýtal: Či aj rozumieš, čo čítaš? Snažili sme sa pochopiť deti v tom čo sa dialo v ich živote a boli sme pri nich, keď niečomu nerozumeli?

Milí bratia a sestry v Pánovi!

Ak nás stav našich rodín a rodín nášho mesta znepokojuje, znamená to, že sme sa deti i rodičia ukázali ako slabí nasledovníci Pána Ježiša Krista. Poslúchanie i výchova boli poznačené hriechom, nedokonalosťou a našimi slabosťami. Nedokázali sme rodičov tak poslúchať, ako je to spravodlivé podľa Pána. Nedokázali vychovávať svoje deti v kázni a napomínaní Pánovom. Náš hriech zostáva. Ale zostáva aj jediné východisko, pokánie. V pokore sa skloniť pred Pánom a prosiť o odpustenie hriechov. Deti za svoju neposlušnosť k rodičom, rodičia za svoju neposlušnosť Pánovi. Jedine pokánie obmäkčí srdce Pánovo a On obnoví nášho vnútorného človeka a obráti naše srdcia k sebe. Azda sa nad nami zmiluje a odpustí neposlušnosť nám deťom i nám rodičom. Obnoví svoju dôveru v nás a napraví naše skazené vzťahy. Len potom môžeme nastúpiť cestu služby, ako o to prosil v pokání Dávid: Chcem učiť priestupníkov Tvojim cestám, aby sa hriešnici k Tebe obracali.

Amen