14. po Svätej Trojici - 2011 

Suspírium:       Na nemoc lieku, daj nám, Pane,

v tom slove čistom,

nech spojíme sa s Tebou, naším Kristom!

Uč nás a posilni k žitia boju,

maj ohľad na nás, na rodinku svoju,

prosíme – maj...!

A rozmýšľaniu nášmu požehnaj! Amen (Rázus. sus.)

Text:  Marek 1, 40 - 45: Tu prišiel k Nemu malomocný, ktorý Ho na kolenách prosil: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť. I zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! [Ako to povedal], hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený. I pohrozil mu prísne a hneď ho odpravil slovami: Nehovor o tom nikomu. Ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, čo nariadil Mojžiš, na svedectvo ľuďom. On však, len čo odišiel, všade hovoril o tom a rozhlasoval, čo sa stalo, takže (Ježiš) ani nemohol verejne vojsť do mesta, ale býval von na pustých miestach. A prichádzali k Nemu odvšadiaľ. Amen

Milé sestry a milí bratia v Pánovi!

Toto vzácne evanjelium nám hovorí, aký vzťah by sme mali mať k Mesiášovi, Pánovi Ježišovi. Prednosť chorého pred mnohými nami spočívala v tom, že myslel v prvom rade na svoje spasenie. V evanjeliách sme čítali o ľuďoch, ktorí chceli byť zdraví. No v tomto prípade ide o človeka, ktorý túži byť zachránený pre Boží ľud. Túžbu mu podľa jeho viery môže splniť len Ten, ktorý môže uzdraviť nielen telo, ale aj dušu. Uzná, že Ježiš má moc Božiu, keď v pokore padá Ježišovi k nohám a vysloví slová svojej viery: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť. Slová pevnej viery nezostanú bez patričnej odozvy. Pán dokáže, že je skutočne Mesiáš. Objíme chorého, veď Jemu choroba nemôže ublížiť a tým naznačí, akú má moc. Potvrdí ju aj slovom, ktoré vráti chorému nielen zdravie, ale aj cestu späť k Božiemu ľudu a do spoločenstva rodiny. Pán Ježiš Kristus mu káže splniť požiadavky Mojžišovho zákona, na svedectvo ľuďom. A hoci mu prísne zakáže hovoriť o tom, čo mu vykonal, tento človek, len čo odišiel, všade hovoril o tom a rozhlasoval, čo sa stalo.

Ježiš Kristus je aj náš Pán a Spasiteľ,

1.                 prichádza k nám, aby nás pre Boží ľud zachránil,

2.                 odníme nám bremeno hriechu a smrti, ak Mu veríme,

3.                 rozhlasujme, čo nám urobil, aby sa zástupy k Nemu hrnuli.

Milí bratia a milé sestry v Pánovi!

Predvčerom podvečer bola veľká havária pri RO. Blízko nej sa nachádzal náš brat kostolník. Jej výsledkom bol jeden ťažko ranený mladý muž. Keď sa nad ním brat kostolník skláňal, prosil ho: ujo, nenechajte ma zomrieť. Hriech neprimeranej rýchlosti a nedania prednosti v jazde siahol na život tohto mladého muža. Túžil žiť a bol by som veľmi rád, keby mohol žiť ďalej. Možno by pochopil, že ešte dôležitejší je večný život. Príklad tohto mladého muža sa máločo líši od životov mnohých ľudí v túžbe žiť len v tejto časnosti. Časnosť je bohom tých, ktorí vidia len telesné zdravie. Vkladajú nádej len do ľudí a liekov tohto sveta.

Malomocnému nestačí zdravie bez záchrany duše. Poruší zákaz priblížiť sa k zdravým ľuďom. Pristúpil k Ježišovi veriac, že mu dá nový život. Veril, že Ježiš je Mesiáš, ktorý prišiel zachrániť a spasiť, čo by bolo zahynulo. Ako je to s našim vzťahom k Pánovi a Kráľovi? Vzdávame Mu česť a slávu, ktorá Mu patrí? Veríme, že náš život len v Jeho rukách má správnu hodnotu?

Milé sestry a milí bratia v Pánovi!

Malomocný to veril. Rozhodnutie o tom, či bude patriť do Božieho ľudu, nechal na vôľu a milosť svojho Pána. Nevydiera, neukazuje svoje zásluhy, ani sa neodvoláva na vyvolenie svojho rodu. Jeho pokora je odmenená radostným zvestovaním milosti: Chcem, buď čistý! Túto nezaslúženú milosť Pána Ježiša musia vziať na vedomie a potvrdiť aj Jeho protivníci.  Malomocný má vykonať všetko podľa Mojžišovho zákona, na svedectvo ľuďom. Ale aj ako svedectvo kňazom a učiteľom národa, ktorí neprijali Ježiša za svojho Mesiáša. Správne o tom hovorí Matúš: im na svedectvo. Dôležité pre uzdraveného je Ježišovo slovo. Ono ho zbavilo ťarchy hriechu a choroby. Raduje sa nevýslovnou radosťou. Pán Ježiša mu prikáže, aby nikomu nehovoril, čo sa s ním urobil Pán Boh zo svojej milosti. Ešte neprišiel čas, aby Boží Syn bol oslávený Otcom.

Milí bratia a sestry v Pánovi!

Je nevďačník tento uzdravený, keď neposlúchne Pána Ježiša? Veď len čo odišiel, všade hovoril o Ježišovi a rozhlasoval, čo sa stalo, takže (Ježiš) ani nemohol verejne vojsť do mesta, ale býval von na pustých miestach. A prichádzali k Nemu odvšadiaľ. Myslím, že nie. A evanjelium ho tiež tak nehodnotí. Robí len to, čo mu káže jeho vďakou naplnené srdce. Oslavuje Ježišovu božskú moc. Robí to aj napriek nepriateľstvu sveta voči Pánovi. Radosť z Ježiša musí ísť von. Nedokáže ju udržať vo svojej hrudi. Spôsobil tým Pánovi Ježišovi Kristovi problém, ale na druhej strane zástupy upozornil na Toho, kto im jediný môže pomôcť, kto ich môže zachrániť.

Porozmýšľajme, či nerobíme opačne? Malomocný padá pred Ježišom, lebo vie, že je jeho Pán. My síce neraz vyznávame ústami, že je náš Pán, ale srdcia máme plné pýchy a prevahy nad Ježišom. Malomocný Ho potreboval, lebo vedel, že bez Neho nemôže byť čistý. My si myslíme, že sme čistí a preto tak málo potrebujeme Ježiša. Malomocný veril, že mu sníme bremeno, ktoré ho vylučovalo z Božieho ľudu, my zas ako by sme bremená hriechu necítili a po Božom ľude netúžili. Malomocný oslavoval Pána, lebo ho očistil od choroby. Nás svojou krvou očistil od hriechov a naša oslava Jeho mena nie je počuteľná na našich uliciach. Ba aj doma sa o Jeho milosti hanbíme hovoriť.

Nuž, kto je skutočne chorým? On, alebo my? Skúsme čím skôr robiť tak, ako tento muž.

Amen