| Kázeň 31.10.2011 Pamiatka reformácie – 2011 Suspírium: V tej pravej slobode daj nám stáť, čos´ ráčil, Kriste sám Nie v zvykov istote, lež v dobrom živote veď nás sám a z prachu zdvihni nás k nebesiam! Amen Text: Galatským 5, 1 – 6; Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva! Ajhľa, ja Pavel vám hovorím: ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje. A znovu osvedčujem každému obrezanému, že je povinný plniť celý zákon. Úplne ste odlúčení od Krista, ktorí chcete byť ospravedlnení zo zákona; vypadli ste z milosti. Lebo my pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti. V Kristovi Ježišovi totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moc, ale viera činná skrze lásku. Amen Sestry a bratia v Pánovi Zaujímavý postreh týchto dní. Taká veľká udalosť, akou je Pamiatka reformácie je len v malej úcte veriacich, ktorí prídu Pánu Bohu poďakovať za dar obnovy. Ale už dnes sme ochotní tráviť na cintorínoch hodiny. Podliehame dobe i svetu okolo nás. Obraciame sa o pomoc k tomuto svetu, Pánovo slovo a zasľúbenia Božie odsúvame bokom. Nielen zmierenie sa s dňom Všetkých svätých ako dňom Pamiatky zosnulých nám nerobí problémy, ale aj iné nánosy, ktoré reformácia odmietla. Keď som spomenul tento príklad, chcel som nadviazať na dnešné slovo Božie. Apoštol Pavol v ňom hovorí o nesmiernom dare Božej milosti, v ktorom nás Boh oslobodil do slobody. Netešíme sa z tohto daru, ale žijeme poviazaný život. Pre augustiniánskeho mnícha Martina Luthera bolo poznanie tohto daru ako nádych topiaceho sa človeka, ktorého vytiahnu nad hladinu. Žiadne odpustky, žiadne záslužné skutky, plnenie zákona ako normy spásy. Obava, kde nájsť milostivého Boha. Sloboda je v tom, že hriešnik prijíma s vďakou, čo mu povedal milostivý Boh v Kristovi Ježišovi: Milujem ťa. Kristus nás oslobodil do slobody, 1. vyplnil za nás zákon, ktorý my nemáme síl naplniť, 2. nedajme sa odlúčiť od Krista a Jeho spravodlivosti, 3. v Ňom nech je našou mocou viera činná skrze lásku. Bratia a sestry v Pánu! Sola Christi – Jedine Kristus, je ústredné heslo reformácie. Ono nám hovorí, že všetko za nás vykonal náš Spasiteľ. Božiu spravodlivosť sme nemohli naplniť. Jeden jediný ju naplnil, Pán Ježiš Kristus. Keď Martin Luther pochopil to, čo predtým spoznal apoštol Pavol, už spolu s Pavlom nechcel vidieť nič pri sebe a pri zverenom stáde okrem Ježiša Krista, toho ukrižovaného. Preto sa odhodlal k veľmi vážnemu a riskantnému kroku. Postavil sa moci stredovekej cirkvi a hlboko v ľudských mysliach zakorenenému záslužníctvu. Aj dnes, hoci sme sa už dostatočne dlho učili ospravedlneniu z milosti počujeme na jednej strane o stále živých odpustkoch ako moci spasenia a na druhej strane o záslužníctve duchovnej premeny pred Pánom Bohom. Kristus svojim životom pod zákonom a zástupnou smrťou nás vykúpil z moci hriechu a diabla. Oslobodení do slobody dietok Božích nedajme sa zapriahnuť zase do jarma otroctva zákona. Sestry a bratia v Pánu! Ak konáme akékoľvek skutky, ktorými chceme nahradiť Kristovu spravodlivosť z kríža, odlučujeme sa od Krista, vypadli sme z milosti. Keď tieto slová písal apoštol Pavol kresťanom do Galácie (patrili tam zbory Antiochia, Ikonia, Lystra, Derbe), mal pred očami tých, ktorí prišli po ňom a začali hlásať iné evanjelium. Hovorili, že viera v Krista je potrebná ku spáse rovnako ako zachovávanie židovského ceremoniálneho zákona. Pavol im píše list, aby napravil Galatských a pripomenul im, že jedine viera v Kristovu záslužnú obeť a viera v zasľúbenia Božie spasí hriešnika. Od smrti Ježiša Krista a Jeho zmŕtvychvstania ustúpil vek nemohúcnosti a nastúpil vek Božieho synovstva. Pavol to Rímskym vysvetlil takto: A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.
Bratia a sestry v Pánovi! V čom je teda naše poslanie. Pavol píše: V Kristovi Ježišovi totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moc, ale viera činná skrze lásku. Samozrejme, láska nemôže vystať. Podstatou Pána Boha je láska a kto miluje, z Boha sa narodil. Z lásky postavil Spasiteľ hať proti zlobe sveta a hriechu. Nuž tak, aká je tá naša láska? Mala by byť pokorná, poslušná, naplnená radosťou, pokojom, zhovievavosťou, nežnosťou, dobrotou. Mala by byť verná, krotká, zdržanlivá. ďakujúca Pánovi za Jeho dobrodenie v skláňaní sa k blížnym. Nemala by stavať hrádze okolo seba a tak sa vylučovať so spoločenstva bratov a sestier. Mala by byť štedrá. Počuli ste vtip o zomieraní našich slovenských peňazí? Päťstovka sa vystatovala pred päťdesiathaliernikom, že ona určite príde do neba, lebo ju všetci mali radi. Do neba vraj Peter pustil päťdesiathaliernik, lebo ten bol často v kostole, ale päťstokorunáčka nie. Konanie v láske a štedrosti je najlepším evanjelizátorom, ktorý privádza iných k Pánovi. Aby sa Mu dali zachrániť a bolo im dobre v spoločenstve veriacich.. Keď Dr. M. Luther videl cirkev Kristovu stále sa reformujúcu,. myslel aj na neustálu reformu – nápravu veriacich, aby neustrnuli vo viere a nevrátili sa nazad do otroctva zákona. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||