| Kázeň 13.11.2011 Pamiatka posvätenia chrámu 2011 Suspírium: Náš i Tvoj CHRÁM, Pane Bože, aj tu máme, kiež tu radi prichádzame a tu odpustenie hriechov v pokání a pokore prijímame, a raz pre zásluhy Tvojho Syna aj naveky s Tebou v nebies chráme prebývame. Amen (T. Gál: Na kolenách II) Text: Židom 10, 21 – 25; a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím: pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň. Amen Sestry a bratia v Pánovi Okolo 250 rokov nemali evanjelici vo Vranove miesto na spoločné zvelebovanie Pána Boha. Skoro sto rokov to ani nikoho netrápilo, keď z tohto mesta bol evanjelický živel vyplienený. Potom prišla doba, keď Pán Boh spojil slabé výhonky Vranova s mocnou vetvou Dlžanských evanjelikov a v meste nastal nevídaný obrat. Pred 75. rokmi bol za necelých päť mesiacov postavený a posvätený neveľký chrám, čistých jednoduchých línií, útulný a milý srdcu veriacich. 4. 10. 1936 bol posvätený a daný do užívania. Zbor, ktorý sa vytvoril okolo neho dostal prívlastok misijný. Ak Hospodin nestavia dom, darmo sa namáhajú stavitelia. Slovo žalmistovo sa ukázalo pravdivé aj v tomto bode. Pán Boh staval a rozhojňoval. Zbor rástol a miesta v chráme bolo stále menej. Opäť požehnal Pán túžby a zbor prebudoval chrám. 16. novembra pred 14. rokmi bol posvätený a z úcty k dielu Ducha Svätého v tomto zbore, dostal meno Chrám Ducha Svätého. Dnes si tak pripomíname dve Pamiatky, a je to tak správne, lebo tento chrám nesie pamiatku na tých prvých staviteľov skrze vežu a na druhých v ostatku. Stavali sme ho preto, aby sa čím viac veriacich mohlo stretať s veľkým kňazom nad domom Božím. Oslavujme v tomto chráme Veľkňaza Ježiša Krista 1. tu sa s Ním stretávame, 2. tu sa Jeho slovu a zasľúbeniam učíme 3. a tu spoločenstvo Božích detí, Boží dom tvoríme. Bratia a sestry v Pánu! Do chrámu prichádzame, aby sme sa tu stretli s naším Pánom a Spasiteľom. Spolu s Ním tu tvoríme Boží dom. On je hlava a my údy. Toto ešte nie je nebeská svätyňa, ale je zbor vykúpených krvou Spasiteľa. Pre svoju obeť sa stal Veľkým kňazom. V Žid. 3,6 čítame: Kristus ako Syn (je) nad Jeho domom, a tým domom sme my, ak pevnú dôveru a chválu nádeje zachovávame až do konca. Svätý text nás vyzýva, aby sme pristupovali k nášmu Spasiteľovi s úprimným čistým srdcom, to jest podľa Božej vôle. Môžeme tak urobiť v dobrej viere, lebo Veľkňaz Ježiš Kristus nám krvou očistil srdce od zlého svedomia obťaženého hriechmi. Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. Pristupujeme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo, našli milosť a pomoc v pravý čas. Za to Ho oslavujeme, velebíme a chválime. Za to Mu ďakujeme v dome modlitieb. Sestry a bratia v Pánu! Miesto stretania sa s Pánom, chrám, je aj našou školou. Boh Duch Svätý nás slovom evanjelia osvecuje, posväcuje a v pravej viere zachováva. Tak to poručil Boží Syn: Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. On nás privádza k poznaniu, že Ježiš Kristus je Syn Boží a každý, kto verí v Neho, bude mať večný život. Pôsobí na nás mocou Slova evanjelia a mocou sviatostí nariadených Pánom Ježišom Kristom. Jeho činnosť pri nás je však ďaleko širšia. Oroduje za nás v horlivých prosbách u Otca a prichádza nám na pomoc v našej mdlobe. Bez Neho by sme nemohli v Pána Ježiša Krista veriť a bez Neho by nemohol nastať v našom živote obrat k nasledovaniu Pána. On spôsobil v tomto meste oživenie nášho zboru. Jeho dielom je tento chrám, preto nesie Jeho meno. Držme sa neochvejne vyznania viery v Božie zasľúbenie a budeme žiť.
Bratia a sestry v Pánovi! Chrám obracia náš zrak aj k našim spoluveriacim. Je miestom, kde nás Boh Duch Svätý privádza k oslave Otca i Syna v skutkoch lásky. Preto apoštol volá k napomínaniu sa navzájom. Tu sa máme učiť, čo znamenajú slová Pánove: milosrdenstvo chcem a nie obeť. Chrám by teda mal byť miestom radostného stretnutia Božích detí so svojim milujúcim Otcom a drahým Spasiteľom, vedených tým najlepším Radcom, aby sme život mali a hojne mali. Nie každý to tak chápe, preto apoštol varuje: Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň. Prečo sa tak deje? Dnes sa veľmi často používa pojem vyhorenie. Človek stratí telesné i duševné sily pre prácu. Hovoria o tomto stave lekári, farári, učitelia, vedci, ale aj spisovatelia a rôzni duševne pracujúci. Lenže vyhorieť možno aj vo vzťahu. Nielen v manželstve, ale aj vo vzťahu ku zboru bratov a sestier, vo vzťahu k chrámu. Zrazu sme zmätení. Spomeňme si na apoštola Tomáša. Utekal zo zhromaždenia apoštolov. Chcel nájsť pravdu o Ježišovi. Nakoniec ju našiel, keď sa vrátil do spoločenstva učeníkov, ktorí mu svedčili o Pánovi. Spoločenstvo je miesto, kde určite príde Pán, ak veríme Jeho zasľúbeniam. Nebuďme ako Sára, ani ako Lótova manželka. Na druhej strane cíťme zodpovednosť za zvesť slova evanjelia a buďme horliví v modlitbách. Ďakujeme Pánu Bohu za chrám. Ďakujeme Mu za miesto, kde Ho môžeme oslavovať, kde sa môžeme spoločne Jeho slovu učiť, kde si môžeme vyliať pred Ním svoje žiale a bôle. Kde sa môžeme kajať zo svojich hriechov a prijímať ich odpustenie v nezaslúženej milosti Jeho večere, kde sa môžeme učiť milovať blížnych tak, ako nám to On ukázal a prikázal. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||