Krst svätý

Slovo na úvod

Napísať stručnú, zaujímavú prednášku o podstate krstu, o jeho historickom pôvode, etymológii slova a aktuálnej praxi krstu a to nie len v evanjelickej cirkvi, je ako prejsť za jeden deň na vlastných nohách Vysoké Tatry. Nemožne! Podobne, je nemožné v jednej prednáške podrobne vystihnúť všetky tie témy a väzby, ktoré súvisia s krstom svätým. Beriem však túto ponuku vypracovať prednášku o Krste svätom ako výzvu, aby som na málom časovom priestore vystihol to, čo ako duchovný štít sa vypína na hore náboženstva a kresťanskej – rýdzo evanjelickej a.v. teológie. V niekoľkých krátkych zamysleniach sa pokúsim o racionálnu interpretáciu zmyslu, pôvodu a uplatnenie krstu svätého.

Pôvod a teologický obsah svätého krstu

Slová Pána Ježiša Krista: „Choďte teda a čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.“ (Mt 28, 19), sú slová vyslania apoštolov, ktorým Kristus určil poslanie. Toto poslanie majú apoštolovia napĺňať po Jeho vystúpení na nebesá. Ježiš týmito slovami dal apoštolom zodpovednosť za to, aby všetko, čo od Neho prijali, šírili ďalej medzi ľuďmi. Tu ide predovšetkým o zvesť evanjelia a realizáciu krstu svätého nie len Izraelitom, ale aj všetkým národom. Toto nariadenie Krista jasne naznačuje univerzálnosť spasenia pre všetky národy. Spočiatku bol krst vyjadrovaný obrazmi a symbolmi Starej zmluvy a až Nová zmluva mu dáva rozmer sviatosti prinášajúcej spásu. Nová zmluva krst zasadzuje do konkrétnej doby s konkrétnym obsahom.  

Etymologický pôvod slova krst

Slovo krst súvisí v slovenčine so slovom krstiť a obe tieto slová sú odvodené od slova Kristus respektíve patriaci Kristovi Centrálnym prameňom poznania zmyslu a významu slova krst je Nová zmluva. Nakoľko bola Nová zmluva napísaná v gréckom jazyku, budeme pri skúmaní podstaty, zmyslu a významu pojmu krst vychádzať z tohto jazykového pôvodu.

Grécke slovo BAPTISMA súvisí so slovesami BAPTÍDZÓ a BAPTÓ, čo v preklade znamená:“ ponoriť, umývať, namočiť“  

Tieto termíny boli vytvorené na používanie pri Jánovom krste, ktoré si neskôr kresťania osvojili pre kresťanský krst.

„Napriek rôznym významom BAPTÍDZÓ v židovskom aj kresťanskom ponímaní znamená „ponoriť“ a aj keď sa stáva technickým termínom pre krst, myšlienka ponorenia ostáva.“  

Krst na prelome Starej a Novej zmluvy
 

Otázka pôvodu krstu a odpoveď na ňu je dôležitá pre teologický význam krstu a jeho správneho pochopenia v kresťanskej cirkvi. V neskoršom židovskom období sa BAPTIDZÓ stal technickým termínom pre očistné umývanie. Išlo najmä o očistné rituály v kumránskych spoločenstvách, v krste prozelytov a Jánovom krste.

Priamym predchodcom kresťanského krstu bol Ján Krstiteľ a jeho krst pokánia.

Krst Jána Krstiteľa

Kresťanský krst má akési príbuzenstvo s obradným umývaním Izraelitov, očistnými rituálmi Kumráncov, s krstom prozelytov, ale predovšetkým má základ v Jánovom krste. Odtiaľ pochádza aj Jánova prezývka JOÁNNES BAPTISTÉS. Keďže Ján bol Ježišovým predchodcom, aj jeho krst môžeme považovať za predchodcu kresťanského krstu. Jánov krst. Janov krst na odpustenie hriechov Mar 1:4; bol predovšetkým krstom pokánia Luk 3:3; Sk 13:24; 19:4, ktorým vyznávali svoje hriechy Mat 3:6; Mar 1:5. Ján samotný považoval tento krst za predbežný Mar 1:7-8, a symbolizoval súd, ktorý príde Mat.3:10-12.Z Janovej činnosti pochádza i prívlastok „Krstiteľ“. Priame spojenie Jánovho krstu s kresťanským krstom existuje vďaka tomu, že i Ježiš sa nechal Jánom pokrstiť.

Teológia Jánovho krstu

„Priame spojenie krstu u Jána a krstu u Ježiša je v tom, že aj Pán Ježiš Kristus sa dal Jánom pokrstiť.“ Pokrstení boli pravdepodobne aj Ježišovi prví učeníci (porov. Jn 1, 35 – 42). Podľa Jn 3, 22n.26 Ježiš a Jeho učeníci v krstnej praxi pokračovali, avšak podľa Jn 4,1 Ježiš nekrstil, len Jeho učeníci.

V súvislosti s krstom Jána Krstiteľa treba poznamenať, že Jánov krst bol iný než kresťanský krst, ako ho poznáme dnes. Jánov krst bol krstom pokánia a v každom prípade to nebol krst v meno Ježiša. Aj apoštol Pavol v Efeze rozlišuje medzi krstom Jánovým a krstom Ježišovým (porov. Sk 19, 2 – 5).

Ján Krstiteľ na rozdiel od Pána Ježiša Krista krstil a oznamoval príchod Kráľovstva Božieho, pričom úzko spájal krst v Jordáne so svojím učením o príchode Božieho Kráľovstva. Jánov krst bol štrukturálne veľmi podobný krstu prozelytov. Aj u Jána totiž možno konštatovať univerzálnosť krstu, podobne ako u prozelytov, ktorý bol jeden a pre všetkých. Lk 3, 12 – 14 naznačuje túto univerzálnosť Jánovho krstu predpokladom, že Ján krstil nie len Židov, ale aj pohanov. Rozdiel, ktorý je evidentný pri Jánovom krste a krste prozelytov spočíval v motívoch samotného krstu. Jánova motivácia je silne morálna s dôrazom na eschatológiu. Motivácia krstu prozelytov bola rituálna a politická. Jánov ďalší motív bola príprava na príchod Mesiáša, ktorý bude krstiť ohňom a Duchom. V jeho výzvach sa nachádzajú staro zmluvné zasľúbenia (porov. 5 M 30 – 31, Iz 40, Ez 36, Jer 31).

Ján Krstiteľ krstil očakávajúc Prichádzajúceho, ktorý podľa neho mal krstiť Duchom Svätým a ohňom (porov. Mt 3, 11n; Lk 3,16n; Mk 1,4). V každom prípade možno konštatovať, že Jánov krst bol podmienený osobnou účasťou krstenca, ktorému kládol na srdce nie pasívne zúčastnenie sa krstu, ale osobné pokánie. To znamenalo pred samotným krstom vyznanie hriechov, prijatie krstu na znamenie pokánia, odmietnutie hriechu a rozhodnutie oslobodiť sa od neho.

Krst Ježiša Krista Jánom Krstiteľom

To, že Ježiš Kristus prijal krst od Jána Krstiteľa je nezvratný historický fakt. Pozorovateľov Jánovho počínania však muselo uviesť do pomykova pokrstenie Ježiša, ktorého príchod predpovedal aj Ján Krstiteľ. Ježiš krstom podstúpil rituál pokánia a tak

sa svojím spôsobom zaradil medzi tých, ktorí sa cítili zasiahnutí Jánovým kázaním a následne vyznajúc svoje hriechy prijali krst. Rovnako možno konštatovať, že Ježiš sa prijatím krstu z rúk Jána zaradil k tým, ktorí očakávali príchod „mocnejšieho“.

Krst Ježiša Krista

Ježišov krst , na rozdiel od Jánovho krstu prináša nový obsah a dosah na život človeka. Svoj pôvod má priamo u Ježiša, ktorý ho učeníkom nariadil vykonávať pri svojom vystúpení na nebesá. Tým začal novú éru udeľovania Božieho detinstva, Božej lásky a spájania s Kristom a s Cirkvou v dejinách sveta.  

Ustanovenie svätého krstu Ježišom Kristom a Jeho niektoré teologické akcenty

Pán Ježiš Kristus po svojom vzkriesení, zhromaždil si apoštolov na vrchu v Galilei a vyriekol slová: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi, choďte teda a čiňte mi učeníkmi všetky národy krstiac ich v meno Otca, i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 18b – 19).Podobný citát je napísaný v Evanjeliu podľa Jána, kde sa hovorí: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva nebeského“ (Jn 3,5). Marek dokladá k Ježišovým slovám dodatok: „Kto uverí a pokrstí sa, bude spasený, kto neuverí, bude zatratený“ (Mk 16, 16).

Tento biblický odkaz naznačuje, že svätý krst nie je ľudský výmysel, alebo vymyslené nariadenie Cirkvi, ale je to nariadenie Pána Ježiša Krista a má svoj Božský pôvod. Krst svätý totiž ustanovil ten, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi. Platí univerzálne pre všetky národy a je potvrdený menom Otca, Syna i Ducha Svätého.

Ježišov krst úzko súvisí so zvestovaním evanjelia.

Zvestovanie evanjelia a krst úzko spolu súvisia. V krste sa dávajú krstencovi prostriedky milosti, ktoré spolutvoria vieru človeka a činia nové stvorenie. Ježiš poznal a videl našu slabosť, a poznal aj lenivosť srdca veriť obsahu zjavenia. A práve to je hlavným zmyslom Ježišovho krstu. V Ježišovom krste sa spája viditeľné znamenie – voda - s neviditeľnou milosťou. Z tohto dôvodu je krst nielen viditeľným spôsobom realizovaný pre krstenca, ale aj pre spoločenstvo, do ktorého sa krstenec krstom zapája. Krst a zvesť patria v tomto zmysle neodmysliteľne spolu. Len so zvesťou evanjelia nadobúda krst hodnotu a význam.

Ježišov krst je úzko spojený aj s istotou spasenia.

V Markovi sa spomínajú slová: „Kto uverí a pokrstí sa, bude spasený, kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16, 16). Toto napomenutie predpokladá dar, ktorý Boh udeľuje pri krste človeku. Byť spasený v tomto zmysle slova znamená byť oslobodený od všetkých svojich hriechov, od smrti a moci diablovej. A znamená to aj byť prijatý za dediča nekonečných bohatstiev večného života. Znamená to dostať späť svoje právo u Boha a možnosť získania účasti na všetkej milosti, nádhere a sláve, ku ktorej bol človek stvorený. Toto všetko spája Ježiš s vodou ako viditeľným znamením udelenej Božej milosti.

Podobné viditeľné znamenie Pán Ježiš Kristus dal učeníkom aj pri slávení Eucharistie.

Zvláštny predobraz Ježišovho krstu sa nachádza aj v 2. Knihe kráľovskej pri očistení Náamana, ktorý sa mal sedemkrát umyť v Jordáne. Nahneval sa, ale poslúchol a výsledkom bolo jeho okamžité očistenie. Voda v Jordáne ale nepôsobila magicky, ale účinnou bola z dôvodov zasľúbenia: „Umy sa a budeš čistý!“( 2 Kr 5, 10).

V tomto duchu treba vnímať aj Ježišovo zasľúbenie, ktoré zasľubuje očistenie sa od všetkého zlého, čo je podmienené vierou v účinnosť takéhoto konania.

Ježišov krst súvisí aj s pečaťou Ducha Svätého.

Oscar Cullman poukazuje na fakt, že „vzkriesený Ježiš podáva príkaz na krstenie ako fakt, ale nešpecifikuje vzťah krstu k svojej osobe.“ Taktiež sa vo Svätom Písme nezachovali správy ako má vyzerať liturgia krstu, ktorý nariadil konať Pán Ježiš Kristus. Napriek tomu, že Ján Krstiteľ sám poukazoval na rozdiel medzi svojím a Ježišovým krstom, Ježiš si žiada a prijíma Jánov krstu, ale prináša nový prvok. Práve Duch Svätý je novým prvkom v kresťanskom krste, ktorý absentoval pri krste u Jána i prozelytov. Vyliatie Ducha je viazané na osobu a dielo Ježiša Krista. Odohráva sa po Jeho vzkriesení, na Turíce (porov. Sk 2, 17). V tomto zmysle možno vnímať kresťanskú Cirkev ako miesto pôsobenia Svätého Ducha. Ak krst má predpokladať pôsobenie Ducha, tak svoj zmysel naberá v kontexte turíčnych udalostí. Apoštol Peter podobnými slovami končí svoju kázeň na Turíce: „A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého!“( Sk 2, 38).

Teológ Cullman vysvetľuje, že tak ako voda má očistný charakter pre špinavé telo, tak voda spojená s Duchom Svätým je očisťujúca pre ducha človeka. Podľa Cullmana prvotná cirkevná prax poukazuje aj na inú formu udeľovania Svätého Ducha. Krstiaci kládli ruky nad hlavy krstencov. Je teda pravdepodobné, že „krst svätý v prvotnej dobe sprevádzali dva typy rituálov: obmytie vodou a kladenie rúk.“ Tento Cullmanov názor potvrdzujú aj Skutky apoštolov. (porov. Sk 8, 18 – 19).  

Rozhodujúcim je poznanie, že krst, tak ako ho ustanovil Pán Ježiš Kristus, bezpodmienečne hovorí o jednote s Kristom. Apoštol Pavol jasne hovorí, že spojenie s Kristom sa môže udiať iba cez Ducha Svätého (porov. Gal 3, 26 – 27). V Zmysle Pavlovej teológie možno konštatovať, že práve Duch Svätý nie je ovocím obrátenia a krstu, ale je sám prvotným činiteľom – krstiteľom, ktorý robí krst tým, čím Svätý krst skutočne je (porov. Tit 3,5).

Napojenie na Ducha Svätého je univerzálne, pričom každý krst v Duchu Svätom – kresťanský krst je označením - pečaťou Ducha Svätého, ktorý je v nás (porov. 2 K 1, 22; Ef 1,13; 4,30).

Táto predstava označovania si svojich ľudí Bohom je v Písme svätom hojne používaná. Napríklad Kain nesie znak (porov. 1 M 4, 15), podobne Izraeliti dostali rozkaz v Egypte označiť si veraje domu (porov. 1 M 17, 11), podobne snáď najvýznamnejšou staťou o označení pečaťou – označovaní si svojich, je starozmluvná správa proroka Ezechiela o znaku na čelách Židov, ktorí trpeli v pohanskom prostredí (porov. Ez 9, 4 – 6). Podobné správy o význame označenia si „svojich“ sa nachádzajú v Zjavení podľa Jána. „Jeho – Boží“ v zmysle povedaného, boli tí, ktorí podstúpili obrad svätého krstu a to bez rozdielu pohlavia, sociálneho postavenia, národnosti, či podstúpenia obriezky. (porov. Sk 10, 44).

Krst Ježiša Krista súvisí s termínom – obliecť si Krista.

Aj keď tento termín vo svojej teológii – zvesti Pán Ježiš Kristus nepoužíva, je veľmi dôležitým v celkovom chápaní Ježišovho krstu, ktorý apoštol Pavol vysvetľuje v liste Galaťanom: „Lebo vierou ste všetci Synovia Boží v Kristovi Ježišovi. Veď ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli“(Gal 3, 26 -27). Pavlov pohľad na „obliekanie si Krista“ nadväzuje na staro zmluvnú prax symbolickej reči, ktorej sa týka aj termín obliekania si nových šiat (porov. Iz 52,1; 61,10). „Takýto symbolizmus bol aplikovaný


na kresťanský krst v apoštolskej dobe, kde ponáranie pri krste sprevádzala často nahota krsteného.“  

Symbolizmus termínu – obliecť si Krista veľmi dobre vyjadruje, čo znamená krst pre krstenca. V tomto duchu možno povedať, že Boh sa na človeka nepozerá podľa toho čo človek je, ale pozerá na neho ako na Krista. Človek, ktorý by pred Bohom neobstál vo svojej spravodlivosti, v Kristovom rúchu, v Jeho spravodlivosti a v milosti, nakoniec pred Bohom obstojí. Oblečenie sa do Krista je teda postavenie sa pred Boha v novom šate čistoty, beloby a spravodlivosti.  

Krst v ECAV

Ak v našej cirkvi krstíme dietky, tie celkom maličké, tie väčšie i dospelých robíme tak vo vedomí, že Pán Boh im v krste dáva nový život. Na základe svedectiev Písma Svätého vyznávame, že Kristova smrť predznamenala náš život. Pán Boh nechal Ježiša zomrieť ešte skôr, ako sme pochopili, o čo pri Jeho smrti ide a čo pre nás Ježišova obeť znamená. Boli sme skutočne mdlí, bezmocní a neschopní spoločenstva s Bohom a Kristus zomrel za nás (R 5,6-8). Aj nad každým pokrsteným či už ide o dieťa, alebo dospelého je zvestovaná Božia milosť, v ktorej nám je zvestované to, že sa Pán Boh pre nás rozhodol bez podmienok. To je najväčšia radosť evanjelia, že Pán Boh nám povedal svoje áno skôr, ako by sme ho my dokázali povedať Jemu – Jeho láske. Krst teda nie je čin, ktorý my ponúkame Bohu, ale spásonosný čin, ktorý ponúka Boh nám. – Čin, v ktorom nám hovorí: Všetko, čo získal Ježiš svojou smrťou a vzkriesením, patrí aj tebe, pokrstený človeče. V krste to k tebe prichádza, aby si mal istotu a nepochyboval o Božom dare spásy.

Otázkou teda nie je, či voda krstu môže vykonať takú veľkú vec, akou je dať človeku odpustenie hriechov a nový – Boží život. Otázkou je, či Boh nariadil krst vodou a pripojil k nemu sľub odpustenia hriechov a tak ho urobil prostriedkom odpustenia hriechov a tak aj kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého Písmo Sväté (Mt 28,19-20; Tit 3,5) dosvedčuje, že je to tak.

Podľa záväzných pokynov pre pastorálnu prax sviatosť krstu svätého sa prisluhuje deťom – kojencom, deťom do konfirmácie, mládeži a dospelým. Minimálne jeden z rodičom musí byť členom ECAV-pokrstený /konfirmovaný/. Rodičia majú byť cirkevne zosobášení, alebo ich treba viesť k tomu, aby po vykonaní občianskeho sobáša mali aj požehnanie manželstva. To je možne urobiť pri krste svätom. Krstní rodičia majú byť v zásade z kresťanskej cirkvi a aspoň jeden z ECAV – pokrstený /konfirmovaný/. Z vekového hľadiska krstným rodičom môže byť ten, kto bol už konfirmovaný. Rodičia i krstní rodičia musia byť osobne prítomný pri krste dieťaťa. Pred krstom osoby v pokonfirmačnom veku (14 rokov), pri mládeži a pri dospelom je potrebné v rozsahu konfirmačnej prípravy urobiť náležitú prípravu. Krst svätý sa zásadne vykonáva v chráme Božom, pokiaľ možno aj v rámci služieb Božích. Samozrejme, že je potrebne akceptovať aj regionálne – zborové zvyklosti a tradíciu. V prípade ohrozenia života je možne vykonať krst aj v nemocnici či v domácnosti. Po vykonaní krstu sa odovzdá svedectvo o krste dieťaťa či dospelého. Do matriky sa zapíšu údaje o pokrstenom, o jeho rodičoch a krstných rodičoch.

Pohľad na krst svätý v niektorých cirkvách

Apoštolská Cirkev vníma svoje poslanie ako oslavu Boha, zvestovanie evanjelia, výchovu učeníkov a praktickú službu milosrdenstva ľuďom odkázaným na pomoc. Svojich členov vychováva k aktívnemu cirkevnému a občianskemu životu. Kladie dôraz na Kristovo panstvo, znovuzrodenie, krst vodou a Duchom svätým, všeobecné kňazstvo veriacich a na záväzné nasledovanie Krista Veria, že každý spasený človek sa má dať pokrstiť biblickým krstom ponorením v mene Otca, Syna i Ducha Svätého na vyznanie viery pred Bohom, neviditeľným svetom i pred ľuďmi.

Bratská jednota Baptistov veria, že každý spasený človek sa má dať pokrstiť biblickým krstom ponorením v mene Otca, Syna i Ducha Svätého na vyznanie viery pred Bohom, neviditeľným svetom i pred ľuďmi.

Cirkev bratská má dve sviatosti: sviatosť Večere Pánovej (Eucharistia) a sviatosť krstu. Sviatosť krstu sa vysluhuje predovšetkým pri prijímaní nových členov na vyznanie viery, alebo aj novorodencom, na požiadanie veriacich rodičov - členov CB. V cirkvi je bežnou praxou požehnávanie novonarodených detí. U osôb pokrstených v iných kresťanských cirkvách sa tento krst uznáva ako platný i pre členstvo v CB.

Kresťanská reformovaná Cirkev. Reformovaní uznávajú dve sviatosti: svätý krst a svätú Večeru Pánovu. Ježiš nariadil iba tieto dve sviatosti. Podľa Kalvína : "Sviatosti sú viditeľné znaky a pečate, ktoré nemajú iného určenia, než aby pred nás predostreli Krista." (Institutio IV.14) Podľa Heideberského katechizmu sviatosti: "Sú to viditeľné sväté znaky a pečate, ktoré sám Boh ustanovil k tomu, aby nimi zasľúbenia evanjelia učinil zrozumiteľnými a tieto spečatil." Uznávajú krst deti aj dospelých.

Rímsko - katolícka Cirkev. Duchovnou bránou do Cirkvi je krst. Môžu ho prijať deti i nepokrstení dospelí. Deti krstia vtedy, keď je zaručený aj rast v krstnej viere. Bežne túto záruku dávajú rodičia - žiadatelia krstu detí. Dospievajúci a dospelí sa pripravujú na prijatie sviatostí: krstu, birmovania a Eucharistie počas dvojročného katechumenátu.

Slovo na záver

Emeritný biskup Ján Midriak vo svojom diele Na skale viery uvádza, že „pokrstený je odovzdaný Bohu, teda patrí Bohu. Je ratolesťou na kmeni Pána Ježiša Krista. Je s kmeňom pevne spojený, je jeho časťou. Toto dielo, toto dianie prijíma viera. Tá je pri krste nutná.“

A na záver niekoľko otázok k premýšľaniu:

Môžeme v celej hĺbke a podstate vystihnúť zmysel a podstatu krstu svätého? Je človek znovuzrodený – spasený - stáva sa Božím dieťaťom vtedy, keď bol pokrstený ako dieťa alebo až keď uverí – keď vierou prijme Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa?

Je to podobná otázka ako: Kedy sa človek stáva človekom: pri počatí alebo pri narodení? Odkedy som dieťaťom svojich rodičov – od počatia či od narodenia. Ak od počatia, prečo sa všade uvádza dátum narodenia a nie počatia? Ak od narodenia, prečo zákony chránia počatý život? - Zrejme vnímame, že sú to absurdné otázky. Čo je však dôležité, nie špekulovať, kedy som znovuzrodený, ale fakt, že Pán Boh nám dáva vedieť, že nás prijal a krst je jedným zo spôsobov, ako nám túto zvesť oznamuje. My smieme odpovedať na Božiu ponuku, môžeme prijať Jeho lásku, ktorou nás bude Boh meniť. Toto robme! – O tomto je kresťanský život. Používajme dar, ktorý nám Pán Boh dal. – Zachraňujúcu lásku Ježiša Krista, o ktorej nás v krste uistil. Krst je začiatkom, ktorý pri nás nemá zostať bez pokračovania.

V Košiciach 18.2.2010        Dr. Dušan Havrila, farár-konsenior KOS

.