3. adventná nedeľa – 2011 

Suspírium:           Utvrď nás v jednej mysli

v čase veľkej nádeje -

preto sme, Bože prišli,

nech v srdci jasno je!

Spasiteľ ide svetu,

a mraky letia preč...

Ó, popraj duši vzletu

a ľudu blahoreč!  Amen (Rázus: Suspíriá)

Text:  Rímskym 15, 4 – 13: Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša, aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu. Hovorím totiž, že Kristus sa pre Božiu pravdu stal služobníkom obrezaných, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom a aby pohania za milosrdenstvo oslavovali Boha, ako je napísané: Preto ťa budem chváliť medzi pohanmi, ospevovať budem tvoje meno. A opäť hovorí: Pohania, radujte sa s jeho ľudom! A opäť: Chváľte Pána všetky pohanské národy a oslavujte ho všetci ľudia! A inde zasa Izaiáš hovorí: Bude výhonok z koreňa Izaja a v toho, ktorý povstane vládnuť nad pohanmi, budú dúfať pohania. Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.     Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Čím viac technických pomocníkov používame pri prácach, tým máme menej času. Stále viac a viac sa ponáhľame. Stále viac sme pod tlakom a nemáme pokoj na správne rozhodnutia. Chytáme farebného motýľa svetských radovánok a unikajú nám trvalé hodnoty. Vo veľkom chvate túžime mať hneď všetko. Nevieme a nechceme na nič čakať. Nevieme sa tešiť z narodenia dieťaťa, lebo dávno vopred poznáme jeho pohlavie. Nevieme sa tešiť zo spoločne vytvorených hodnôt a robíme dlhy, lebo netrpezlivosť nám nedovolí šetriť a čakať. Máme rozbité manželstvá a rozvádzame sa, lebo sme pred svadbou nemali čas spoznať sa. Vopred sme chceli mať to, čo Pán Boh pripravil do manželstva. Nemáme čas na výchovu detí a tak sme na ňu radšej rezignovali, nech ich vychová ulica. Prežívame krízu, lebo vedúci činitelia, v snahe udržať si voličov, riadia verejné veci nezodpovedne a populisticky. Chýba nám čas a tak sa ponáhľame. To satan má naponáhlo a volá nás ku konaniu ako žiada telo a nie duša. Tak sa teda zamyslime, či sme mu aj my nenaleteli a nedali sa chytiť do pasce zhonu, ktorú nám nastavil, aby nás zviedol z cesty spasenia na širokú cestu vedúcu do záhuby. Pán Boh nám dáva dosť času na zodpovedné konanie, ba i na čakanie v trpezlivosti na správne chvíle a správne rozhodnutia. Dobre počúvajme zo slova sv. perikopy, čo od nás žiada náš Pán. Pavol pripomína kresťanom v Ríme kresťanskú cnosť, trpezlivosť.

Slovo Božie nás učí, robí trpezlivými a vychováva k nádeji,

1.      vedie nás k nasledovaniu Pána Ježiša Krista,

2.      učí nás znášať sa vospolok a slúžiť si v láske

3.      a tešiť sa navzájom spasením v Pánovi Ježišovi Kristovi.

Bratia a sestry v Pánu!

Písma od počiatku dávali človeku nádej na Božie konečné riešenie stavu vecí tohto sveta a záchrany veriaceho. Apoštol Pavol vie, že mnohí sa stanú netrpezlivými v očakávaní na božie konanie a budú ho chcieť urýchliť. Stratia trpezlivosť s tými, ktorí nebudú za Pánom Ježišom Kristom rovnako rýchlo kráčať s nimi. Budú hľadať svoje cesty a svoje spoločenstvá. Vzor kresťanovho nasledovania, Pán ježiš Kristus, konal inakšie. Nešlo Mu o popularitu ani o získanie obľuby a uznania. Nešlo Mu ani o oddelenie od ľudí poškvrnených hriechom. Svedčí o tom Jeho láska, v ktorej vzal na seba naše hriechy. Tým ukázal, že silnejší vo viere majú povinnosť nasledujúc Jeho príklad, pomáhať slabým. Tak budovať jednotu tela i ducha v Kristovi Ježišovi. Naša nádej predsa nie je v našom konaní, ale ako Písma svedčia, v milosrdenstve Božom.

Sestry a bratia v Pánu!

Kto takto nasleduje svojho Spasiteľa, učí sa znášať bratov a sestry v láske a slúžiť im. To je pravé nasledovanie Majstra. Len tak okrajom, spomeňme na Zacheusa. Mali sme ho na zborových dňoch ako tému. Nechcelo sa nám načrieť hlboko do jeho príbehu. Tí, čo sa cítili spravodliví, ho vytisli na okraj davu. Ani ho len nechceli pripustiť, aby sa pozrel na Ježiša, ktorý to je. Keby sme sa boli zahĺbili do jeho postavenia viac, možno by sme našli cestu k srdciam našich blížnych. To, čo neurobili „spravodliví“, to urobil Kristus. Prišiel pod figovník na ktorom sedel Zacheus, aby ho stiahol doprostred svojej lásky a pevne ho v nej ukotvil. Počujme slová Pavlove, ktorými ukazuje vzor, ako máme konať: Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu. Hovorím totiž, že Kristus sa pre Božiu pravdu stal služobníkom obrezaných, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom a aby pohania za milosrdenstvo oslavovali Boha. Pripravujeme milosrdenstvom našich sŕdc voči našim blížnym, cestu Pánovi do svojich sŕdc?

Bratia a sestry v Pánovi!

Ak, áno, sme dobrými pripravovateľmi cesty pre nášho Pána. Pavol veľmi dobre počúval a pochopil slová evanjelia, že Duch Svätý nebol vyliaty na telo Kristovo, aby delil telo na kúsky, ale aby ho spájal do jednoty k spoločnej oslave Božích dietok. Mocným pojivom je sám Pán Ježiš Kristus a Jeho láska k nám. Tam, kde je jasne viditeľný uprostred života cirkvi, tam si telo uvedomuje podstatu svojej služby v trpezlivosti a nádeji, ktorú má v Kristovi a Jeho slove a nie v jedinečnosti svojich údov. Oko ani ucho osamote nemôže byť telom. V tele sú silné i slabé údy, dôstojné i menej dôstojné a predsa sa o seba starajú, lebo tak ich k tomu vedie hlava. A cirkev Kristus. To je našou úlohou i zodpovednosťou za milosrdenstvo, ktorého sa nám na Golgote dostalo. Preto v pokorne a trpezlivej službe bratom a sestrám, radujme sa s jeho ľudom! Chváľme Pána všetky ... národy a oslavujme ho všetci ľudia! V Toho, ktorý povstal vládnuť nad nami, dúfajme veriaci. Nech nás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa naša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého. A ukázalo sa pri nás, že nás Slovo Božie nás učí, robí trpezlivými a vychováva k nádeji, vedie nás k nasledovaniu Pána Ježiša Krista, učí nás znášať sa vospolok a slúžiť si v láske a tešiť sa navzájom spasením v Pánovi Ježišovi Kristovi.

 Amen