II. slávnosť vianočná – 2011

Suspírium:           Ísť s Tebou, Kriste,

i kríž niesť značí

a cítiť radosť

v slzách, v plači...

Ach, Pane, popraj

nám taj ten poňať,

v pokání žiť a

radostne skonať. Amen   (Rázusove suspíriá)

Text: Zj. Jána 7, 9 – 12: Po tom­to som videl: aj­hľa, veľký zá­stup zo všet­kých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých ni­kto ne­mohol spočítať; stáli pred trónom a pred Barán­kom, ob­lečení do bieleho rúcha, s pal­mami v rukách, volali mohut­ným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Barán­kovi! A všet­ci an­jeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytos­tí, pad­li na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: Amen! Dob­rorečenie a sláva a múd­rosť a vďaka, a česť, a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.  

Sestry a bratia v Pánovi!

Vianočná radosť z narodeného Dieťaťa nám kalí smutná zvesť evanjelií o smrti diakona Štefana a mnohých verných poslov  Božích.  Ich ťažký údel stavia pred oči nejedného kresťana otázku: Stojí zato nasledovať Pána Ježiša Krista? V relácii pred Štedrým večerom som počúval rozhovor s  bývalým väzňom pre Krista, kňazom Antonom Srholcom. Zarazilo ma jeho úprimné vyznanie. Povedal, že sa, ako mladý, sklamal v Ježiškovi. Modlil sa k Nemu a On nevypočul jeho modlitby. Až oveľa neskôr si uvedomil, že Ježiško nie je automat na splnenie našich túžob. Nesklamal sa však v Ježišovi, ktorý bol s ním v každom čase, aj vo väzení. Takto sa sklamáva veľa ľudí v mylnej predstave, že Pán Boh je sluhom spĺňajúcim naše predstavy. Pán Ježiš Kristus bol, je a bude neustále so svojou bojujúcou a putujúcou cirkvou až kým sa nestane cirkvou triumfujúcou v Jeho kráľovstve.

Ak si niekto položí otázku: Stojí zato nasledovať Pána Ježiša Krista? nech počúva dobre slová tohto zjavenia a podľa toho sa rozhodne. Tu v tejto časnosti vidíme cirkev neraz slabú proti živlom a mocnostiam sveta, bojujúcu s hriechom, vlastnými slabosťami, bludmi a preto mnohí tratia vieru i nádej. Ján vidí víťaznú cirkev v nebi pred Baránkovým trónom. Tvoria ju verní vyznavači Boží.

Triumfujúca cirkev stojí pred svojím Bohom

1.   Chváli svojho Boha a Spasiteľa, že bol s ňou v žitia bojoch,

2.   spieva s anjelmi svojmu Bohu liturgické chorály spasených

Bratia a sestry v Pánu!

Po tom­to som videl: aj­hľa, veľký zá­stup zo všet­kých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých ni­kto ne­mohol spočítať; stáli pred trónom a pred Barán­kom, ob­lečení do bieleho rúcha, s pal­mami v rukách... opisuje svoje videnie Ján. Tieto slová, hoci vyslovené v minulom čase, opisujú veci, pred ktorými cirkev ešte len stála. Keď Ján vidí cirkev po prejdení utrpením, to nám dáva právo povedať, že Ján videl veci po poslednom súde. A tak sa otázka, stojí mi zato veriť Kristovi a nasledovať Ho, mení na otázku: budem medzi tými, čo sú spasení? Budem stáť pred trónom Baránkovým? Diakon Štefan mal v tejto otázke jasno. Nič ma nemôže odlúčiť od lásky Kristovej. Rovnako zmýšľal Pavol, ale tak isto zmýšľalo a bude zmýšľať veľmi veľké množstvo Božích detí, vykúpených krvou Kristovou. Pán aj nás volá k sebe a chce nám dať slávu, ktorú má u Otca. Ako na Jeho ponuku odpovieme?

Všetci tí, ktorí nepodľahli pokúšaniam a vytrvali vo viere, stoja pred trónom milosti a chvália svojho Boha a Spasiteľa, že bol s nimi v žitia bojoch, aby nepodľahli. Chvália Ho, že sa im stal víťazstvom nad svetom.

Sestry a bratia v Pánovi!

Verný svedok sa dokazuje v službe, ktorou ho poveril Pán a na mieste, kde ho postavil. Nie každý je vyvolaný byť martýrom viery tak, ako Štefan, alebo jedenásti apoštoli. Tvoje svedectvo môže byť aj v tichom a krotkom živote. V radostnom speve, oslavujúcom Pána. Koľké utrpenie prichádza na mnohých, keď im hovoria: Poďme do chrámu Hospodinovho. A kde sa naučíme vzývať svojho Spasiteľa, ak nie v spoločnom zhromaždení bojujúcej cirkvi? Kde sa naučíme Mu dôverovať, ak nie pri spoločnom počúvaní Jeho slova posilňovaní vierou bratov a sestier? Ako odoláme pokúšaniu hriechom, ak nám slovom evanjelia neotvorí duchovný zrak Duch Svätý? Nepodceňme to, čo nám do osláv v spoločenstve cirkvi požehnal Pán. Významný NZ teológ o tomto obraze hovorí: Ako cirkev na nebi nie je so svojím chválospevom k Bohu osamotená a ako k jej hlasom sa pridávajú hlasy anjelov, tak aj cirkev na zemi nikdy nebude osamotená so svojimi bohoslužobnými spevmi. Oslavné chorály bojujúcej cirkvi idú k trónu Baránka cez ústa triumfujúcej cirkvi a preberajú ich anjeli, ktorí stoja priamo pred trónom. Keď anjeli začali spievať slovom Amen, potvrdili to, čo prevzali od cirkvi.

Aj naše spevy budú potvrdené pred stolicou Božou, ak vo viere v Spasiteľa verní ostaneme nielen v pokoji života, ale aj v skúškach. Ak Mu ústami i skutkami vzdáme chválu už tu na zemi, ako to urobil Štefan a iní. Stojí za blaženosť, ktorá čaká vykúpených, nasledovať Pána Ježiša Krista až do posledného dychu života. Stojí zato vziať na seba svoj kríž, zaprieť seba samého a tak Ho nasledovať. Stojí za to slúžiť v pokore a láske tomuto svetu a jeho dietkam a tak nasledovať svojho Pána. 

Amen