Silvester - Závierka občianskeho roka – 2011

Suspírium:       Všadeprítomný Hospodine, Pane,

daj, nech sa s Tebou ako s láskavým Otcom

v Kristovi Ježišovi aj my stretávame -

Zvlášť v kríži, skúškach, daj znať, Pane náš,

že v Kristu s nami navždy zostávaš,

ako  Pán mocný – a milý Otec všetkých nás. Amen 

Text: 2. Mojžišova 13, 20 – 22: Po­tom sa po­hli zo Suk­kótu a utáborili sa v Étáme, na okraji púšte. Hos­podin kráčal pred nimi vo dne v ob­lakovom stĺpe, aby ich viedol ces­tou, a v noci v oh­nivom stĺpe, aby im svietil, takže moh­li ísť dňom i nocou. Ob­lakový stĺp sa vo dne, ani oh­nivý stĺp v noci, ne­vzdialil spred ľudu. Amen.  

Sestry a bratia v Pánovi!

Boli ste už niekedy úplne obklopený zlom zo všetkých strán? Cítili ste beznádej situácie v ktorej ste sa ocitli? Izrael po odchode z Egypta, mal okolo seba štyroch silných nepriateľov. Po pravej strane to bolo veľké more, po ľavej smrtonosná púšť, pred nimi Filištínci a za nimi egyptské vojsko. Ani sa nemusíme namáhať mozog, aby sme pochopili bezútešnosť ich položenia. Samozrejme, že ľud si túto situáciu neuvedomoval a bol by šiel v ústrety istému zničeniu. Božie vedenie bolo preň životne dôležité.

Uvedomili sme si po prechode 365 dní dokonávajúceho sa roka, koľko nepriateľov číhalo na naše životy, vieru i nádej? Koľko bojov sme prehrali, lebo sme šli svojou cestou a naopak v tých,  kde bojoval za nás náš Pán, lebo sme Mu dôverovali, sme zvíťazil? Iste, prítomnosť nášho nebeského Otca, Jeho ochrana spočívajúca nad nami aj nás viedli, aby sme duchovne i telesne nezahynuli. Vidina Jeho oblakového stĺpu vo dne a ohnivého stĺpu v noci, upokojovala srdcia Božieho ľudu. Čo mali Izraelci v dymovom a ohnivom stĺpe, to nám je dané v stĺpe našej spásy, v Pánovi Ježišovi Kristovi, preto

môžeme na konci roka s vďakou vyznať: Hospodin bol s nami

1.   deň i noc nám dával silu viery,

2.   tešil nás v bôľoch i žiaľoch,

3.   držal na ceste spasenia.

Bratia a sestry v Pánovi!

Nedávno sme mohli vidieť v TV hazardný skutok. Mladý muž, ktorý chcel ukázať svoje schopnosti, kráčal po lane z jedného hrebeňa na druhý ponad 900 metrov hlbokou priepasťou. Až sa zastavoval dych nad jeho trúfalosťou. Ale on si veril. Tento jav mi pripomenul príhodu, ktorú som nedávno čítal. V jednom mestečku takto vo výške striech domov predvádzal povrazolezec svoje umenie. Diváci mu hlasno tlieskali. Vtedy sa ich akrobat spýtal, či veria, že sa s fúrikom, ktorý tlačil, dokáže otočiť na lane a vráti sa na druhú stranu. Odpoveďou mu bol búrlivý smiech. Umelec sa však s takouto odpoveďou nezmieril. Vyhľadal teda očami jedného pána zo zástupu a toho sa priamo opýtal: Veríte tomu skutočne? Samozrejme, rýchlo odpovedal opýtaný. Tak poďte sem hore a sadnite si do fúrika, povedal artista. V dave nastalo všeobecné zahanbenie a ťaživé ticho.

Pán Boh pozval Izraelcov k odvážnejšiemu činu. Prejsť s Ním púšť a vojsť do krajiny, ktorú pre nich pripravil. Na púšti posilňoval ich vieru neustálou prítomnosťou, aby nespanikárili v skúškach a všetko prekonali. Tak aj s nami bol skrze svojho Syna, ktorý nám zasľúbil: Ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Kto si posilňoval vieru Jeho slovom a nasledoval Ho, nezostal v skúškach života osamotený.

Sestry a bratia v Pánovi!

Po dňoch starého roku počítame aktíva i pasíva. Vidíme, že sme kráčali púšťou, kde číhali ohnivé hady nebezpečných chorôb, páľava problémov vysúšala zásoby rodín, nedostatok chleba lásky postihol mnohé rodiny. Svet útočil na Božie deti a na miesto vody života ponúkal to, po čom sa žízni. Smrť vstupovala do našich radov a snažila sa ukázať svoju silu, aby podlomila našu vieru. Prázdne miesta tých, čo opustili rady zboru a šli svetom sú toho svedkom tak, ako prázdne miesta po tých, ktorých vytrhla smrť z radov živých. Rany tých, ktorí nám ublížili, ktorí sa na nás pohoršili sú svedkom, že nepriateľ nemilosrdne bojuje proti Kristovi patriacim.

Veľa zla a veľa skúšok na nás číhalo a boli by sme padli, keby nestál pred nami stĺp istoty Božej prítomnosti. Kríž Pánov bol znakom Jeho prítomnosti. Vedomie, že je s nami, nás tešilo a povzbudzovalo, dávalo silu do životných bojov. S Pánom sme sa stretali nielen prostredníctvom slova a sviatostí, ale aj v bratoch a sestrách zboru.  Preto vďačne s Kuzmánym spievame: Veď nebolo hodiny, ani okamženia, bez Tvojich dobrodení a bez požehnania; Ty si nás obdarúval otcovskými darmi a láskavo nakladal s nami sťa dietkami.

Bratia a sestry v Pánovi!

Telesných dobrodení a ochrany pred smrťou by neznamenalo veľa, keby nás Pán nechránil pred neverou a odpadnutím. Keby nás na ceste spasenia nedržal.

Izraelcom dymový i ohnivý stĺp smeroval cestu do zasľúbenej zeme. Bez nej by východ z Egypta nemal zmysel. Z otroctva tela by sa boli dostali do otroctva beznádeje. Oboje znamenalo smrť. Božia prítomnosť však viedla ľud k životu.

Za všetko s úprimnou vďakou skladáme Pánu Bohu česť a chválu, ale najviac za Toho, ktorého nám z veľkej lásky dal, aby nás viedol do slobody Božích dietok, do nebeskej vlasti, kde je život naveky. Ďakujeme za Pána Ježiša Krista, Spasiteľa. Ďakujeme, že nás skrze Neho vedie po ceste spásy a drží nás na nej. Nemal to vždy s nami ľahké a nie vždy sme chceli na tejto ceste zostať. Jeho láska sa však ukázala väčšia ako náš hriech. Preto len s Ním chceme aj v budúcnosti kráčať a len Jeho jediného sa držať. Tak ako to vyspieval Kuzmány: So slzami sľubujem nemrhať daný čas; dni Tebe obetujem, čo z milosti mi dáš. S rokom starým sa lúčim aj s hriechmi starými, do nového vykročím s túžbami svätými.

Amen