Zjavenie Pána Ježiša Krista mudrcom – 2012

Suspírium:           Ako si prišiel Pane Ježiši Kriste

– tam v meste Betleheme,

tak prídeš – ale v sláve – na zem zas -

Ó Pane, potom od svojej tváre nezavrhni nás,

ale nás priviň navždy k sebe,

veď s Tebou príde naše plné vykúpenie. Amen

 (T. Gáll, Na kolenách)

Text: Žalm 96, 8 – 10; Vzdaj­te Hos­podinovi slávu Jeho mena, prines­te dar a vstúp­te v Jeho ná­dvoria! Klaňaj­te sa Hos­podinovi vo svätej oz­dobe, chvej sa pred Ním celá zem! Hlás­te medzi po­han­mi, že Hos­podin je Kráľom! Skutočne: upev­nená je zem a nek­láti sa! On spravod­livo súdi národy. Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Spásonosná láska Hospodina, nášho Boha, je prvoradým prejavom Jeho kráľovstva. Skláňa sa nielen k vyvolenému národu, ale aj k ostatným národom. Preto Pavol vyzýva všetkých, ktorí sa dali zachrániť k vzdávaniu chvál, cti a oslave Jeho svätého mena. Vďaka za Božie dielo má viesť k zvesti o Jeho láske každému národu, aby každý mal možnosť prijať dar spásy. To je prianie samotného Pána Boha, ktorý sám zjavil spásonosné dielo aj pohanom, keď ich prizval k narodenému Dieťaťu. Od toho času sa začalo plniť proroctvo tohto žalmistu. Svet a vyvolený národ o tom ešte nechyrovali, no v Božom pláne spásy Zjavenie Ježiša Krista mudrcom, znamená prienik Božej milosti do mŕtvoty národov, aby im dala život. Chápme to i tak, že Spasiteľ sveta víta v mudrcoch národy, aby ich spasil od smrti večnej a moci diabolskej. A keďže naši predkovia patrili k pronárodom,

vzdávajme Hospodinu nášmu Bohu chválu Jeho menu!

1.   Ďakujme Mu, že nás neponechal v tmách smrti,

2.   nesme Mu seba, ako obeť Bohu príjemnej vône

3.   a hlásajme, že On je Kráľ a Jemu patrí všetka moc.

Bratia a sestry v Pánovi!

Vzdaj­te Hos­podinovi slávu Jeho mena, vyzýva žalmista a my by sme sa bez rozdielu mali všetci skloniť pred svojim Bohom. Vzdať Mu česť a osláviť Ho za to, čo pre nás vykonal. Tak to urobili oní mudrci od Východu. Preputovali stovky kilometrov a číhalo na nich veľa nebezpečenstiev, ale hviezda, ktorú videli, im nedala pokoj. Museli za ňou vykročiť a pokloniť sa Kráľovi. Matúš zaznamenáva: aj­hľa, mudr­ci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židov­ský? Prišli vzdať slávu menu Hospodinovmu, veľkému Kráľovi.

Mudrci ešte nepoznali dosah tejto dejinnej udalosti na národy sveta. Tušili, že narodené Dieťa bude veľkým Kráľom, ale nič viac. To ostatné vedeli v Jeruzaleme, kde mali knihy zjavenia Božej vôle. A predsa urobili viac, ako tí z Jeruzalema. Toto je veľkým obvinením nielen pre jeruzalemských, ale aj pre všetkých dnešných kresťanov, ktorí neskláňajú svoje šije pred Pánom a Kráľom, aby sa Mu klaňali a vzdávali Hospodinovi slávu Jeho mena, lebo veľké veci s nami učinil Hospodin vo svojom Synovi.

Sestry a bratia v Pánovi!

Mudrci boli pokorní pred svätosťou Božou. Mali veľkú úctu k Božím veciam. Nemali slovo zjavenia Božej vôle a predsa idú, aby priniesli Bohu dar. O nich to žalmista dávno pred tým povedal: prines­te dar a vstúp­te v Jeho ná­dvoria! Klaňaj­te sa Hos­podinovi vo svätej oz­dobe, chvej sa pred Ním celá zem!? Tieto slová sa predivne splnili už pri pohanských mudrcoch. Priniesli dary a vstúpili na pôdu, ktorá bola vyhradená len vyvolenému ľudu. Vstúpiť na nádvoria domu Hospodinovho mohol len člen vyvoleného ľudu. K Mesiášovi pozval Pán Boh pohanov. A oni ochotne prišli a priniesli dary, ktorými sa poklonili veľkému Kráľovi. Úcta je doplnená darom.

Apoštol Pavol nás vyzýva, že máme byť darom nášmu Kráľovi: Prosím vás teda, bratia, pre milo­sr­den­stvo Božie, vy­dávaj­te svoje telá v živú, svätú, Bohu príjem­nú obeť, vašu roz­um­nú službu Bohu. A ne­pripodobňuj­te sa tomuto svetu, ale pre­meňte sa ob­novením mys­le, aby ste vedeli roz­poz­nať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dob­ré, milé a do­konalé. To je dar, ktorý sa páči Bohu a On si ho prijíma. Pred pár dňami boli dary v kurze. Počúvali sme o nich v médiách, hovorili doma i v chráme. Nechceli sme pri ich udeľovaní zabudnúť na nikoho. Skutočne sme nezabudli na dar pre nášho Kráľa? Sme Mu ochotní odovzdať samých seba?  

Bratia a  sestry v Pánovi!

Keď dáme Pánovi samých seba, plníme túžbu žalmistu: Hlás­te medzi po­han­mi, že Hos­podin je Kráľom! Skutočne: upev­nená je zem a nek­láti sa! On spravod­livo súdi národy. Pozrime sa ako to robili muži od Východu. Dívali sa hore na nebo, rozprávali o tom, čo tam videli a čo ten úkaz znamená. Kto je veľkým kráľom. Na svojej ceste sa správali pokorne, pokľakli v maštali pri Dieťati a dali Mu dary. Pre nich bolo dôležitejšie Božie slovo, ako priazeň kráľa Herodesa. Slovo anjela vedeli roz­poz­nať, že je vôľou Božia, totiž, že je pre nich dob­ré, milé a do­konalé.

Človek odovzdaný Pánovi životom ďakuje za Jeho milosť, že sa k nemu nehodnému sklonil a pozdvihol ho do slávy dietok Božích. Oslavuje svojho Pána a z vďaky mu slúži slovom i skutkom. Žalmista hovorí, že sa takýto človek, či národ pripravuje zároveň na Boží súd. Ten sa stane oslavou života každého pokorného služobníka Pánovho. 

Čítal som zamyslenie istého brata. Bola to skôr poviedka. V nej sa opisoval posledný súd. Pred ním stálo veľa vznešených mužov, veľa horlivcov, ktorí kričali, čo všetko urobili v mene Pánovom. V tom kriku a dožadovania sa miesta v kráľovstve Božom, sa Pán obrátil na tichú skupinku stojacu opodiaľ. Pozval ich ako prvých do oslávenia. Títo zostali zarazení. Na nič výnimočné čo by boli urobili si nemohli spomenúť. Ale Pán vedel, že boli Jeho rukami pri núdznych a slabých, Jeho darcami pri hladných a chorých. Nedali príčinu k hnevu, nebrali Jeho meno nadarmo. Skrátka, vždy boli použiteľní tam, kde ich potreboval a svoje skutky brali ako samozrejmosť. Tak, ako mudrci, ktorí po skončení misie ticho odišli zvestujúc to, čo videli.

Amen