| Kázeň 08.01.2012
1. nedeľa po Zjavení – 2012 Suspírium: V tebe, Bože, chlúba, v Tebe naša chvála, a pokladom drahým viera pevná, stála. Utvrď nás v nej, Pane, slovom posväteným, buď nám spravodlivosťou, buď nám vykúpením!. Amen (Rázusovo susp.) Text: 1. Korintským 1, 26 – 31; Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil; čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, (vyvolil si), aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom. Z Neho aj vy ste v Kristovi Ježišovi, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, aby (platilo), čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. Amen Sestry a bratia v Pánovi! Čítal som citát: Rozumnosti sa dá naučiť, múdrosť pochádza od Boha. Dá sa s ním súhlasiť. Blahoslavený je každý, kto sa učí rozumnosti z múdrosti Božej. Múdre panny neboli múdre svetskou múdrosťou. Boli vyučené múdrosťou Božou, lebo napriek všetkému vytrvali verne až do konca v čakaní Ženícha. S autorom listu Židom by sme mohli povedať: Ich sesterská láska trvala, neopustili spoločné zhromaždenie s tými ostatnými, ale nedali sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám. Robili múdro, keď si srdcia posilňovali milosťou a nie pokrmami. Pokorné Pánovi svedčili o Jeho milosti a láske až do konca tým, čo si podľa rozmanitých a cudzích náuk zariadili život a nemali z toho úžitok. Apoštol Pavol Korintským pripomína, že zabudli na rozumné konanie podľa múdrosti Božej, keď vniesli do života zboru roztržky, hádky a sváry pre ľudské podania. Máme pamätať, že živou vierou v Ježiša Krista, sa v Ňom stávame 1. múdrymi, 2. spravodlivými 3. posvätenými, 4. a vykúpenými. Bratia a sestry v Pánovi! Nieto krajšieho príkladu pokory a prijímania ľudí od toho, ktorý nám dal Pán Ježiš Kristus. Pre Neho každý človek bol bodom záujmu Jeho lásky. Vzdal sa kvôli nám slávy neba. Krstom pokánia sa podriadil zákonu, aby sa nám stal vo všetkom, okrem hriechu podobným. Prijal každého, kto uveril v Neho a zaručil sa mu istotou spásy. Nasledovať tento príklad sa zdá byť veľmi ťažkým orieškom pre Jeho nasledovníkov. Veľmi sme hákliví na svoju vieru a chceme ju nanútiť ako cestu spasenia inému. Túto úlohu riešil apoštol Pavol v Korinte. Po tom, ako Korintskí uverili a začali Pána nasledovať, zmenil sa ich život. Zrazu videli samých seba v inom lepšom svetle. A to sa im stalo osídlom. Namiesto vďaky a oslavy mena Hospodinovho za to, čo s nimi urobil, spyšneli na svoju vieru a na svoj kresťanský život. Iných a zvlášť slabších vo viere začali podceňovať. Pavol im pripomína začiatok ich viery. Pán si ich vyvolil a povolal takých, akí boli. Nemali múdrosť filozofov ani vedomosti Písma zákonníkov ani múdrosť diskutérov. Boli predtým otrokmi, prepustencami, prístavnými robotníkmi. Ich pokladom sa stala viera v Syna Božieho. Boli rozumní, lebo prijali to, čo slúži na spasenie. Sestry a bratia v Pánovi! Učme sa Božej spravodlivosti. V Ježišovi Kristovi nás Boh učinil spravodlivými. To je spravodlivosť podľa Neho, nie podľa našej múdrosti. Podľa nej sa mali Zacheus, Lévy, žena hriešnica, publikáni a ďalší škvariť v pekle, nebyť spravodlivosti Božej založenej na Kristovi. Táto koná všetko pre záchranu dietok Božích. Apoštol pripomína potrebu kresťanov nasledovať túto obetujúcu lásku a trpezlivo o nej svedčiť každému hynúcemu, aby našiel zdroj spásy skôr, ako príde k poslednému súdu. Krvou Baránkovou oslobodení od hriechu, mame túžiť po spravodlivosti Božej. Najlepším príkladom kresťanovho života je posväcovanie vlastného života. On má byť svedkom pre tých, ktorí sa zahľadeli do sveta. V 1. Tes. 4, 3, čítame: Lebo to je vôľa Božia: vaše posvätenie. Ono znamená život podľa Božej vôle v čistote a v pravde, v milovaní bratstva. V službe slúžiacej lásky, ktorá je najvyšším príkazom pre kresťana. K nej sme dostali návod v živote nášho Pána a On nám hovorí, aby sme boli svätí, ako aj On je svätý. Bratia a sestry v Pánovi! Tým štvrtým darom je vykúpenie z milosti. Ono sa už uskutočnilo. Pretože kresťan k nemu ničím neprispel, musí za tento dar z celého srdca ďakovať Darcovi. Ako píše Pavol Efezským: Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lás ku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach - veď milosťou ste spasení! Vykúpenie z milosti je dôvod našej chvály Pán Bohu. Bolo mi vytknuté, že všetkých ľudí robím spasenými. Nie ja, ale Pán Ježiš. Dáva spásu všetkým v Neho veriacim, ak v tejto viere vytrvajú do konca. Dobre čítajte a rozumejte Pavlovi, ktorý to skúsil na vlastnej koži. Zhrňme si to. Nedeľa, ktorá nám pripomína pokrstenie Pána Ježiša Krista Jánom Krstiteľom. Vedie nás k oslave Jeho mena zato, že sa nám podobným stal. V Ňom nás Otec Boh robí vo viere pre nezaslúženú milosť rozumnými. Ukazuje nám spravodlivosť v láske k blížnemu. Duchom Svätým nás vedie a posväcujúc nás pre novotu života. Rozumne preto nakladajme s darmi, danými nám na všeobecný úžitok. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||