4. pôstna nedeľa – 2012

Suspírium:           Keď umrieť – umrieme,

za Tebou pôjdeme...

Keď žiť – ó, čuj náš vzdych:

uč práci pre svojich...

I Ty si pracoval,

žes´ rod náš miloval -

i v nás sa rozhosti,

praj v práci radosti!   Amen  (Rázus)

Text: Filipským 1, 15 – 21: Prav­da, nie­ktorí kážu Kris­ta zo závis­ti a hašterivos­ti, ale iní pred­sa z dob­rej vôle. Tí, čo to robia z lás­ky, vedia, že som tu na ob­ranu evan­jelia, ale ktorí zves­tujú Kris­ta z hašterivos­ti, a nie z čis­tého úmys­lu, mys­lia si, že pri­dajú súženia mojim okovám. Ale čo? Nech sa len Kris­tus zves­tuje akokoľvek, či na­oko a či úp­rim­ne, ja sa tomu len teším a budem tešiť. Veď viem, že mi to (všet­ko) po­slúži na spasenie pre vaše mod­lit­by a po­mocou Ducha Ježiša Kris­ta, ako aj vrúc­ne čakám a dúfam, že v ničom nebudem za­han­bený, ale že so všet­kou ot­vorenosťou ako vždy, tak aj teraz, len Kris­tus bude os­lávený na mojom tele, už či životom, a či sm­rťou. Lebo mne žiť je: Kris­tus, a umrieť: zisk.    Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

V našom Evanjelickom Posli čítame neraz znepokojujúce správy o vnikaní  rôznych duchovných prúdov do života cirkvi. Mnohí sú znepokojení, ba až zneistení vo svojej viere. Iní sa obávajú, že  sa naša drahá cirkev rozpadne, atď. Apoštol Pavol nám dnes pripomína, že sa nekoná nič nové. Už v jeho čase sa dialo niečo podobné. Aj vtedy sa mnohí snažili konať na „vlastné tričko“ a pre svoju slávu. Vidíme to na uväznení Pavla v Ríme. Malo to dva následky. Prvý bol v tom, že sa rozchýrila zvesť, aký známy človek bol uväznený. Ten druhý bol v tom, že Pavol netrpel pre zločin, ale pre vieru v Krista. Prvý následok rozrušil širokú verejnosť, teda aj pohanskú. Ten druhý zas povzbudil kresťanov k smelšiemu vyznávaniu Krista. Utrpenie Pavla zvýšilo aktivitu kázania evanjelia. Ale aj tu bol rozdiel. Jedným išlo o spasenie duší iných a druhým o vlastný prospech. Závideli Pavlovi aj uväznenie a chceli mu svojou aktivitou uškodiť. Pavol to však vidí inak a všetko si na dobrú stranu vykladá:

Zvesť o spasení z viery v Krista zachraňuje hriešnika,

1.      či sa káže z čistej lásky,

2.      alebo z nízkeho pudu,

3.      ona je rozhodujúca pre zisk v Kristovi.

Bratia a sestry v Pánu!

Pri uvažovaní nad týmto textom som si položil otázku: Je tento text vhodný pre dnešnú nedeľu? Jej starý introit, t. j. vstupná modlitba pri bohoslužbách v prvej cirkvi bol vzatý zo slova Iz. 66, 10 a znel: Raduj­te sa s Jeruzalemom a jasaj­te v ňom všet­ci.  A nový odkaz nedele svedčí o Ježišovi, ktorý je chlieb života. Otázka vystala z riešenia veľmi nepríjemnej záležitosti apoštolom Pavlom v mladej cirkvi. A tu sme pri koreni veci. Staré spojme s novým. Radosť vychádzajúcu z Jeruzalema s chlebom života Krista, ktorý prijímame v slove evanjelia. Ono je základom spasenia. Tak píše Pavol v Rím. 1, 16: Veď ja sa nehan­bím za evan­jelium (Kris­tovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu. Práve o tento chlieb života ide Pavlovi. Pavol ho s radosťou niesol svetu. Jeho pokora v službe zvesti evanjelia bola odmenená. Pán ho uznal hodným trpieť pre svoje meno. Nelamentoval: prečo práve ja? Prečo si to na mňa dopustil? Naopak, jasá, že jeho zatknutie vyvolalo takú aktivitu zvesti. Evanjelium sa šírilo nielen medzi kresťanmi, ale aj medzi samotnými strážcami – pohanmi. Chlieb života utrpením apoštola neprestal účinkovať. Naopak,. potvrdilo sa vyznanie prvých kresťanov: krv mučeníkov, semeno cirkvi. Pavol nám dáva príklad, aby sme aj my oslavovali Pána v trápeniach a skúškach, a tak sa naša viera stala posilou iným. Zvestujme s radosťou evanjelium, aby bolo čím viac živých kresťanov.

Sestry a bratia v Pánu!

Pavlovo uväznenie malo ohlas aj u tých, ktorí ho nemali radi. Závideli mu požehnanie jeho misie. Dokonca sa našli aj takí, čo mu zvesťou evanjelia chceli uškodiť. Priťažiť jeho kauze pred súdom.

Zvyčajne na takéto konanie reagujeme rozhorčene. Cítime krivdu a neraz sa na našich neprajníkov nahnevane sťažujeme. Tu si musíme položiť otázku: sme naozaj kresťania? Pavol skutočne dokázal aj v žalári a ublížení nasledovať Pána Ježiša Krista, lebo mu šlo o zvesť evanjelia. Napodobňujeme Pána Ježiša? Pavol posunul do úzadia svoju osobu, lebo chcel pre poslucháčov len to najlepšie, záchranu života. Preto s dobrou mysľou napíše: Ale čo? Nech sa len Kris­tus zves­tuje akokoľvek, či na­oko a či úp­rim­ne, ja sa tomu len teším a budem tešiť. Aj zlá snaha nepriateľov mu poslúži, aby Kristus bol oslávený na jeho tele, či už životom, alebo smrťou. Pôst nás volá, aby sme činili pokánie z našich vzťahov k našim blížnym za to, že sme im chceli ublížiť, alebo za to, že sme ich útoky nepremenili na oslavu Krista. Za to že sme sa nestali dobrými svedkami Jeho milosti.

Bratia a sestry v Pánovi!

Neraz sa pasujeme do roly záchrancov viery a cirkvi Kristovej. Usilujeme svet presvedčiť o svojich kvalitách na získavaní ľudí pre Krista. Nič nás nevie tak rozladiť a nahnevať ako útok na naše kresťanstvo. Pozrime na Pavla. Slovom i životom chce len jediné, osláviť Pána, ktorý ho zachránil z púhej milosti. Svedectvom o tejto milosti a vernosťou až do smrti. Na sebe mu najmenej záleží. Vie, že žiť mu je: Kris­tus, a umrieť: zisk. Jediné na čom záleží je chlieb života, evanjelium živého Krista. Ono má moc spasiť naše duše, či nám ho niekto zvestuje z dob­rej vôle, alebo zo závis­ti a hašterivos­ti. Nie my sme dôležití. Dôležitý je Kristus Spasiteľ a Jeho slovo, ktoré má moc spasiť naše duše.

Nedávno tu bola výstava biblií. Organizátor si požičal i jednu starú bibliu vyhodenú na smetisko. Tam ju bez vrchnej obálky našla žena – Rómka, ktorá sotva vedela čítať. Vzala si domov nájdenú knihu a začala ju lúštiť. Čím viac ju čítala, tým viac sa menil jej život. Bibliu zabalila do baliaceho papiera, aby sa jej nezničila, tak si vážila knihu, ktorá jej zmenila život. Nemá pravdu Pavol, že je to slovo života? Kiež aj nám zmení život tak, aby sme s Pavlom vyznali: Veď viem, že mi to (všet­ko) po­slúži na spasenie pre vaše mod­lit­by a po­mocou Ducha Ježiša Kris­ta, ako aj vrúc­ne čakám a dúfam, že v ničom nebudem za­han­bený. Amen