5. pôstna nedeľa – 2012

Suspírium:           Na Teba hľadieť, Kriste,

za žitia únavy –

to hriechom bité telo

i ducha uzdraví.

Ach, Lekáru náš milý,

Zjav sa nám v úzkosti -

daj k životu nám sily

z tej Tvojej milosti!   Amen  (Rázus)

Text: 4. Mojžišova 21, 4 – 9: Po­tom sa po­brali od vr­chu Hór ces­tou k Čer­venému moru, aby obišli Edóm­sko. Ces­tou ľud zmalomyseľnel a hovoril proti Bohu i proti Mojžišovi: Prečo ste nás vy­vied­li z Egyp­ta? Aby sme po­mreli na púšti? Veď nieto ani chleba ani vody, a ten­to bied­ny po­krm sa nám protiví. I po­slal Hos­podin na ten­to ľud oh­nivé hady, serafov, tie štípali ľud, a mnoho ľudu z Iz­raela po­mrelo. Vtedy prišiel ľud k Mojžišovi a hovoril: Zhrešili sme, lebo sme hovorili proti Hos­podinovi a proti tebe. Po­mod­li sa k Hos­podinovi, aby vzdialil od nás hady. A tak sa Mojžiš po­mod­lil za ľud. I riekol Hos­podin Mojžišovi: Zhotov si serafa a vy­lož ho na stĺp, a ak sa na neho po­zrie ktokoľvek uštip­nutý, ostane nažive. Mojžiš teda zhotovil medeného hada a vy­ložil ho na stĺp. Ak nie­koho had poštípal, a po­zrel sa na medeného hada, os­tal živý.   Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Nosnou myšlienkou Smrtnej nedele sa stala prosba žalmistu: Pri­súď mi právo, Bože, a za­saď sa o môj spor proti neláskavému národu, osloboď ma od muža ľs­tivého a zvráteného! Prisúdené právo a zasadenie za náš spor prináša pokoj. Keď tak urobí Svätý Boh, dáva nám slobodu a milosť. Ako sme počuli z pašií, Pán Ježiš Kristus sa zasadzuje za nás. Svojou smrťou a utrpením platí za náš hriech. O Jeho zabití je už rozhodnuté. Naše vyslobodenie a milosť Božia majú vysokú cenu. Sú príliš cenné, aby nás Pán Boh nechal zahynúť. Ako viedol vyvolený ľud do zasľúbenej krajiny, tak vedie aj nás po ceste spasenia. Robí len správne kroky, hoci im nie vždy rozumieme. Istý muž poprosil Pána Boha, aby mu dal kvetinu a motýľa. Pán Boh mu dal kaktus a húsenicu. Muž bol smutný, ale pomyslel si, že Pán Boh má na starosti veľa ľudí a tak na mňa akosi zabudol. Po čase bol veľmi prekvapený, keď kaktus zakvitol a zo zámotku húsenice vyletel nádherný motýľ. Pán Boh volí pre nás dobrú cestu. Aj cez dnešné tŕnie dáva budúcu radosť. Až potom vidíme, ako s nami múdro naložil.

Boží ľud na ceste do zasľúbenej zeme pomaly končí svoju púť. Je potrebné zdolať posledný úsek. Obísť silného nepriateľa. Lenže púť už akoby vyčerpala všetky sily. Ľud nevidí ešte zasľúbenú zem, len kaktusy a húsenice. Utrpenie a pokračovanie zlého života. Vtedy  zmalomyseľnie. Stratí vieru a začne proti Pánu Bohu reptať. A tak prichádza trest. Krutý a veľmi bolestivý trest, ale potrebný. Ľud by zle dopadol, keby nebol urobil dve účinné opatrenia.

Nech je tento príbeh pre nás učiteľom k záchrane života,

1.      aby sme činili pokánie

2.      a nevideli nič okrem Ježiša, Toho Ukrižovaného.

Bratia a sestry v Pánu!

Tým prvým opatrením, ktoré ľud Boží urobil,  bolo pokánie. Prišli za Mojžišom a povedali: Zhrešili sme, lebo sme hovorili proti Hos­podinovi a proti tebe. Po­mod­li sa k Hos­podinovi, aby vzdialil od nás hady. Spolupatričnosť k Pánu Bohu nestačila. Život v hriechu je nemá nádej pre Svätým Pánom Bohom. Je odsúdený Božím súdom. Trest za hriech je smrť. Toto všetko vieme, ale stále si myslíme, že nám hriech prejde bez trestu. Uvedomiť si, že pred Pánom Bohom nemôže obstáť hriešnik so svojim hriechom je preto veľmi ťažké. Možno aj preto, lebo cesta hriechu je široká, pohodlná, hoci len chvíľu.

Pavol hovorí, že tí, ktorí prináležia Kris­tovi Ježišovi, ukrižovali si telo s vášňami a žiadosťami. Cestu do kráľovstva nebeského lemujú tŕne kaktusov a húseníc, ktoré skúšajú vieru, nádej i lásku. Ešte nám nevykvitli kvety a nevzlietli motýle radosti z cieľa. Ešte sme na ceste. Preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme mysleli na to, že na nás pozerá Ten, ktorý pozná naše skutky, slová i myšlienky. Nemôžeme ustať v boji, behu a v zachovaní viery. Boj o spasenie duše začína pokáním. Hneď, ako Mojžiš predniesol Pánu Bohu vyznanie sa ľudu z hriechov, nastala na Božej strane reakcia lásky. Ukázala kajúcnikom cestu k milosti Božej skrze vieru.

Sestry a bratia v Pánu!

Pán Boh káže Mojžišovi vyhotoviť serafa, ktorý má byť znakom Jeho milosti kajúcim hriešnikom. Uštipnutý má uprieť pohľad na neho a bude žiť. A tak sa to aj dialo. Žiaľ, že neskôr aj zo serafa si urobili Židia objekt uctievania. Nie seraf, ale konajúci Boh mal byť vyvýšený a len Jemu mala byť vzdaná všetka česť a chvála. O čo viac máme my byť poslušní a vierou upriamení na nebeského Otca, že nám svojho Syna dal... Pán Ježiš Kristus je Ten Boží svätý, na kríž vyvýšený. V Ňom máme odpustenie hriechov a večný život. On je Božím darom milosti každému veriacemu, kto pevne verí Jemu. Len ten, kto má v srdci Ukrižovaného a neustále Naň upiera svoju vieru, má život.