6. pôstna - Kvetná – 2012

Suspírium:       Vstupuješ do Jeruzalema,

Kriste, večný Kráľu pravdy,

vstupuješ, Božiu pravdu potvrdiť,

z hriechov ľudstvo vyslobodiť,

večný život nám vydobyť -

K pevnej viere nám srdcia zažni

nech sme Tvoji dnes i navždy. Amen (T. Gáll)

Text: Izaiáš 50, 4 – 9:  Hos­podin, Pán, dal mi jazyk učených, aby som slovom vedel občer­stviť ustatého; každé ráno pre­búdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. Hos­podin, Pán, ot­voril mi ucho, a ja som sa ne­protivil, ne­od­vrátil som sa. Telo som na­stavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi tr­hali bradu; tvár som si ne­uk­ryl pred potupou a slinou. Ale Hos­podin, Pán, mi je na po­moci, pre­to som nevyšiel na po­smech; pre­to som si za­tvr­dil tvár ako kremeň a vedel som, že nebudem za­han­bený. Blíz­ko je Ten, čo mi pri­znáva právo; kto sa od­váži prieť sa so mnou? Spolu sa po­stav­me: Kto je mojím žalob­com, nech pri­stúpi ku mne! Aj­hľa, Hos­podin, Pán, mi je na pomoci, kto ma od­súdi? Hľa, všet­ci sa roz­pad­nú ako rúcho, mole ich zožerú.   Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Kvetnej nedeli dali meno kvety a ratolesti, ktoré učeníci hádzali na cestu Pánovi Ježišovi Kristovi, keď vstupoval do Jeruzalema. Kvety sprevádzajú slávnostné, ale aj smutné udalosti. Dnešné patria k tým druhým. Sú ozdobou kríža nášho Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. Učeníci to však v čase trhania kvetov a prestierania rúch na cestu pri oslave vstupujúceho Mesiáša do Jeruzalema, ešte netušili. Vítajú Kráľa, ktorý sa ujíma svojej moci. Áno, to sa dialo, ale nie spôsobom, ktorý chceli vidieť Jeho nasledovníci. Teraz začína finálna časť Jeho služby ľudstvu a oslávenia Boha, za lásku k padlému pokoleniu. Kvety, ktoré učeníci dali svojmu Majstrovi, vyjadrili ich láska k Nemu a vďaku, že si ich pre kráľovstvo Božie vyvolil.

Aké kvety dáme Spasiteľovi my, dnešní Jeho nasledovníci? Ako oslávime Jeho vstup do našich životov? Nuž, je tu jeden návod, ktorý nám dal náš Spasiteľ. Už dávno pred Jeho príchodom ich videl a opísal prorok Izaiáš.

Na hrob prinášame párny počet kvetov. Dajme Pánovi

1.      kvet služby,

2.      kvet pokory,

3.      kvet utrpenia

4.      a kvet oslávenia

Bratia a sestry v Pánu!

Hos­podin, Pán, dal mi jazyk učených, aby som slovom vedel občer­stviť ustatého; každé ráno pre­búdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. Služobník Hospodinov prichádza, aby slúžil. Dary, ktoré prijíma od Pána Boha, používa na dobrú službu tým, ktorí sú hriechom a svetom veľmi zranení. Stáva sa sprítomnením Božej konajúcej lásky. Nie je to jednorazová služba. Opakuje sa každý deň. Služobník vždy nanovo počuje hlas, ktorý ho posiela do služby a On ide, lebo je to vôľa Najvyššieho.

Prvým kvetom, ktorý položíme ku krížu nášho Pána, nech je kvet služby učeníkov. Nie majstrov, nie machrov, ale pokorných učeníkov, ktorí nie sú nad svojho Učiteľa, ale chcú byť Mu podobní.

Sestry a bratia v Pánu!

Druhý  kvet je kvetom pokory. Izaiáš ho vidí v službe Ebed Jahveho, Služobníka  Hospodinovho. Pán, ot­voril mi ucho, a ja som sa ne­protivil, ne­od­vrátil som sa. Je pokorný, poslušný Otcovi až do smrti, a to až do smrti na dreve kríža. Pán hľadá poslušného a okrem svojho Syna nenachádza nikoho Jemu podobného. Len dokonale poslušný služobník môže priniesť požehnanie Božiemu ľudu. Z ľudí tak vidíme Jozefa, syna Jákobovho. Ale dokonalosť poslušnosti je len v Kristovi Ježišovi.

Druhý kvet našej lásky, položený pod kríž nášho Pána, nech je poslušnosť. Opak nej totiž spôsobil prvý hriech a za ním ďalšie a ďalšie. Neposlušnosťou znevažujeme meno nášho Boha a dávame šancu hriechu, aby ničil a zabíjal. Aj v cirkvi Pánovej pácha veľa zlého. Či už v duchovnej ľahostajnosti, alebo v duchovnej pýche.

Bratia a sestry v Pánu!

Tým tretím je kvet utrpenia. Pán Ježiš Kristus prináša Otcovi tento kvet. Vie, že jediným možným spôsobom záchrany hriešnika je utrpenie a smrť za hriešnikov. Telo som na­stavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi tr­hali bradu; tvár som si ne­uk­ryl pred potupou a slinou. Ale Hos­podin, Pán, mi je na po­moci, pre­to som nevyšiel na po­smech; pre­to som si za­tvr­dil tvár ako kremeň a vedel som, že nebudem za­han­bený.

Aj nás Pán neraz volá k sebe cestou utrpenia. Má svoj zmysel, keď sa nachádzame na zlej ceste. Má svoj zmysel aj pri službe iným. Žid Victor Francke, ktorý prežil utrpenie koncentráku o tomto ťažkom úseku života napísal: „My, čo sme prežili koncentračné tábory, si vždy budeme pamätať tých, ktorí nám v barakoch spríjemňovali život, utešovali ostatných, delili sa s nami o posledný kúsok chleba. Možno ich nebolo veľa, ale sú dostatočným dôkazom toho, že človekovi možno zobrať všetko, okrem jednej veci, vybrať si cestu. Naša láska k blížnym, keď sami trpíme, je kvetom pri kríži nášho Pána.

Sestry a bratia v Pánu!

Tým štvrtým kvetom pod krížom Pána je oslávenie Otca plnou dôverou v Jeho cestu. Blíz­ko je Ten, čo mi pri­znáva právo; kto sa odváži prieť sa so mnou? Spolu sa po­stav­me: Kto je mojím žalobcom, nech pri­stúpi ku mne! Aj­hľa, Hos­podin, Pán, mi je na pomoci, kto ma od­súdi? Hľa, všet­ci sa roz­pad­nú ako rúcho, mole ich zožerú. V tejto dôvere kráča Pán do Jeruzalema k obeti. Vie, že Ho Otec oslávi. Boh sa v kríži svojho Syna dokázal pravdivý v zasľúbeniach a spravodlivý vo svojich skutkoch. Syn Ho oslávil.

Kráčame s takouto dôverou cestou spasenia? Veríme pevne, že kríž Božieho Syna je našou záchranou? Robíme Pána Boha pravdivým v slovách a spravodlivým v skutkoch? Ak áno, potom kladieme pod goglgotský kríž štvrtý kvet lásky a oslavy nášho Pána.

Amen