2. slávnosť veľkonočná –  9. 4. 2012

Suspírium: Vzkriesený Kriste, milostivý nám buď...

dnes – aj keď prídeš na posledný súd,

veď sme Tvoj Tebou draho vykúpený ľud!

Tu pomôž nám žiť vo viere v Teba živej,

a raz aj nás vzkries pre spoločenstvo

s Tebou večne trvanlivé.      Amen (T. Gáll)

Text: 1. Korintským 15, 50 – 58; To však tvr­dím, bratia, že telo a krv ne­môžu do­siah­nuť dedičs­tvo kráľov­stva Božieho, ani porušiteľnosť nez­dedí ne­porušiteľnosť. Aj­hľa, po­viem vám tajom­stvo: všet­ci neumrieme, ale všet­ci sa pre­meníme, razom, ih­neď, len čo za­znie hlas po­sled­nej trúby. Lebo za­znie trúba a mŕt­vi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa pre­meníme. Veď porušiteľné telo musí ob­liecť ne­porušiteľnosť a smr­teľné musí ob­liecť ne­smr­teľnosť. Až porušiteľné ob­lečie ne­porušiteľnosť a smr­teľné ne­smr­teľnosť, vtedy sa spl­ní slovo, ktoré je na­písané: Po­hl­tená je sm­rť vo víťazs­tve. Kde je, ó sm­rť, tvoje víťazs­tvo? Kde je, ó sm­rť, os­teň tvoj? Os­tňom smr­ti je však hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazs­tvo v našom Pánovi Ježišovi Kris­tovi! A tak, bratia moji milovaní, buďte pev­ní, nek­látiví, roz­hojňuj­te sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je már­na v Pánovi.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

V uplynulých dňoch sa veľa hovorilo o umučení a smrti nášho Pána Ježiša Krista. Aj v našom chráme sme o tom veľa počúvali. Včera sme oslavovali Svätého Boha, za víťazstvo, ktoré nám dal vo svojom Synovi. Možno si niekto pri počutí zvesti evanjelia položil otázku, ako sa ma to konkrétne dotkne? Na to sa snaží dnes odpovedať apoštol Pavol. Nemusím sa báť smrti. Vo viere v Pána Ježiša Krista, mám istotu života. V týchto dňoch si pripomíname sto rokov od potopenia Titanicu. Lode, ktorá niesla meno bájoslovnej bytosti, obra. Po troch dňoch svojej prvej plavby narazila táto loď na obrovskú horu ľadu a zahynulo v ľadových vodách Atlantiku 1520 pasažierov. Vo vidine blížiacej sa a neodvratnej smrti si mnohí možno položili otázku, a čo potom? Vieme zo správ, že sa mnohí bezstarostne zabávali, až kým neboli drasticky postavení zoči voči smrti. Mnohí však sa odovzdali do Božích rúk, lebo

Spasiteľ

1.      pohltil smrť svojim víťazstvom,

2.      všetci neumrieme a všetci budeme vzkriesení,

3.      verní v diele Pánovom zvíťazia z milosti.

Bratia a sestry v Pánu!

Satan dokázal svoju moc. Schvatol Synovi človeka pätu a Ten zomrel. Zdalo by sa, že všetko pre neho a pre odporcov Pána Ježiša Krista dobre dopadlo. Len sám satan a smrť vedeli, že je to pre nich skutočná prehra a nemajú moc už viac, škodiť tým, ktorí sú Kristovi. Keby Syn Boží bol zostúpil z kríža, keby sa vyhol obeti a nedokonal dielo vykúpenia, to by bolo pre nich víťazstvo. Ježiš vo svojom tele  sputnal, pohltil smrť a odňal jej víťazstvo i zbraň, ktorou víťazila. Stalo sa podľa proroctva Izaiášovho: Po­hl­tená bude sm­rť naveky a Pán, Hos­podin, zo­trie slzy z každej tváre a z celej zeme od­stráni potupu svoj­ho ľudu; lebo to Hos­podin po­vedal. Radosť zo zničenia zbraní smrti už oslavoval dávno pred Golgotou aj prorok Ozeáš: Ó, sm­rť, kde je tvoja morová skaza? Pavol nám vyjavuje tajomstvo jedovatej zbrane, ostňa smrti. Os­tňom smr­ti je však hriech a silou hriechu je zákon. Víťazstvo Pána Ježiša sa stáva nádejou všetkým v Neho veriacim.

Sestry a bratia v Pánovi!

Pavol nám vyjavuje tajomstvo evanjelia: všetci neumrieme a všetci budeme vzkriesení.

Apoštol predpokladal, že druhý príchod Pána Ježiša Krista k súdu nastane veľmi skoro. Sám ho zažije. Aj napriek tomu, že sa tak nestalo, Pavlove slová sú platné. Lebo nevieme dňa ani hodiny, kedy sa tak stane. Na Titanicu porušili veľmi veľa predpisov. Majitelia lode túžili získať modrú stuhu za najrýchlejšiu plavbu medzi kontinentmi. Na túto túžbu doplatilo životom veľmi veľa ľudí. Čo sa dialo na lodi, môžeme pre tých cestujúcich vnímať, ako koniec sveta. Tí, ktorí boli veriaci, boli zachránení pre nádej z víťazstva Ježiša Krista nad smrťou. Im už smrť neublížila. Neublíži ani tebe brat sestra, ak úprimne veríš Vzkriesenému. V hodine smrti Ti príde v ústrety, aby tvoj život pokračoval v oslávenom tele.

Bratia a sestry v Pánovi!

Pre prijatie zisku z diela spásy apoštol povzbudzuje  veriacich. Majú byť pevní, neklátiví vo viere. Majú sa rozhojňovať v diele Pánovom a očakávať odmenu za svoju námahu. Veľmi príhodným príkladom takejto viery bol pasažier kresťan na Titanicu. Dva roky pred plavbou za more, ovdovel. Manželka ho zanechala s malou dcérkou. Rozhodol sa v novom svete začať nový život. Keď sa loď začala potápať, so slzami v očiach posadil dcérku do záchranného člna. Nemal nádej na záchranu, lebo „nepotopiteľný“ parník mal málo člnov. Keď videl zdesenie hynúcich, brodil sa od jedného k druhému a povzbudzoval ich k prijatiu viery v Pána Ježiša, aby mali nádej vzkriesenia. Tak sa dostal i k mládencovi, ktorý sa držal nejakého kusa dreva. Ten ho odmietol, že neverí v nijakého boha. Tento muž vyzliekol zo seba záchrannú vestu a povedal mu, že ju potrebuje, keď nechce uveriť. A brodil sa k ďalšiemu stroskotancovi, kým mu údy nestuhli a neutopil sa. Po štyroch rokoch sa stretli na jednom mítingu zachránení. Tam vydal svedectvo onen mladík, že tento veriaci kresťan mu dvakrát zachránil život. Ten časný vestou a večný svedectvom o Spasiteľovi, ktorému odovzdal svoj život.

Rovnako tak sa v diele Pánovom rozhojňuje náš spolubrat, ktorý aj napriek tomu, že stratí zamestnanie, nedovolil svojmu vedúcemu tupiť meno Hospodinovo. Zostal verný vo viere aj pred silným tohto sveta. Verme, že aj svedectvo nášho spolubrata pomôže jeho bývalému vedúcemu nájsť Pána Ježiša Krista a zachráni si tak život. A tak, bratia moji milovaní, buďme pev­ní, nek­látiví, roz­hojňuj­me sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je már­na v Pánovi.

Amen