| Kázeň 06.05.2012
4. nedeľa po Veľkej noci – 2012 Suspírium: Si dobrý, Pane náš a v daroch prehojný. Na svoju vinicu pozývaš všetkých nás, všetkých nás najímaš ráno i z večera a z lásky rovnako všetkých nás vyplácaš. Ó, Pane, ani my zaháľať nechceme, lež vďačne ideme do práce ako tí, ktorí Ťa milujú a tak sa neboja za Tvoje kráľovstvo najtvrdšej roboty. Amen (M. Rázus) Text: Matúš 20, 1 – 16a; Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, dostanete]. Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými, Amen Sestry a bratia v Pánovi! Kto je schopný porozumieť múdrosti Božej? So žalmistom spievame Hospodinovi, že vykonal divné veci. Niektoré z nich sú viditeľné, niektoré cítime a niektoré môžeme prijať len vierou. To preto, lebo naše myšlienky nie sú Jeho myšlienkami a naše cesty nie sú Jeho cestami. Aj keď je to tak, dobre je, keď sa spoľahneme na Jeho slová a na Jeho cesty. Naopak, utrpíme škodu, ak sa spoľahneme na svoje cesty a na svoje myšlienky. Pred Božím súdom budeme veľmi prekvapení, keď spoznáme ako veľmi sme sa odklonili od Božej vôle, od úlohy, ktorou nás poveril, keď Ho neposlúchneme. Pán Ježiš Kristus nám v prečítanom podobenstve ukazuje na naše chybné nazerania na Božie cesty. Vyvierajú z našej telesnosti. Radi máme svoje očakávania usporiadané ako veci vo svojej skrini. Duchovné sa však líši od telesného, lebo duch bojuje proti telu a telo proti duchu. Oni si navzájom odporujú. Apoštol Pavol o tomto boji hovorí: „Lebo vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, predaný hriechu. Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím.“ Aby sme sa v tomto boji nestratili, Pán Ježiš nám zasľubuje Radcu, Učiteľa, Utešiteľa, Ducha Pravdy. Prosme Otca, aby nám Ho neodnímal, lebo Jedine Duch Svätý nás vyučí všetkému, čo nám povedal. On 1. nám vo viere nedá padnúť, 2. On nás v odpadnutí môže oživiť a zachrániť 3. a len On nás k milosti Božej môže priviesť. Bratia a sestry v Pánu! Podobenstvo o robotníkoch na vinici, je Pánovou odpoveďou na udalosť spojenú s bohatým mládencom. Má objasniť výrok Pána Ježiša Krista: „A mnohí prví budú poslední, a poslední prví.“ „Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ V podobenstve o bohatom mládencovi sa spomínaný mladík potreboval uistiť, že dodržiavaním Božích prikázaní a vlastným pričinením, môže dosiahnuť kráľovstvo Božie. Chcel mať naň nárok. Láska k bohatstvu mu v tom bránila. Keď odišiel smutný, Pán hovoril o tom, ako ťažko vojdú bohatí do kráľovstva nebeského. Keď učeníci videli, že mu bohatstvo bolo prekážkou pomysleli si, že im chudoba pre Krista zaistí nárok na Božie kráľovstvo. Preto sa opýtali, čo budú mať oni za to, že všetko opustili a nasledovali Ježiša? Pán Ježiš Kristus hovorí v našom podobenstve, že nikto z ľudí nemá nárok na Božie kráľovstvo. Odmieta akúkoľvek zásluhu. Ono je dané každému, kto sa vo viere uchádza o Božiu milosť. Preto obracia poradie vyplácaných robotníkov na vinici. Pavol nám svedčí: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ Môžeme to pochopiť bez osvietenia Duchom Svätým? Jedine Radca, Duch Svätý nás môže priviesť k pokornej prosbe vďake o milosť Božiu, ktorá si uvedomuje, že na ňu nemá nárok. Sestry a bratia v Pánovi! V milosti Božej sú zrovnaní prví s poslednými. Pán to vyjadril tým, že boli vyplatení najprv robotníci, ktorí prišli poslední. Pozor, neurobme si z hriechu a neochoty pracovať na Božej vinici zásluhu. Pred Pánom platí, že tí prví „znášali bremeno dňa i páľavu slnka.“ Nemyslime, že je lepšie nič v zbore nerobiť, do chrámu nechodiť, nikomu nepomáhať, nič neobetovať, lebo veď je lepšie byť posledným, ako prvým. Toto evanjelium nie je o nároku, ale je o dobrote, láske a milosti. Poslední boli i lotri, ukrižovaní s Ježišom, ale len jeden z nich bol zachránený. Tento posledný bol v raji skôr ako Peter, alebo Ján. V čom bola milosť pri posledných? Prišli na vinicu bez nároku. „Čo bude spravodlivé, dostanete, povedal im pán vinice.“ Prví boli zjednaní za denár, plnú mzdu. Všetci po nich počuli už spomenuté, čo bude spravodlivé, dostanete. Nemali nárok na plnú mzdu. Mohli sa len spoľahnúť na lásku a milosť majiteľa. Oni Mu verili. Nepovedali si, už sa nám neoplatí nič robiť. Poslúchli volanie, šli a usilovne pracovali. Neurobili si z hriechu zásluhu. Radovali sa z toho, že boli povolaní. Tešíš sa brat sestra zo svojho povolania? Bratia a sestry v Pánovi! Je ťažké tomu porozumieť? Veľmi. Aj keď máme veľa príkladov okolo seba. Najmä tí, čo sme zažili a prežili rôzne formy tlaku na cirkev Božiu. Každý, kto hoc neskôr prišiel, ale s vďakou sa pustil do práce bez nároku na odmenu na vinici Pánovej, mohol byť tŕňom v očiach kresťanov „od rána pracujúcich.“ V Božích očiach má však hodnotu prvého. Preto usilovne prosme Otca o dary Ducha Svätého, aby nám On sám otvoril oči pre cestu Božej milosti a lásky a my sme s Jeho pomocou s radosťou po nej kráčať. Aby nás pokušiteľ ani farizejstvom ani vystatovaním sa hriechom nezviedol z cesty očakávania na milosť Otca nebeského. Lebo naše spasenie nie je o nároku, ale o milosti. Radujme sa s bratmi a sestrami, usilovne pracujúc na diele kráľovstva Božieho a usilujme sa o spravodlivosť Božiu, dokonanú na golgotskom kríži. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||