| Kázeň 17.06.2012
2. nedeľa po Svätej Trojici – 2012 Suspírium: Povedz nám slovo, Pane, daj k žitiu rady, by našli sme ten poklad nad poklady! Veď dal si duši i viac, než ona tuší, len nájsť ti treba – ó, pomôž k tomu, milý Bože z neba! Amen (M. Rázus) Text: 1. Korintským 14, 1 – 3. 20 - 26; Usilujte sa o lásku a horlite za duchovné dary, najmä však, aby ste prorokovali. Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto ho totiž nechápe, lebo v duchu hovorí tajomstvá; ale kto prorokuje, ľuďom hovorí to, čo buduje, napomína a potešuje. Amen Sestry a bratia v Pánovi! V ľudovej piesni sa spieva: Láska Bože, láska, kde ťa ľudia berú? Na horách nerastieš, v poli ťa nesejú. Často sa stretáme s obrazmi, pri ktorých si povieme, to je láska. Napríklad, keď vidíme matku túliť si a bozkávať dieťa. Keď vidíme objímať sa dvoch ľudí, ale aj pri pohľade na bdejúceho rodiča pri chorom dieťati. Pri manželke opatrujúcej manžela, či detí starého rodiča. Lásku vidíme v tvári človeka, ktorého reč i konanie sú milé a príjemné. Láska je pomoc chudobnému, slabšiemu. Je aj podanou rukou človekovi, keď padol. Láska je obeť života pre iného. Nevieme ani vypovedať všetky skutky lásky. Ak by sme chceli nejako zmysluplne pomenovať lásku, musíme povedať, že je korením, chuťou života. Takou dobrou chuťou má byť kresťan. Pán Ježiš povedal: Vy ste svetlo sveta, vy ste soľ zeme. Kresťanova láska je nasmerovaná na každého blížneho. Je jedno, či je k nám dobrý a milý, alebo je náš nepriateľ. Vzorom takej všeobjímajúcej lásky je sám Svätý Boh. Jeho podstata je láska. Jedine ona nás dokázala nájsť v našom odpadnutí a hriechu. Jedine ona sa dokázala ponížiť, aby nás zachránila. Lásku Pána Boha 1. v Jeho slove spoznávajme 2. a z neho silu lásky k blížnemu čerpajme Bratia a sestry v Pánu! Slovo Pavlovo Korintským je láskavým napomenutím bratov a sestier vo viere, aby sa vyvarovali zlého. Hriechom sa pri nich stala pýcha na duchovné dary, ktorými boli obdarovaní. Neslúžili nimi na všeobecný úžitok, ale sa nimi porovnávali. Čím viditeľnejšie dary, tým väčšia pýcha na seba. Čím väčšia pýcha, tým menej pokornej služby. Apoštol nepodceňuje duchovné dary. Naopak, vyzýva nás, aby sme ich rozhojňovali. Mame stále viac spoznávať Pána Boha v Jeho podstate, aby sme do nej stále viac vrastali. Apoštol Peter to ozrejmuje: svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo aj ja som svätý! Spoznávať Pána Boha zjaveného v Ježišovi Kristovi, znamená žiť životom evanjelia. Opäť apoštol Peter: keďže ste už okúsili, že Pán je dobrý. Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Peter nám jasne hovorí, že sami zo seba nebudeme inými, lepšími. Slovo Pánovo nás robí novým stvorením, schopným pre každý dobrý a dokonalý skutok. Vedie nás k nasledovaniu Pána Ježiša Krista. Tým je prorokovanie, zvestovanie evanjelia všetkým ľuďom, ktorí sú oň ochudobnení, aby ich zachránilo a budovalo v duchovný dom. Sestry a bratia v Pánovi! Viera sa potom prejavuje skutkami lásky k blížnym. Nimi ďakujeme za lásku Otca i Syna i Ducha Svätého a oslavujeme Pána Boha. Pavol kladie nad všetky duchovné dary konajúcu lásku. To však neznamená, žeby podceňoval ostatné dary. Láska je plodom týchto darov. Ona najlepšie oslavuje Pána Boha a je jasným znakom, kresťanovej známosti Pána. Vizitkou nás, evanjelických kresťanov v minulosti bola zanietená služba lásky k národu i vlasti. Z pokorných služobníkov robila vzácnych nositeľov duchovných darov. Nedávno ma navštívil náš milý rodák a misionár, Julko so svojou manželkou. Hovorili sme o situácii u nás a v jeho pôsobisku. Zaujímavé, kým z našej cirkvi dnes odchádzajú nespokojní, alebo duchovne pyšní, tam z takých denominácií, ako sú u nás prichádzajú do evanjelickej cirkvi. Sklamali sa vo svojich vodcoch i v ponuke slova. Prichádzajú, lebo hľadajú duchovnú matku, v ktorej by našli čisté evanjelium a bratsko-sesterskú lásku, nie pýchu obdarovaných. Počujme dobre dnes hlas apoštola Pavla, ktorý nás vyzýva k horlivému rozhojňovaniu duchovných darov, moci Ducha Svätého v nás. Nabáda nás k prejavom lásky k blížnym, aby sme nimi oslavovali nášho Boha a ďakovali Mu za Jeho lásku k nám. Máme horliť, rozhojňovať sa. To znamená byť v kresťanskom obcovaní stáli, nemenní a nielen chvíľkovo konajúci. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||