“ všetci veriac, že sme začali novú kapitolu pravidelných podujatí vranovského cirkevného zboru“...

Týmito slovami, s nádejou, som pred rokom končila svoj príspevok do Tranovského posla i nášho časopisu Prameň, keď som písala o nezabudnuteľných chvíľach, strávených v Škole v prírode v Juskovej Voli počas „Zborového víkendu“, ako sme to podujatie pred rokom nazvali.
 

A naozaj: dobrotivý Pán Boh vypočul túžbu sŕdc tých, ktorí naozaj túžili po opakovaní tohto podujatia, požehnal i pozvanie, ktoré opakovane zaznelo v našom chráme Ducha Svätého – a tak sme opäť mohli intenzívne zažívať neopakovateľný pocit Božej prítomnosti, Jeho lásky i požehnania.

Stretli sme sa opäť v dňoch 18. – 20. 9. na „druhom ročníku“ Zborového víkendu 2009 v už známych priestoroch školy v prírode.

Veľmi nás- „druhoročiakov“ – potešilo, že sme medzi sebou uvideli i nových účastníkov, ktorí zatúžili prežiť takéto užšie spoločenstvo s bratmi a sestrami zo svojho zboru.
Označenie svojho veku v pripravenom spoločnom domčeku na nástenke opäť ukázalo, že sme tam v rozsiahlom vekovom zložení- od jednoročných detičiek až po vzácnych starších vo veku seniorov.

Téma, ktorej sme sa počas troch dní venovali, bolo podobenstvo O stratenom synovi z Evanjelia podľa Lukáša (15. kapitola, 11-32)
Obsah tohto textu z Písma Svätého bol rozdelený do 4 hlavných tém: LÁSKA, HRIECH, POKÁNIE, SPRAVODLIVOSŤ A MILOSRDENSTVO.

Výkladom jednotlivých tém nás obohatili brat domáci pán farár Slavomír Gallo, brat farár z trebišovského cirkevného zboru Marek Semko- náš rodák, brat riaditeľ Biskupského úradu VD v Prešove Radoslav Cingeľ a riaditeľ Slovenského evanjelizačného strediska v Bratislave Slavomír Slávik, taktiež rodák z nášho zboru.

Ich výklad a cez neho vhĺbenie nás do jednotlivých tém - častí príbehu nám otvorilo nové poznanie, ktoré nám chcel náš Pán týmto svojím Slovom povedať. Akoby v nastavenom zrkadle sme sa odrazu spoznali v hlavných postavách podobenstva a plní nekonečnej vďaky i radosti sme bežali do otvorenej náruče odpúšťajúceho Otca...
 

O svojich „útekoch“, odchodoch od Boha, no i o šťastných návratoch do Jeho vždy otvorenej, čakajúcej, milujúcej i odpúšťajúcej náruče, o zvláštnych stretnutiach s Božou láskou i Jeho odpustením sme si navzájom svedčili počas stretnutí v užších skupinkách.
 

Navzájom sme sa oveľa lepšie spoznali, spoločne sme ďakovali i prosili v modlitbách, spoločne sme slovom i radostnými piesňami oslavovali Boha.

Veselé bolo i „vyspovedanie“ tých, ktorí boli pozvaní - a mali odvahu sadnúť si do tzv. „kresla pre hosťa“.

Ťažko sa nám rozchádzalo i z neformálnych večerných rozhovorov pri neskorej káve či čaji...poplakali sme si pri oslovujúcom nočnom filme, ktorým nás milo prekvapili starší mládežníci...

Ich neúnavná spoločnosť, služba hry pri speve, nápaditosť, nezabudnuteľný večerníček o Trupíkovi bola pre nás oživením i omladením... a bola dôkazom toho, ako pri Slove Božom, v Jeho prítomnosti, s Jeho požehnaním niet medzi nami rozdielu...ani vo veku - a všetci sme si vzácnymi bratmi a sestrami Jedného Otca.
 

Milé bolo čakané (?) - nečakané (už tradičné ?) občerstvenie z rúk dozorkyne zboru sestry Libuše Ondičovej vonku- pri ohníku.

Hodnotné boli i záverečné rozhovory zúčastnených, týkajúce sa života a práce nášho cirkevného zboru. Boli dôkazom toho, že nám na našom cirkevnom zbore úprimne záleží, že nás mnohé veci trápia, že si niektoré veci vieme predstaviť aj inak, ako zabehnuté fungujú...
Nebola to kritika, boli to názory a nápady, s ochotou „priložiť ruku k dielu“.
Verím, že mnohé z nich sa ujmú a pomôžu k bohatšiemu životu tejto našej veľkej rodiny evanjelického a. v. zboru vo Vranove nad Topľou.
  Nedeľa bola naozaj sviatočným - oddeleným dňom, počas ktorého sme mali Služby Božie s Večerou Pánovou – a tak naša radosť z návratu k Otcovi bola umocnená vedomím, že sa k nemu vraciame očistení krvou nášho Pána a spasiteľa Ježiša Krista.
  My, ktorí sme tam boli, sme načerpali akoby väčšiu zásobu síl do ďalších každodenných dní života...rozvinuli sa medzi nami bližšie- osobnejšie vzťahy, i osobné priateľstvá.
A vy, ktorí ste tento rok nemohli prísť, príďte o rok! Zažijete neopakovateľné.

 

Danka R.
  účastníčka podujatia