14. nedeľa po Svätej Trojici - 2012

Suspírium:       Očisť nás, Pane, z malomoci,

daj posily a daj pomoci,

by vedeli sme v pravde stáť

a na vďaku tiež pamätať;

vo viere rásť, z nej prýšti sila,

čo mnohých, mnohých uzdravila –

tak obstáť v žitia potrebe

a niekdy prejsť ta, ku Tebe. Amen (M. Rázus)

Text: Príslovia 15, 13; Radostné srdce rozjasňuje tvár, ale bolesť srdca ubíja ducha.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Nedávno si prišla na faru naša spolusestra vybaviť určité veci. Keď si sadla oproti mne, zadívala sa na mňa a povedala, nejaký ste smutný. Výraz mojej tváre k nej prehovoril bez toho, aby som to chcel. Myslím, že nielen moja tvár, ale tvár každého jedného z nás prezradí, ak sa deje v našom vnútri niečo zvláštne. Niekedy si vieme nasadiť „masku číslo 17“, ako sa kedysi hovorilo, aby sme zakryli problémy, ktoré nás trápia. Zvyčajne však tvár bez slov hovorí o tom, čo sa deje v človeku. Ak pred ľuďmi aj dokážeme zakryť svoje vnútro, pred Pánom Bohom to nedokážeme. Spomeňme si na prvých ľudí v raji. Pán Boh videl, čo bolo v nich. Vedel, čo sa odohrávalo v Kainovi, keď mu neprijal obeť: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj!

Pán Boh číta v našom srdci radosť i žalosť, obavy o seba i našich blízkych. Vidí náš žiaľ pri ich strate. Márie sa pýta v záhrade, kde Ho boli položili: čo plačeš žena? Číta i vieru v Neho, keď hovorí porazenému: Dúfaj synu, odpúšťajú sa ti hriechy. Čo môžeme urobiť, aby bolesť srdca neubíjala ducha, ale aby radostné srdce rozjasňovalo tvár?

Prijať Pána Boha celým srdcom tak,

1.      že sa vzdáme starého človeka

2.      a prijmeme Krista Ježiša.

Bratia a sestry v Pánovi!

Starý, Pánu Bohu nedôverujúci a protiviaci sa Mu človek, necíti skutočnú radosť v živote. Hriech a nevera ho vzďaľujú od zdroja radosti a požehnania. Ak ma spomínaná sestra „nachytala“ smutného, musel som dať v sebe priestor starému človekovi. Ten dôveruje len sebe. V problémoch života stráca odvahu. Ale rovnako si na tom aj ty, brat, sestra, ak dovolíš strachu, v hneve, v hriechu, v smútku, v žiali, alebo v nevere zatvrdiť svoje srdce a presadiť sa starému človeku.

Adolf Kolping povedal: „Boh dáva šťastie, ale človek ho musí vedieť chytiť.“ Tým šťastím je večné spoločenstvo s Pánom Bohom. To však niečo stojí. Vzdanie sa starého človeka. A toho sa bojíme. Aké to bude potom? Čo stratím? Nájdem to, čo mi ponúka Pán Boh? Preto Lévi sedí na colnici a nepohne sa, kým ho Pán nezavolá. Preto Zacheus lezie na divý figovník vidieť Ježiša, namiesto toho, aby rovno bežal k Nemu. To isté platí o žalárnikovi z Filipis, ktorý vie o nevine Pavla a Sílasa, ale aby sa zapáčil mocným, trápi ich viac, ako mu prikázali. Keď sa rozhodli vzdať sa starého človeka, pocítili blaho slobody Božích detí.

Tragické následky však mal Judášov strach z neodpustenia viny. Rovnako tak nevera nekajúceho lotra ne kríži, alebo Herodesova bezbožnosť. Zákon Boží ich odsúdil pre večné utrpenie a bolesť srdca.

Sestra, brat v Pánovi!

Ak otvoríš dvere Ježišovi a prijmeš Ho za Pána svojho života, vstúpi do tvojho srdca pokoj.  Vnútorný človek sa stane nositeľom novoty života. Colník Lévy sa stal apoštolom, Zacheus požehnaním pre všetkých vo svojom okolí. Kajúci lotor umrel v istote spasenia a života večného. Žalárnik sa stal učeníkom Pána Ježiša a žena hriešnica sa zaskvela čistotou nevesty, hodnej kráľovstva Božieho.

A čo my? Nuž, málo je v nás otvorených dverí pre vstup Pána do našich sŕdc. Keby boli, s radosťou by sme zapĺňali miesta pri Jeho nohách. Jeho slovo by nás nenechalo ľahostajne zotrvávať v našich hriechoch. A v našich srdciach by sa rozlieval pokoj plynúci z milosti nášho Pána. Ten pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum, chráni a zachováva naše srdcia v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom a jedine on dokáže rozradostniť naše srdce, ktoré rozjasniť našu tvár. V ňom som aj ja našiel odvahu prežiť to, čo skormútilo moju tvár a nájsť istotu, že Pán je so mnou a dokáže napraviť to, čo nemôžem ja. On sa mi stal silou odpustiť, vyhnať hnev a bôľ zo srdca. Uvedomil som si, že bez Neho je môj život smutný. Ale s Ním aj v najťažšej chvíli príde radosť do srdca, ktorá rozradostní tvár. O Jeho prítomnosť v mojom srdci musím však dennodenne zvádzať bojovať s týmto svetom, ktorý mi Ho chce vziať.

Preto prosím: Pane Ježiši, nedaj ma svetu, buď so mnou aj vtedy, keď som smutný, keď sa bojím, alebo, keď ma diabol zvádza na zlé. Prosím aj vás, bratia a sestry, spoločne zápasme a podopierajúc jeden druhého vo viere. Tak ľahšie obstojíme pred pekelníkom, ktorý sa chce radovať z bolesti nášho srdca, ktorá ubíja ducha. Amen