15. nedeľa po Svätej Trojici - 2012

Suspírium:       Na ceste tej,

ťažkej a tŕnistej,

ó, Kriste drahý, veď nás, háj,

a radou pomáhaj!

Pomôž nám stále s Tebou byť

a láskou púť si ozdobiť.

Svieť slnkom ranným

a drž nás v pravde svoji prikázaním. Amen (M. Rázus)

Text: Ján 13, 35; Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Všetko dnes počuté slovo hovorilo, aký je Pán Boh dobrý a ako sa stará o svoje deti. Evanjelium o Lazárovi vravelo, že Pán Ježiš Kristus miluje každého a priateľom Mu je každý, kto plní vôľu nebeského Otca. Ak chceme patriť do tohto kruhu, potom odpoveďou na Božiu lásku, má byť naša láska k blížnym. Dvojnásobne platí pre spoločenstvo cirkvi a členov nášho zboru. Náplňou dnešného zborového dňa, okrem slova Božieho bude aj praktické budovanie spoločenstva lásky. Preto je dôležité prísť aj popoludní ku slovu Božiemu s túžbou, aktívne prispieť k budovaniu tela Kristovho v našom zbore. Spomeňme si na známe klišé: Nepýtaj sa čo to má zbor dať, ale čo ty chceš dať zboru.

Zaiste tí, ktorí sme rodičia sa modlíme za svoje deti, aby žili v láske, pokoji a porozumení. To isté si to praje aj náš nebeský Otec. Chce, aby sme sa navzájom ctili, milovali, posilňovali vo viere, pomáhali si ako Božia rodina. Ako vraví sv. Pavol: „Naklonení v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti, nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí, k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi! Buďte vospolok jednomyseľní, nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených; nebuďte múdri len pre seba. Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!“

Dokážme teda, že sme učeníci Pánovi,

1.      V Kristovi Ježišovi máme blížneho,

2.      v blížnom milujme Krista Ježiša.

Bratia a sestry v Pánovi!

Je v tom nejaký rozdiel? Apoštol Pavol hovorí, že všetko môže v Kristovi Ježišovi a všetko mu je dovolené. Tým povedal, že ho zákon nezväzuje, lebo žije v slobode dieťaťa Božieho. Jediným meradlom sa mu pre život stal Pán Ježiš a Jeho láska. Je slobodený od konania tela. Od času, keď sa ho ujal Pán, má len jednu túžbu, byť ako On. Preto mu záleží na rodine, cirkvi, ktorá je telom Kristovým. Vie, že všetky údy tohto tela sú dôležité a o každý sa treba starať. Ak trpí jeden úd, celé telo sa musí zúčastniť na pomoci preň. Od stretnutia s Pánom, odovzdal svoj život do služby Kristovej lásky. Dôvodom mu bola láska Kristova, ktorá ho oživila a dala novú nádej, keď bol mŕtvy v prestúpeniach.

Pýtajme sa, kto z nás nebol mŕtvy v prestúpeniach a kto si myslí, že nebol do spoločenstva tela Kristovho z prijatý milosti Božej? Kto nepotrebuje k životu a k spáse mať v Ježišovi svojho blížneho? Myslím, že nikto. Bez Neho by bol náš život strateným a premárneným časom milosti a navštívenia Božieho. Podobali by sme sa možno pekným stavbám Jeruzalemského chrámu, ale bez prítomnosti samého Pána Boha a Kristus by zaplakal nad nami. Keď sme pred päťsto rokmi vyznali heslo Jedine Kristus, dobre sme vyznali. Držme sa Spasiteľa, jedinej cesty a brány do oslávenej večnosti.

Sestry a bratia v Pánovi!

Pán Ježiš Kristus pri umývaní nôh učeníkov povedal: „Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte.“ Naklonení v láske k blížnym viďme v nich Pána. Nech nám je príkladom Jákob pri zmierení s bratom Ézauom. Keď si padli okolo krku a objali sa, Jákob vyznal: „... keď som sa díval na tvoju tvár, akoby som bol videl Božiu tvár.“ Nám je však prikázané v nasledovaní Pána vidieť Jeho tvár aj v našom nepriateľovi.

Počas vojny v nemocnici ležali ranení obrancovia krajiny spolu s raneným vojakom krajiny agresora. Keďže patril k elitnej jednotke tzv. hrdlorezov, boli presvedčení, že operáciu neprežije, lebo sa o to postará lekár so sestričkami. Boli prekvapení i nahnevaní, že sa tak nestalo. Ešte viac boli nahnevaní, keď nemocnicu museli evakuovať a pacienta nechali žiť a dokonca dočkať sa svojich. Vedeli, že bude pre nich hrozbou. To sa žiaľ aj splnilo. Nechápali jeho postoj. Zachránil život mužovi, ktorý prišiel, aby hubil a ktorý sa za lásku sa odvďačil nenávisťou. Ale lekár inak nemohol konať. Tento kresťan mi pripomenul, ako Pán podal skyvu chleba Judášovi, ktorý Ho onedlho zradil. Videl vo svojom nepriateľovi Ježiša Krista. Naplnilo sa slovo blahoslavenstva: „Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.

Ak túžime po odmene v kráľovstve nebeskom, inej cesty niet, ako je cesta nasledovania príkladu nášho Spasiteľa. O čo viac máme byť my   láskaví k tým, s ktorými tvoríme spoločenstvo lásky, k domácim viery? Využime túto nedeľu, aby sme sa Pánovi ešte viac priblížili vyznaním viery ústami i skutkami lásky k blížnym.

Amen