ORDO SALUTIS – poriadok spásy

Sk 4,12 – A nieto v nikom inom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.
Boh nám chce darovať večné a nestratiteľné spasenie. Toto spasenie je však výlučne v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. V 1 Tim 2,4 „aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy“ je jednoznačne potvrdená všeobecne platná spasiteľná vôľa Božia. Je to nevyhnutné, pretože prirodzený človek nemá v sebe spasenia. Je na spasenie (záchranu) úplne odkázaný pre hriech. Preto potrebujeme plné spasenie v Ježišovi Kristovi. Toto spasenie sa zakladá na vykonanom vykupiteľskom diele Ježiša Krista, a preto ho my ľudia môžeme len vierou prijať.
Boh ako môžeme poznať Písmo vykonal spásu pre ľudstvo ako
- Božie spasenie pre nás
- Božie spasenie v nás.
Božie spasenie pre nás – ide o spasenie, ktoré sa stalo – nezávisle od toho, či tomu ľudia veria, alebo nie. Väčšina ľudstva zostáva tvrdošijne v nevere a v nepriateľstve voči Bohu. To však nič nemení na objektívnosti spasenia, ktoré bolo dokončené pre všetkých ľudí!
Len čo však človek vierou prijme Ježiša Krista sa stáva objektívne spasenie subjektívnym. To sa deje pri konkrétnom človeku, túto skúsenosť môžeme nazvať spasenie Božie v nás.

Duch Svätý v nás začne konať dielo spasenia. Mnohí teológovia sa snažili zostaviť určité stupne, ako toto dielo Ducha Svätého v človeku prebieha. A to je ordo salutis.

R 8,30: A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. – už tu sa nachádzajú stupne práce Ducha Svätého v človeku podľa Biblie.

Ordo salutis podľa Martina Luthera – vysvetlenie 3 článku Viery všeobecnej kresťanskej: Verím, že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval.

Učenia teológov sa nie vo všetkých stupňoch zhodujú. Podľa Prof. Igora Kišša sú uvádzané tieto stupne:
1. povolanie /vocatio/
2. osvietenie /illuminatio/
3. obrátenie /coversio/ - a./ pokánie
                                  b./ viera
4. ospravedlnenie /iustificatio/
5. znovuzrodenie /regeneratio/ - obnovenie
6. spoločenstvo s Kristom /unio mystica/
7. posvätenie /nove oboedientia/

Tieto stupne nie sú časovo odstupňované, ale v skutočnosti sa všetko odohráva súčasne práve vtedy, keď Duch Svätý začne pri človeku konať svoje dielo spásy.

1. povolanie – je dôležité pre ďalší priebeh ordo salutis. „mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“ Mt22,14
Povolanie môže človek odmietnuť a vtedy je celý proces Ducha Svätého zabrzdený. Ak ho príjme, tak za začne odohrávať ďalší proces ordo salutis.
Boh nepochybne pozná a určil každému čas a hodinu jeho povolania a obrátenia sa. Keďže však nám toto nevyjavil, máme rozkaz, aby sme sa vždy pridŕžali slova a Bohu porúčali čas a hodinu. /FS 336,56/

V SZ zmluve sme svedkami mnohých pozvaní – Mojžiša pri horiacom kre, Izaiáša v chráme.
V NZ povoláva Ježiš k nasledovaniu ho. Tak si povoláva dvanástich učeníkov, a popri nich adresuje svoje povolanie i ďalším a celé jeho kázanie má v sebe povolanie. „mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“ Mt 22,14
Spásu si človek nezískava sám, ale Boh človeka povoláva. Tak ako Kristus svojim apoštolom hovoril „poď“, „nasleduj ma“, tak aj každý kresťan dostáva až dodnes v diele Ducha Svätého osobné povolanie nasledovať Krista.
Boh chce povolať ľudí k večnej spáse a k sebe pritiahnuť, obrátiť, znovuzrodiť a posvätiť týmito a nie inými prostriedkami, totiž: svojim svätým slovom, keď sa alebo kázané počúva alebo číta a keď sa sviatosti užívajú podľa Jeho slova. / Formula svornosti 291,50/
Povolanie sa deje skrze evanjelium. - že ma Duch Svätý evanjeliom povolal

2. osvietenie
Duch Svätý otvára človeku oči, aby chápal milostivé Božie volanie k spáse. Ef 1,18 a 19 – a osvietil vám oči, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily.
Osvietenie je div Ducha Svätého v nás. Skrze toto osvietenie začína človek chápať aj svoju hriešnosť a Božiu milosť. Ak je osvietenie dielom Ducha Svätého, vedie potom človeka k obráteniu.

3. obrátenie
Obrátenie spôsobia Boh – Duch Svätý nie bez prostriedkov, ale je potrebná na to kázeň a poslúchanie slova Božieho, ako je napísané: „Evanjelium je mocou Božou na spasenie každému veriacemu“ R1,16. Tiež „viera povstáva z poslúchania Božieho slova“ R10,17 a je to Božia vôľa, že máme poslúchať Božie slovo a nezapchávať si uši. Pri takom slove je prítomný Duch Svätý a otvára srdcia, aby ho počúvali, ako Lýdia v Skutkoch apoštolských 16.kapitole a tak obrátil jedine z milosti a mocou Ducha Svätého. Obrátenie človeka je jedine Jeho - Božie dielo. Bez Jeho milosti je naše chcenie i bežanie, sadenie siati a polievanie ničím, ak On nedá vzrast, ako hovorí Kristus: „bezo mňa nič nemôžete činiť. J 15,5
Skrze dielo Ducha Svätého koná Boh dielo spásy. Jeremiáš sa modlí: Priveď ma naspäť, aby som sa obrátil, lebo Ty si Boh môj, Hospodine. Jer 31,18
Pri obrátení používa Boh na jednej strane svoj zákon, na druhej strane evanjelium. Zákonom je človek dovedený k pokániu, skrze evanjelium Boh budí v človeku vieru.
SYNERGIZMUS – spolupráca na spáse človeka - je vylúčená. Je to dielo Ducha Svätého. Sme spasený len zásluhou Božej milosti – sola gratia. Naša účasť na obrátení je len v tom, že sme sa vzdali ďalšieho odporu pred Bohom.
Obrátenie môže u človeka nastať naraz a viditeľne – človek vie uviesť miesto a čas svojho obrátenia. Alebo obrátenie postupné, keď človek od detstva bol rodičmi vychovávaný v kresťanskej viere.
Obrátenie treba rozlišovať – základné „Obrátenie“, keď človek naozaj zmení svoj životný smer a vždy nové malé obrátenia a návraty k Bohu, keď činíme pokánie pri spovedi – „obrátenia“. Každá úprimná spoveď, pri ktorej človek ľutuje úprimne svoje hriechy, je návratom k Bohu, a akýmsi malým obrátením.
Obrátenie je pokánie a zároveň aj vznik viery.

4. ospravedlnenie
Je to viera, skrze ktorú dosahujeme odpustenie hriechov a ospravedlnenie. „Ospravedlnení teda z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista.“ R5,1
Ospravedlnenie sa dosahuje nielen z milosti /sola gratia/ ale aj skrze vieru /sola fide/. Viera ako dôvera, ale aj širšom slova zmysle ako nový život v Kristu, ktorý v nás vzbudil Duch Svätý. G5,6 – viera činná skrze lásku.
A dostávame sa k porozumeniu skutkov podľa Luthera. Za vierou nasledujú skutky. Ak je viera vierou - skutky, nemôžu nenasledovať. Duch Svätý v nás nerobí len polovičné dielo, že by v nás zbudil len vieru, ale on zároveň pôsobí s vierou aj lásku /skutky/.

5. znovuzrodenie
J 3,5 – Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Znovuzrodenie z vody je krst, znovuzrodenie z Ducha je v rámci ordo salutis dôsledkom obrátenia. Znovuzrodenie vo sviatosti krstu je však len začiatkom znovuzrodzujúceho procesu. Krst, ktorým bol človek pokrstený, sa neskôr musí v živote človeka realizovať. Ako sa znovuzrodenie v rámci ordo salutis deje, ako sa prejavuje?
- zmenou zmýšľania R7,18 – lebo vôľu k dobrému mám. Kto začne mať túto vôľu k vystríhaniu sa hriechu, je znovuzrodený, aj keby niekedy svoj boj s hriechom aj prehral.
- má živú vieru v Krista – 2K5,17- ak je niekto v Kristu, je nové stvorenie
- znamená nové svedomie v človeku. Také svedomie v človeku je Božím hlasom. Normou znovuzrodeného svedomia je Božie slovo. Titovi 1,15 – čistým je všetko čisté, poškvrneným a neveriacim však nič nie je poškvrnené.
- život viery nie je niečím prchavým, ale má vždy nové pokračovanie. Ak človek padne, nanovo povstáva. Táto ustavičná kontinuita viery je daná faktom znovuzrodenia.
Znovuzrodením sa človek nestáva bezhriešnym.
Nie je dôležité vedieť, kedy došlo u človeka k znovuzrodeniu. Dôležitý je fakt že staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové - 2K5,17b

6. spoločenstvo s Kristom
pri veriacom človeku začínajú platiť slová Pavlove: nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus - G 2,20
J14,20b – vy ste vo mne a ja som vo vás.
Zj 3,20 – ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu.

7. posvätenie
ak začne Boh prebývať v srdci niektorého človeka v dôsledku znovuzrodenia, nemôže to zostať bez dôsledkov. Tam, kde v srdci prebýva Boh, aj sám človek sa posväcuje. Začína sa pri človeku zjavovať ovocie Ducha Svätého – G 5,22-23. ale ovocie Ducha je: lásky, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
Starý hriešny Adam v nás musí byť každodenne topený a mŕtvený. Musí byť zrejmý rozdiel medzi životom kresťana a životom vo svete. Zostatky hriechu v človeku zostávajú a tak aj po znovuzrodení, po vzniku živej viery, nastáva boj medzi novým a starým človekom. Je to neustály boj
Ef 6,10-17 – oblečme sa v celú výzbroj Božiu, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla
1Kor 9,24-27 – ja tak bežím, nie ako na neisto, tak zápasím, nie ako by som vzduch rozrážal...
- je to každodenný a celoživotný boj kresťana. Posvätenie je celoživotnou úlohou každého veriaceho. 1Pt 1,16 – Buďte svätý, lebo aj ja som svätý! ; 1Tes4,3 – lebo to je vôľa Božia: vaše posvätenie.
Posvätenie je dar Boží, dar Ducha Svätého. V posvätení človek spolupracuje s Bohom. Táto spolupráca nie je ľudskou účasťou na spáse. Je to len výraz toho, že človek začína byť schopný žiť v spoločenstve s Bohom. Stupeň posvätenia je potom závislý od toho, nakoľko je sám človek ochotný k sebadisciplíne.
Duch Svätý v nás koná svoje dielo. Tak sa ním dajme viesť.

Literatúra:
Prof. Igor Kišš: Dogmatika
Symbolické knihy
Joachim Langhammer: Čo sa stane s týmto svetom?
Vysvetlenie Božieho plánu spasenia.