Martin Rázus povedal: Kríž, symbol potupy – stal sa uplatnením kresťanskej kultúry, symbolom utrpenia, znakom i všetkých ťažkostí, čo nakladá život na väzy smrteľníka. Obísť tento symbol v živote kresťana by nebolo dobré, aj keď téma dnešného Modlitebného spoločenstva je veľmi rozsiahla. Biblia pozná len dve obdobia, keď človek nemal nijaký problém, nebol morený žiadnou chorobou a nič mu nevháňalo slzy do očí. Tým prvým bol čas na začiatku stvorenia človeka po prvý hriech a ten druhý úsek čaká verných Pánových na konci vekov. Skrátka: po dejinách hriechu človeka. O tomto čase evanjelista Ján prorokuje v Zj. 20, 1 - 3: Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. Z povedaného vyplýva, že aktérom utrpenia celého stvorenstva na svete je hriech človeka. Ním trpí celé stvorenstvo, ako píše sv. Pavol do Ríma: Veď vieme, že všetko stvorenstvo spoločne vzdychá a spoločne znáša pôrodné bolesti. Čas od pádu človeka po vykúpenie synov Božích je časom utrpenia rôzneho druhu, spôsobeného skrze hriech satanom, svetom i vlastným telom.

Druhy utrpenia:
Utrpenie človeka môžeme v podstate rozdeliť na duchovné a telesné. Spôsobujú ho tak vonkajšie, ako aj vnútorné faktory, ktoré sa dotýkajú rovnako vnútorného aj vonkajšieho človeka. Lebo tieto dve zložky človeka sa navzájom ovplyvňujú. Myslím, že skúsenosťou každého jedného z nás je, že keď trpí telo, trpí aj duša – psyché. Rovnako tak psychické traumy neraz vyvolajú telesnú bolesť, aby dali na vedomie, že sa deje niečo zlého, čomu treba zabrániť. Keďže traumatizácia – bolestné zranenie tela, alebo duše môže byť spôsobené veľkým počtom činiteľov, spomeňme aspoň niekoľko „spúšťačov“ utrpenia, ako nám o nich hovorí Biblia.
Na jej začiatku stojí utrpenie, ktoré spôsobila spupnosť, hriech človeka proti zvrchovanosti Božej: vyhnanie Adama s Evou z raja, potrestanie Kaina po bratovražde, potrestanie bezbožnosti ľudstva potopou, zmätením jazykov, Egyptské rany, zavrhnutie Saula, Babylonské zajatie, zborenie Jeruzalemského chrámu a i.
Rovnaké zlo spôsobila malovernosť Izraela. Štyridsaťročné putovanie púšťou bolo ťažkým krížom, ktorému sa Izrael mohol vyhnúť. Púšť sa stala hrobom celej generácie exulantov.
V Biblii svedčí aj o utrpení spôsobenom trestom Božím za hriech človeka proti Jeho prikázaniam. Áchan je tvrdo potrestaný za krádež. Izrael dodnes pyká za neposlúchnutie Hospodinovho rozkazu, aby všetky kmene prešli za Jordán. Viac im záležalo na momentálnom zabezpečení kmeňov Rúbena, Gáda a polovice kmeňa Menaše, ako na Božom slove. Tento kompromis priniesol utrpenia trvajúce až dodnes.
Koľko zla spôsobuje satan cez skutky tela opísané Pavlom v liste Galatským: A zjavné sú skutky tela ako: [cudzoložstvo], smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, [vraždy], opilstvá, hodovania a im podobné. O týchto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho. Netrápi nás ovocie týchto skutkov tela denne? Netrpí ním celá naša spoločnosť? Iste. Rozvracia manželstvá, obecné spoločenstvá, narúša rodinné, zborové, pracovné spoločenstvá, uvádza do pokušenia, vyraďuje zo spoločenstva Božieho ľudu.
Biblia sa nevyhýba ani krížom, ktoré spôsobujú choroby a úrazy. Nielenže ťažko doliehajú na život človeka a narúšajú jeho pokoj, ale aj skúšajú jeho vieru. Stávajú sa v dobe, keď sa človek snaží nájsť vlastnú cestu k odstráneniu všetkého zla zo svojho života, dôvodom k nevere. Biblia podáva liek na udržanie viery v telesných bolestiach. Dr. M. Luther pri potešovaní priateľa J. Veltkircha to vyjadril jasne: „Nuž hľa, tu je treba, aby si si dobre predstavil (pevne zapamätal), že Kristus zasľúbil, že nás istotne vyslyší; aby sme však my chceli určiť čas, miesto, osobu, kedy, pomocou koho a ako nás vyslyší a nám pomôže, toho sa máme varovať čo najusilovnejšie. Lebo čas, miesto, osoba sú len vedľajšie veci, ktoré sú v rukách Božích a my ich nepoznáme, kdežto podstata je Božia milosť a zasľúbenie, ktoré sú nespochybniteľné a isté. Preto drž sa týchto sľubov a nedaj si ich vziať.“ A tu nám vystúpi pred oči Jób so svojou pevnou vôľou, ktorá privodila zvrat v chorobe, ale aj Lazar, ktorý pre vieru našiel miesto v lone Abrahámovom, či plejáda tých, ktorí sa v pevnej viere obrátili na Pána Ježiša Krista.
Veľmi ťažko dolieha na človeka nedostatok základných potrieb života človeka. Žalostná bola situácia vredovitého Lazara, ktorý nenašiel súcit v dome boháčovom. Rovnako tak doliehala bieda na strateného syna, ženu zo Sarepty, otrokyňu Hagar a všetkých, ktorí hynú hladom či smädom v tomto svete.
Biblia hovorí aj o utrpení po poslednom súde. Strašnom, nekončiacom, bez akejkoľvek nádeje na zmenu k lepšiemu, pripravenom pre nekajúcich hriešnikov, ktorí odmietli milosť Svätého Pána Boha. Pán Ježiš Kristus o ňom hovorí: kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína.
V rozlišovaní utrpení nie je ďalej potrebné pokračovať, preto spomenieme len dve, ktoré majú významné postavenie v živote kresťana a cirkvi. Utrpenia, ktoré roznežňujú Otcovo srdce a prinášajú hojné požehnanie. Prvým z nich je utrpenie martýrov pre vieru v Pána Ježiša Krista. Jeho odmenou je zbielené rúcho trpiaceho v krvi Baránkovej a palmová ratolesť v ruke pred Baránkovým trónom. Pán Boh sa zmilúva nad obrovským množstvo tých, ktorí milovali Pána Ježiša Krista nadovšetko na svete. Boli ochotní radšej trpieť a zomrieť, ako zaprieť Pána Ježiša Krista. Preto ich menuje blahoslavenými v kráľovstve nebeskom.
Druhým, jedinečným, neopakovateľným a ničím nenahraditeľným je utrpenie Božieho Syna. Odhalilo, aké je veľké tajomstvom Božej lásky a milosrdenstva k stvorenstvu. Jeho význam je nedozierny. Bez sebažertvy Krista by zahynulo celé stvorenstvo. Utrpenie a smrť Pána Ježiša Krista mu dala nádej na záchranu života časného i večného. Tu sa ním nebudeme zaoberať, lebo je neustálym predmetom kázne celej cirkvi vo svete pre záchranu a spásu hriešnika. Zdrojom viery každého kresťana. Obrátime sa späť ku krížu, ktorý dennodenne nesieme. Preto je namieste otázka.

Má utrpenie zmysel?
Každý verný vyznavač Pána Ježiša Krista a pozorný poslucháč slova Pánovho vie rozoznať utrpenie vo svojej podstate. Či prichádza ako Boží trest, Božie napomenutie, skúška jeho viery, dôkaz vernosti Pánovi, alebo svedectvo Božej slávy.
Pri povrchnom pohľade na utrpenie, môže kresťan zameniť jednotlivé druhy a mylne reagovať na to, čo sa deje v jeho živote. Pri návšteve chorej sestry v nemocnici, po prislúžení Večere Pánovej sa z vedľajšej postele ozvala staršia pani a povedala: Vychovala som šesť detí a teraz takto trpím. V čom bol jej problém? Bola nešťastná, že vychovala šesť detí? Alebo bola nešťastná, že ju Pán Boh neodmenil „železným“ zdravím, že si získala záslužné skutky za výchovu detí? Boli jej dané deti z trestu, alebo ako dar Boží?
Každé utrpenie v našom časnom živote má pre nás mimoriadny zmysel, ak nás priblíži k Pánu Bohu. Či nás volá k pokániu – viď kráľ Dávid a jeho 51. Žalm, plač Petra, vyznanie lotra. Či nás ním Pán navracia k sebe – obrátenie Saula. Alebo je skúšaná naša viera, aby sme mohli plniť poslanie, ktorým zachraňuje Pán iných – viď Jákob a Jozef v škole Hospodinovej. Veľmi požehnaným je utrpenie tých, ktorí ho prijali ako Boží trest po svojom zlyhaní a cele sa obrátili k Pánu Bohu. Utrpenie Lazara a iných nás učí dôverovať Pánu Bohu a poslúchať Ho až do konca, namiesto podľahnutiu hriechu. Istý mladý muž bol nešťastný, keď zistil, že je inak orientovaný. Dlho sa trápil a rozhodoval, či má kráčať cestou evanjelia, alebo odísť cestou sveta a žiadostí tela. Nakoniec sa rozhodol, že bude trpezlivo niesť kríž, ktorý je na neho naložený, ale neprestúpi Pánovu vôľu.
Kríž sveta nutne musí doliehať na nasledovníkov Pána Ježiša Krista a viesť ich k plneniu Jeho prikázania lásky. Pomoci tým, ktorí to potrebujú. Takúto lásku a takéto milosrdenstvo si prisvojuje Pán: mne ste urobili. Pri návštevách ťažko chorých kresťanov – vyznavačov Pána Ježiša Krista bytostne cítiť prítomnosť Božiu. Ktosi povedal, že najvyššou fázou kresťanovho života je túžba trpieť pre Krista. Zo spomienok brata farára, ktorý trpel vo väzení pre vieru a jeho rodina trpela na slobode s ním, mi utkvela veta: Keď sa začalo prenasledovanie cirkvi, rozmýšľal som, či ma Pán Boh miluje, keď som ešte netrpel pre vieru. Keď potom trpenie prišlo, v pokore ho niesol a nikdy nad ním nežalostil, ani sa ním nechválil, lebo očakával inú odmenu.
Náš reformátor povedal: Keby sme netrpeli, rýchlo by sme na Pána zabudli a od Neho odišli. Nuž teda neobviňujme Pána Boha v utrpení otázkou prečo trpím? Pýtajme sa: čo mi chceš povedať Pane? K čomu ma chceš priviesť? Na čo ma upozorňuješ. V momente, keď zdoláme odpor satana a stíšime sa tak, že počujeme tichý Pánov hlas, ktorým sa nám prihovára, spoznáme odpoveď na našu otázku a môže nastať liečba duše. Dovoľme Pánovi, aby prišiel a pomohol našej nevere, ľahostajnosti, rozhojnil v nás lásku a upevnil našu vieru.

Zmení sa niečo, ak budeme poslúchať Pána Boha?
Určite. Potom nás prenesený kríž posilní na ceste kresťana. Je jedno, na ktorej strane utrpenia stojíme, Pán nás ním pozýva k sebe, do práce na Jeho kráľovstve lásky, lebo ak Jeho poslúchame, výsledkom bude láska k blížnemu. K jej rozdávaniu nám dáva všetko potrebné. Rozhojňuje dary, ktoré Mu zveríme, aby mohli byť nasýtené, zaodeté, povzbudené, navštívené a nájdené tisíce Jeho maličkých. Z lásky k Bohu a k blížnemu vznikli aktivity diakonie a charity rôzneho druhu. Spoločenstvá i jednotlivci odovzdali svoje životy službe blížnym, lebo pochopili, že ich na túto cestu volá Pán, aby plnili Jeho prikázanie: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať. Máme tak robiť, lebo On prv miloval nás. Sám nás povzbudzuje ku konaniu lásky, keď hovorí: dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil.
Na svete sa zmení veľa vecí, keď utrpenie príjmeme ako Pánovo navštívenie, ktorým nás pozýva k sebe.