Téma: Vzkriesenie

1.   Úvod

Najprekvapivejším a zároveň najtypickejším bodom prvých kresťanských kázní bol dôraz na vzkriesenie. Prví kazatelia evanjelia s istotou vedeli, že Kristus vstal. Ak čítame  Skutky apoštolov, každá kázeň, či reč obsahuje zvesť o Kristovom vzkriesení (Sk, 2,23.24.30; S 3,15; Sk 4,10; Sk 5,30). V dôsledku toho kazatelia evanjelia nepochybovali ani o tom, že aj veriaci v pravý čas vstanú z mŕtvych.  Tým sa líšili od ostatných učiteľov starovekého sveta. Aj tí síce hovorili o rôznych vzkrieseniach, ale žiadne nebolo možné porovnať s Kristovým vzkriesením. Väčšinou sa totiž jedná o mytologické príbehy, ktoré súviseli so striedaním ročných období a s každoročným príchodom jari. Evanjeliá však hovoria o človeku, ktorý bol skutočne mŕtvy, avšak premohol smrť a znovu vstal. Kristovo vzkriesenie sa v ničom nepodobá pohanskému pojatiu vzkriesenia, a preto aj očakávanie vzkriesenia veriacich sa  líši od čohokoľvek pohanského. Vzkriesenie je najdôležitejšou súčasťou kresťanskej viery.

         Kresťanské chápanie vzkriesenia je treba odlíšiť od gréckeho aj od židovského chápania. Gréci videli v tele prekážku ku skutočnému životu a čakali na dobu, kedy a duša oslobodí zo svojich okov. Život po smrti chápali ako nesmrteľnosť duše, ale odmietali akúkoľvek myšlienku na vzkriesenie. Židia boli pevne presvedčení o význame tela a mysleli si, že nikdy nemôže zaniknúť. Preto verili, že telo bude vzkriesené v pozemskej podobe. Kresťanské chápanie je odlišné. Telo bude vzkriesené, nie však vo fyzickej podobe, ale musí byť premenené na duchovné.

2.   Vzkriesenie v Starej zmluve

V SZ sa o vzkriesení hovorí málo. To však neznamená, že tam o ňom neexistuje žiadna zmienka. Nie je však prvoradou vecou. Ľudia SZ venovali len málo  času úvahám o vzkriesení a večnosti. Nemôžeme zabudnúť, že žili v dobe pred Kristovým vzkriesením a teológia vzkriesenie sa zakladá práve na udalosti Ježišovho zmŕtvychvstania. Najzreteľnejším textom o vzkriesení sú slová u proroka Daniela 12,2: Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni na večný život, druhí na hanbu a večné zavrhnutie. Prorok zreteľne predpovedá vzkriesenie spravodlivých aj nespravodlivých a sú tu aj zrejmé dôsledky ľudských činov pre večnosť. Existujú aj ďalšie texty, ktoré hovoria o vzkriesení – predovšetkým v žalmoch (Ž16,10n; 49,14n). Občas tieto dôrazy zaznejú aj z úst prorokov (napr. Iz 26,19). SZ však celkovo hovorí o vzkriesení málo. Možno je tomu tak preto, lebo určité učenie o vzkriesení mali aj Egypťania a Babylončania. V dobe, keď synkretizmus predstavoval vážne nebezpečenstvo, mohli sa židia obávať prílišného záujmu o vzkriesenie. Väčšina Židov však akúsi predstavu o vzkriesení mala, aj keď boli skupiny, ktoré ho vyslovene odmietali (sadukaji).

3.   Kristovo vzkriesenie

Pán Ježiš sám vzkriesil mŕtvych. V evanjeliách sa o tom píše trikrát (Jairova dcéra, Lazar, mládenec v Naime). V týchto prípadoch však ťažko hovoriť o vzkriesení, možno skôr o oživení. Nezachovala sa totiž žiadna zmienka o tom, že by sa s niektorým z týchto ľudí stalo niečo iné, než len to, že boli vrátení k pozemskému životu. Je zrejmé, že títo ľudia v určitom čase života opäť zomreli. To potvrdzujú aj slová Pavlove, že Kristus „bol vzkriesený, prvotina z umretých.“ Jeho vzkriesenie je teda kvalitatívne odlišné od vzkriesenia spomenutých troch ľudí. Tieto zázraky však zreteľne ukazujú Krista, ako Pána nad smrťou, ako zvrchovaného Pána aj vo chvíli, keď už ľudská moc končí a nevie si poradiť so smrťou.

Podľa evanjelií bol Pán Ježiš ukrižovaný, zomrel a na tretí deň bol jeho hrob nájdený prázdny.  Od hrobu, cez anjelov a ženy sa rozšírila radostná zvesť, že žije. Po dobu niekoľkých týždňov sa potom stretával so svojimi učeníkmi. Aj apoštol Pavol hovorí o týchto zjaveniach učeníkom, aj keď vyslovene o prázdnom hrobe nehovorí. Pavol však predpokladá, že hrob bol prázdny. Ako inak si máme vysvetliť jeho slová, že Ježiš bol: „pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem...“ (1 Kor 15,4) ?. Pavol teda priamo o tom nehovorí, ale celá zvesť je svedectvom o tom, že hrob je prázdny a Kristus žije.

Ako však vysvetliť, že Ježišov hrob bol prázdny?

a)    Ježišovo telo odniesli jeho priatelia. Je takmer nemožné obhájiť túto hypotézu. Všetky dochované dôkazy nám ukazujú, že učeníci ani len nepomysleli na vzkriesenie. Veď predsa prepadli hlbokej beznádeji. Boli to ľudia skleslí na duchu, porazení, ktorí sa v strachu skrývali pred Židmi. Na viac Matúš hovorí, že pred hrobom bola postavená stráž, takže telo nemohli ukradnúť aj keby chceli. Najväčšia nepravdepodobnosť sa však ukrýva v tom, že by títo „zlodeji“ dokázali neskôr trpieť za svoje kázne o vzkriesení. Ľudia obvykle nie sú ochotní niesť trest za to, o čom sú presvedčení, že je klamstvo. Trpí sa väčšinou za pravdu. Je teda absurdné pripustiť, že by Kristovo telo ukradli Jeho nasledovníci.

b)   Ešte obtiažnejšie je presadiť, že by Kristovo telo ukradli jeho nepriatelia. Veď čo by z toho mali? Prečo by to vlastne mali robiť? Ťažko k tomu existuje nejaký rozumný dôvod. Keby to urobili, podporili by tým vznik zvesti o vzkriesení, čomu sa predsa zo všetkých síl snažili zabrániť. Najzávažnejšou je však námietka, že neukázali Ježišovo mŕtve telo vo chvíli, keď učeníci začali po prvý krát kázať a zvestovať vzkriesenie. Peter a aj ostatní apoštoli kládli na vzkriesenie mimoriadne veľký dôraz. Bolo v centre ich myslenia. Keby v takejto situácii ich nepriatelia ukázali Kristovo telo, kresťanská cirkev by neprežila. Mlčanie židov je tak isto významné ako slová kresťanov. Skutočnosť, že Ježišovi nepriatelia telo neukázali, je dostatočným dôkazom, že to ani urobiť nemohli.

Názor, že telo niekto odstránil, či už Kristovi priatelia, alebo nepriatelia, je teda neudržateľný. Hrob bol však naozaj prázdny. Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Toho dôkazom sú aj zjavenie vzkrieseného Krista. V piatich rozprávaniach evanjelií sa vzkriesený Kristus zjavil desaťkrát a to rôznym ľuďom. Pričom je jasné, že jednotlivé biblické rozprávania sú na sebe nezávislé. Neexistuje žiadne oficiálne a schematické opakovanie príbehu o vzkriesení a tiež o zjaveniach, ktoré nasledovali po ňom. Pri podstatných faktoch však panuje zhoda. Pán Ježiš sa zjavil veľkému množstvu svedkov. Boli to jednotlivci, ale aj celé skupiny (spomína sa aj viac ako 500 učeníkov). Obzvlášť dôležitú postavu predstavuje Pavol. Nebol to človek, ktorý by niečomu ľahko uveril a už vôbec nie tomu, čo sa týkalo kresťanskej viery. Práve naopak stál ako celkom otvorený nepriateľ evanjelia a Kristových nasledovníkov. A práve on kladie veľký dôraz na to, že videl vzkrieseného – živého Pána Ježiša Krista. Bol o tom tak skalopevne presvedčený, že na tejto istote postavil celý svoj nový život.

Takisto je neprehliadnuteľná premena učeníkov. Pri ukrižovaní boli porazení a vystrašení ľudia, ale zakrátko na to boli ochotní ísť pre Krista do väzenia a dokonca pre Neho aj zomrieť. Odkiaľ sa vzala táto zmena? Človek takto nezvykne riskovať , ak nie je o niečom hlboko presvedčený. Učeníci boli o vzkriesení svojho Pána úplne presvedčení. Ich nová istota sa odrážala aj v slávení bohoslužieb. Boli to židia zvyknutí držať sa svojich náboženských zvyklostí. Napriek tomu veľmi skoro neslávili sabat, ale nedeľu ako deň Pána. Tento deň im totiž každý týždeň pripomínal deň Kristovho vzkriesenia a víťazstva nad smrťou. Na vzkriesenie mysleli aj pri krste, ktorý bol a je zomieraním a zároveň vzkriesením spolu s Kristom. Je začiatkom nového života.

4.   Vzkriesenie veriacich

Z mŕtvych nevstal iba Kristus, ale jedného dňa vstanú aj všetci ľudia. To je jasné učenie NZ, že vzkriesenie Krista je predznamenaním vzkriesenia veriacich. Sám Pán Ježiš povedal známe slová: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie,...(J 11,25). Niekoľkokrát hovoril o vzkriesení veriacich v posledný deň (J 6,3n.44.45). Apoštol Pavol hovorí: Lebo ako smrť skrze človeka, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie;  22 ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi.( 1 Kor 15,21n; porov. 1 Tes 4,14). Podobne píše aj Peter: 3 Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej:   4 k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach..., (1 Pt 1,3.4). NZ pisatelia sa nepozerali na vzkriesenie Pán Ježiša Krista ako na izolovaný jav. Jednalo sa o veľký Boží čin, ktorý má dôsledky pre človeka. Vzkriesenie veriacich vyplýva zo vzkriesenia ich Spasiteľa. Vzkriesenie je pre nich tak charakteristické, že Pán Ježiš mohol povedať: 35 Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú.  36 Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží. (L 20,35.36) .

To však neznamená, že všetci, ktorí budú vzkriesení, vstanú k večnému životu. Pán Ježiš hovoril o tom, že niektorí vstanú k životu, ale iní k odsúdeniu. (J 5,29). NZ jednoznačne učí, že všetci budú vzkriesení, ale tí, ktorí Krista odmietli, budú pri vzkriesení odsúdení.

O otázke vzkriesenia tela nám Písmo podáva pomerne málo informácií. Apoštol Pavol o vzkriesenom tele hovoril ako duchovnom ( 1 Kor 15,44), čo by mohlo znamenať, že sa jedná o telo zodpovedajúce potrebám ducha. Dôsledne ho oddeľuje od fyzického tela, ktoré máme teraz, z toho môžeme usudzovať, že duchovné telo sa v niečom líši od toho tela, ktoré máme teraz. Vlastnosťami tohto tela sú. Nepominutelnosť, sláva a moc ( 1 Kor 15, 42n). Pán Ježiš učil, že po vzkriesení sa ľudia nebudú vydávať  ani ženiť, pretože už nebude potrebné manželstvo, ani rodina. Všetci vzkriesení a oslávení budú jednou veľkou rodinou.

Je na mieste sa pozastaviť nad Kristovým vzkrieseným telom, pretože Ján tvrdí, že mu budeme podobní: 2 Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je.(1 J 3,2). Zdá sa, že telo nášho vzkrieseného Pána sa v istom zmysle podobalo fyzickému telu a v určitom zmysle bolo iné. Vďaka tomu niekedy poznali Ježiša okamžite a inokedy zase nie. Medzi učeníkmi sa objavil úplne neočakávane, aj keď dvere boli zavreté a naopak zmizol dvom učeníkom pri Emaus. Prehlasoval, že má mäso a kosti. Niekedy prijímal pokrm. Zdá sa, že vzkriesený Pán sa mohol prispôsobiť obmedzeniam fyzického života, pokiaľ to On sám chcel.

5.   Vieroučné dôsledky vzkriesenia

Apoštol Pavol prikladá Kristovmu vzkrieseniu kľúčový význam: 14 A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. ... 17 ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. Ťažisko spočíva v tom, že kresťanská viera je založená na evanjeliu: Boh poslal svojho Syna, aby sa stal Spasiteľom hriešnikov. Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom chýba záruka, že dielo našej záchrany je naozaj dokončené. Preto má Ježišovo zmŕtvychvstanie tak zásadný význam.

Samozrejmosťou je potom aj vzkriesenie veriacich. Ak veriaci nebudú vzkriesení, potom spokojne môžu žiť podľa hesla:  Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. (1 Kor 15,32). Pre veriacich nie je pozemský život so všetkými lákadlami to jediné, čo majú. Naša nádej spočíva  v niečom inom: ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí.(1 Kor 15,19). To nám dáva výhľad a nový rozmer pre život. Pavol píše o svojej túžbe poznať Krista a moc Jeho vzkriesenia (F 3,10) a vyzýva kresťanov, aby hľadali to, čo je hore... (Kol 2,12). Apoštol vidí, že moc, ktorá vzkriesila Pána Ježiša z mŕtvych pôsobí aj medzi tými, ktorí Mu patria. Vzkriesenie pokračuje aj dnes. Nech pokračuje aj v našom živote, aby sme mohli očakávať naše vzkriesenie a život v budúcom veku. Amen