24. nedeľa po Svätej Trojici - 2012 - predposledná

Suspírium: Podľa Tvojho zasľúbenia

čakáme zem novú, nebo nové...

Prídeš, iste prídeš v sláve svojej,

cirkev Tvoja svätá neovdovie...

Prídeš, hoci skrytý si nám,

dôjde iste konca zhovievavosť Tvoja -

pojmeš verných svojich,

kde sa duše naše večne s Tebou spoja. Amen (M. Rázus)

Text: Izaiáš 65, 17 - 25; Lebo, ajhľa: Stvorím nové nebo a novú zem a predošlé sa už nebudú spomínať, ani na myseľ neprídu. Ale jasajte a radujte sa na večné veky z toho, čo stvorím. Lebo, ajhľa, stvorím Jeruzalem na plesanie a jeho ľud na radosť. Zajasám nad Jeruzalemom a zaradujem sa nad svojím ľudom, a nebude v ňom už počuť hlas plaču ani volanie o pomoc. Nebude tam už dieťaťa, ktoré by žilo len niekoľko dní, ani starca, ktorý by si nevyplnil dni, lebo mládencom bude ten, kto zomrie storočný, ale hriešnika budú tak preklínať, aby len sto rokov dožil. Budú stavať domy a bývať v nich, vysadia vinice a jesť budú ich ovocie. Nebudú stavať, aby iný býval, nebudú sadiť, aby iný jedol, lebo vek môjho ľudu bude ako vek stromu a moji vyvolení užijú výsledok práce svojich rúk. Nebudú sa nadarmo namáhať, ani rodiť pre hrôzu, lebo sú potomstvom požehnaných Hospodinových, a spolu s nimi aj ich výhonky. Skôr, ako budú volať, ja sa im ozvem, ešte budú hovoriť, už ich vypočujem. Vlk s jahňaťom sa budú spolu pásť, lev s dobytkom slamu bude žrať a had bude mať za pokrm prach. Nebudú škodiť ani hubiť na celom mojom svätom vrchu - vraví Hospodin.   Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Pretože budúca nedeľa bude nedeľou pamiatky posvätenia chrámu, dnešná bude patriť rozpomienke na našich zosnulých. Popritom si pozrieme očami proroka Izaiáša na miesto, kde by sme sa radi dostali.

Keď prorok končil podávanie správ od Pána Boha, zaradoval sa. Konečne mohol zvestovať svojmu ľudu správu, ktorá ho má potešiť. Hospodin, jediný Boh, zvestuje svojmu ľudu blahozvesť. Pripravuje preň nový domov. Bude nový nielen formou, ale najmä obsahom. Bude to nové nebo a nová zem. Nový Jeruzalem na plesanie a radosť. Toto nové, čo Pán Boh tvorí sa už začalo. Príchodom Božieho Syna na svet sa do dovtedajšej ríše satana vlomilo kráľovstvo nebeské. Víťazstvom Krista na golgotskom kríži nastalo pre Boží ľud víťazné ťaženie so svojim Pánom. Čo Izaiáš počuje v slovách Hospodina o novom nebi a novej zemi, to dosvedčí Ján na ostrove Patmos. Pre Izraelcov zajatých v Babylone a pre nás dnes platí to isté. Nie chrám v Jeruzaleme, alebo tento, ale Hospodin je zárukou toho nového času. Pre nás zvlášť platí, že my už v Božom Synovi  môžeme žiť v kráľovstve nebeskom. Každý veriaci v Neho vnáša hodnoty nového času do tejto našej prítomnosti. Preto sa nebojí ani smrti, lebo má istotu spasenia a života večného.

Veriaci kresťania majú nádej vo svojom Bohu.

1.      Vedia, že smrť je už porazená.

2.      Vedia, že majú miesto pripravené.

3.      Vedia, že je to miesto dobrého života.

Bratia a sestry v Pánovi!

Keď spomíname na svojich blízkych, myslíme na ich skon. Od tejto myšlienky je blízko k pohľadu, že sú mŕtvi. Slzy nad ich odchodom nám zalejú oči a ľutujeme, že nás opustili. Nad tým druhým môžeme ľutovať. Pretrhnuté putá lásky bolia. Ak naši drahí verili a vo viere k Pánovi odchádzali, tak vedomie, že sú mŕtvi je nesprávne. Pavol píše do Ríma: „Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu. Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristovi Ježišovi.“ Istota, že Kristus porazil smrť, nám má byť povzbudením a zmenou pohľadu. Pánovo vzkriesenie radostným uistením, že v Ňom aj my máme víťazstvo a život.

Zasľúbenie, ktoré dostáva Boží ľud cez proroka Izaiáša nepatrí mŕtvym, ale živým. Tam, kde smrť stratila moc, tam je život v plnosti. Teda nielen časný.

Sestry a bratia v Pánovi!

V tejto pravde nás utvrdzuje sám Víťaz nad smrťou. Pozýva nás do Ním pripravených príbytkov v sláve Otca. Celá Jeho misia do tohto sveta viedla k tomu to cieľu. Vzdanie sa slávy nebeskej by bolo zbytočné bez navrátenia Božieho stvorenstva domov. Celá naša viera by nemala zmysel, keby nebolo zmŕtvychvstania. Ak teda veríme, potom Jeho pozvanie nám má znieť ako tá najľúbeznejšia hudba. A v tom prípade musíme Mu ďakovať za nádej, v ktorej z tejto časnosti odchádzali naši drahí. To mení aj našu optiku na ich smrť.

Je dobré si všimnúť, ako sme sa vzdialili od vernosti slovu nášho Pána. Prví kresťania sa chodili k hrobom svojich blízkych posilňovať vo viere vo vzkriesenie a večný život. My chodíme na hroby našich blízkych plakať a upadať do beznádeje. Pritom sa oni už mnohí presvedčili o sile pravdy Kristovho evanjelia: Ja žijem, aj vy budete žiť. Veriaci kresťan má istotu, že smrť je už porazená a on má miesto pripravené v nebi.  Vie, že je to miesto dobrého života.

Bratia a sestry v Pánovi!

Ak sme dobre počúvali slovo prorokovo, tak sme zachytili, že ľud vykúpený Pánom bude mať dobrý život. Pre vyvolených je tu niekoľko indícií na zorientovanie sa. Prvou je dlhovekosť. Človek bude mať opäť prístup k stromu života. Bude môcť jesť jeho ovocie. Tým je naznačená plnosť života. K nej pribudne radosť zo života, ktorý nebude ohrozený krízami, vojnami. Ľudia nebudú pracovať nadarmo ani bezo zmyslu. Budú žiť pokojne a užitočne, ako strom, ktorý načas dáva ovocie. Bude vládnuť spravodlivosť, pokoj, radosť v Duchu Svätom. Hospodin nikdy neodmietne ich prosby a žiadosti. Pokoj, ktorý tam vládne naznačuje obraz vlka s jahňaťom, leva s dobytkom. Nebudú poznať, čo je to útlak slabšieho silnejším ani vzatie života. Nebudú škodiť ani hubiť na celom mojom svätom vrchu - vraví Hospodin.

Iný obraz poskytuje stav a položenie neveriacich, zlých, hriechu poddaných. Pocítia silu zla v plnosti. Pre nich bude život skrátený. Tak to naznačujú slová: „ale hriešnika budú tak preklínať, aby len sto rokov dožil.“

Veriaci však majú nádej vo svojom Bohu. Vedia, že porazil smrť. Vedia, že im pripravil miesto v nebi a vedia, že idú do dobrého života. Preto sa smrti neboja. Amen