EVANJELICKÝ  KRESŤAN  A EKUMENIZMUS

            Prednáška pre oblastné stretnutia MoS ECAV Bardejov, Košice, Prešov, Vranov vo februári 2011, vypracoval M. Hreško, ev.farár v.v. bytom v Košiciach.

Ú v o d.  Na začiatku občianskeho roka v januári pravidelne prebiehajú dva svetové modlitebné týždne: Aliančný a Ekumenický. Niektoré naše cirkevné zbory sa zapájajú do obidvoch, niektoré len do jedného a niektoré do žiadneho. Záleží na prostredí v ktorom sa nachádzajú a na vzájomných medzidenominačných vzťahoch. Na Slovensku už boli pokusy spojiť tieto dva týždne do jedného a vypracovať jeden program, no neúspešne. V Evanjelickej aliancii sú združení členovia protestantských cirkví a v Ekuméne je aj R. katolícka cirkev, síce ako pozorovateľ, ale podieľa sa na zostavovaní programu. Program aliančných týždňov je zameraný  na modlitby za misiu a evanjelizáciu a za sociálno-charitatívne projekty. Programy ekumenického modlitebného týždňa sú zamerané na jednotu kresťanov. Všeobecne sa tak hovorí, že je to týždeň modlitieb za jednotu cirkvi.

            Evanjelická aliancia (ďalej EA) je ovocím duchovného prebudenia v Anglicku a Škótsku koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Veriaci ľudia prejavili túžbu byť spolu na modlitbách aj keď sú z rôznych denominácii a chcú sa modliť za misiu a evanjelizáciu vo svete. EA bola oficiálne založená v Londyne r.1846 a odvtedy sa organizujú modlitebné týždne na začiatku roka všade, kde prijímajú jej programy. Členom  EA môže byť každý veriaci kresťan, ktorý súhlasí s jej vyznaním, alebo spoločenstvo zboru, hnutie ale nie cirkev ako organizácia. Naopak je to v ekuméne, kde sú členské cirkvi zastúpené ich predstaviteľmi.

            Nakoľko naša téma je o ekumenizme, budeme sa venovať trochu histórii ekumény a potom dialogu medzi cirkvami, čiže praktickej ekuméne.

P o j e m  e k u m é n a,  e k u m e n i z m u s   je odvodený od gréckeho slova  o i k e i n , o i k ú m e n é a znamená  osídlenie celého  sveta. O i k o s   znamená dom na bývanie. V cirkevnom  význame ekuména je spoločenstvo príslušníkov rôznych kresťanských cirkví  usilujúcich sa o prekonanie rozdielov vo vierouke smerom k jednote.

I.  S t a r š i a     e k u m é n a. Prvý ekumenický koncil bol v roku 325 v Nicei, ktorý zvolal cisár Konštantín, druhý bol v r. 381 v Carihrade, tretí v r. 431 v Efeze, štvrtý r. 451 v Chalcedone. Na týchto konciloch sa zúčastnili predstavitelia kresťanov z piatich vtedy známych patriarchátov: Rím, Antiochia, Alexandria, Carihrad a Jeruzalem. Tieto koncily mali za úlohu na jednej strane chrániť cirkev pred  falošnými učiteľmi, ako boli napr. Pelagius a Árius a na druhej strane bolo treba stanoviť jednotné pravidlá v organizačnej a duchovnej oblasti, aby sa všetko dialo slušne a podľa poriadku.

            Postupne sa táto ekuména zúžila na zápas o moc medzi Rímom a Carihradom. Napokon celkom zanikla v roku 1054, kedy vznikla Západná cirkev Rímsko - katolícka so sídlom v Ríme na čele s pápežom a východná cirkev Pravoslávna so sídlom v Carihrade na čele s patriarchom. Vieme, že jeden predstaviteľ dal do kliatby toho druhého a vylúčil z cirkvi. Reformáciou bola narušená jednota Západnej cirkvi pre nám dobre známe príčiny.

II. N o v á    m o d e r n á    e k u m é n a .

a.)  V   p r o t e s t a  n t i z m e  začína v 19. storočí v tých istých rokoch ako EA a v tých istých mestách Anglicka a Škótska.V roku 1844 vznikla YMCA, združenie mladých veriacich vysokoškolákov a v roku 1855 YWCA pre vysokoškoláčky. Ich programom bola evanjelizácia svojej generácie vo svete. Toto hnutie od začiatku chcelo byť Kristocentrické podľa Písma Svätého. K tomu sa pridala svetová misijná konferencia v Edinburgu r. 1910. Tu   sa sťažovali misionári z rôznych oblasti sveta, že súťažením v misii medzi pohanmi rôznymi skupinami, je spochybňované evanjelium Ježiša Krista . Je treba hľadať spoluprácu a koordinovanie misie medzi pohanmi. Utvorené boli tri sekcie: a.) Viera a poriadok, b.) Život a dielo, c.) Misia. Prvá svetová vojna prekazila plány týchto sekcii a takto sa kríza v misii ešte viac prehĺbila. Po vojne v roku 1925  švédsky biskup Natan Soederblom  zvolal konferenciu do Stockholmu, aby sa zástupci jednotlivých cirkví dohodli na lepšej spolupráci nie len v misii vonkajšej, ale i vnútornej. Urobili sa prípravy na zvolanie svetovej ekumenickej konferencie, ale druhá svetová vojna opäť prekazila tieto plány. Konečne po vojne sa podarilo zvolať v roku 1948 konferenciu do Amsterodamu  v Holandsku, kde sa zišli zástupci protestantských cirkví z celého sveta a založili Svetovú radu cirkvi, kde bol aj zástupca našej cirkvi, žilinský farár Fedor Ruppeldt. Teraz je v SRC  341 národných cirkví z viac ako 100 štátov a počíta okolo 400 miliónov členov. Sú to Anglikáni, protestanti rôznych odtieňov, pravoslávni, starokatolíci, pozorovateľmi sú  r. katolíci.  Sídlom SRC je Ženeva vo Švajčiarsku. Najvyšší orgán je Valné zhromaždenie, ktoré sa schádza každých 7 rokov vždy na inom mieste. SRC má tieto oddelenia:  Diakonia a solidarita, viera a poriadok, medzinárodné vzťahy, mier a ľudská bezpečnosť, spravodlivosť, mier a stvorenie, misia a ekuména. Posledné  v poradí 9. Valné zhromaždenie SRC bolo v roku 2006 v Brazílii v Porte Alegro, téma bola:  Bože, vo svojej milosti premeň svet!“ Okrem SRC sú zriadené aj jednotlivé konfesíjne zväzy, napr. Svetový luteránsky zväz, zväz reformovaných cirkví, zväz Baptistov, letničiarov, charizmatikov, potom sú kontinentálne zväzy a konferencie, napr. KEK, konferencia európskych cirkví, ktorá podporuje ekumenický dialóg a spoluprácu s katolíkmi.

            V jednotlivých štátoch sú zriaďované Ekumenické rady, tak máme aj na Slovensku Ekumenickú radu cirkví so sídlom v Bratislave, ktorej riadnymi členmi sú: ECAV, Kresť. Reformovaná cirkev, Pravoslávna, BJB, CB, ECM, ČSCH,  ako pozorovatelia sú : Rim. kat. a Starokatolícka cirkev, Adventisti siedmeho dňa.

            Pokiaľ ja viem, sú Miestne ekumenické spoločenstva v Košiciach a v Žiline. Tie pôsobia  nezávisle na ERC. Do Košického ekumenického spoločenstva patria: ECAV. KRC, CB, BJB, AC,  Rim. kat., Gr. katolíci,  pravoslávni, ČSCH, ako pridružený člen je Židovská obec. V Žiline tvoria ekumenické spoločenstvo len tri cirkvi: ECAV, CB, Adventisti siedmeho dňa.

b.)  S ú č a s n á    k a t o l í c k a    e k u m é n a     začína v 20. storočí .

Mocná stredoveká Kat. cirkev si bola vedomá, že má všetku svetskú i duchovnú moc a nepotrebuje viesť dialog s nikým na tejto zemi. Platila zásada, že mimo Cirkvi niet spasenia, lebo len Rim. kat. cirkev založil Ježiš Kristus, čo je mimo nej je všetko kacírske, odsúdené na záhubu. Rozhoreli sa hranice pod kacírmi, vznikol rád Jezuitov na prevedenie protireformácie a pre postrach vedcov, ktorí objavili také prírodne zákony, ktoré odporovali učeniu vtedajšej cirkvi. Keď táto cirkev postupne strácala moc a dôveryhodnosť, začali sa ozývať hlasy po otvorenom dialógu s vedcami a cirkevnými spoločenstvami. V príprave na 2. Vatikánsky koncil za pápeža Jána 23., bol v roku 1960 zriadený vo Vatikáne Sekretariát pre jednotu cirkvi. V roku 1964 počas Koncilu bol prijatý dokument o náboženskej slobode a ekumenizme. Podľa neho sa Kat. cirkev nevzdala nároku menovať sa pravou, jedinou všeobecnou cirkvou, ale zároveň začala označovať iné cirkví za oddelených bratov a ospravedlnila sa za krivdy, ktoré popáchala v minulosti. Druhý Vatikánsky koncil zasadal v rokoch 1962-1965 bol dôležitým medzníkom života tejto cirkvi navonok i do vnútra. Pápež Pavel VI. V roku 1965 sa stretol s konštantinopolským patriarchom Athenagorasom a odvolali bully z r. 1054, ktorými sa vtedajší predstavitelia navzájom vyobcovali z cirkvi a tak došlo k rozdeleniu dovtedy aspoň naoko jednotnej cirkvi.

            Po 2. Vatikánskom koncile sa Kat. cirkev prihlásila do SRC ako pozorovateľ, tak je to aj teraz. V roku 1999 v Augsburgu bola podpísaná dohoda medzi zástupcami Kat. cirkvi a predstaviteľmi SLZ o Ospravedlnení kajúceho hriešnika pred Bohom jedine milosťou skrze vieru. Na to v auguste r. 2000 zverejnil pápež Ján Pavel II. Encykliku „Dominus Jesus“,ktorú vypracoval vtedajší kardinál Ratzinger, terajší pápež Benedikt XVI. V tomto dokumente sa opäť zdôrazňuje, že jedine R. kat. cirkev má všetky znaky pravej cirkvi a ostatní kresťania ostávajú ako oddelení bratia. Pociťujeme to zvlášť na Slovensku.

c.) S v e t l á  a    t i e n e    e k u m e n i z m u .

Svetlom je skutočnosť, že po období rivality, nenávisti a nepriateľstva medzi rôznymi kresťanskými cirkvami, nastal čas hľadania nie len to čo nás spája, ale aj Toho, ktorý nás spája - Pána Ježiša Krista ako jedinú autoritu a Hlavu všeobecnej kresťanskej cirkvi, ktorá spoločne vyznáva vieru v Trojjediného Boha: Otca Stvoriteľa, Syna Vykupiteľa a Ducha Svätého Posvätiteľa sveta . Vítaná je aj spolupráca cirkví na projektoch v oblasti sociálno-charitatívnej, mierovej, pri ochrane života časného i večného od počatia až po  koniec časného života.

Tieňom  ekumenizmu je zamlčovanie toho čo nás rozdeľuje, čo je protibiblické aj v učení aj v praktickom živote jednotlivých cirkví. Ďalším tieňom ekumenizmu je „lovenie duší“  v loďkách susedov pod zámienkou kresťanskej osobnej slobody jednotlivca rozhodnúť sa pre to či ono spoločenstvo. Ľudové sa tomu hovorí, že je to preťahovanie duší z jednej cirkvi do druhej a biblicky sa to nazýva prozelytizmus. Sú jednotlivci, ktorí chcú vždy skúsiť niečo nové, vzrušujúce, príjemnejšie, citovejšie, atraktívnejšie. Tak sa stáva, že prechádzajú od jedného spoločenstva do druhého a nikde nie sú doma, za nič nenesú, alebo nechcú niesť zodpovednosť. Farári a pastori nech nepodporujú takéto maniere a napomínajú nespokojencov pre pozitívny život viery.

Dialóg s Katolíckou cirkvou má zvláštne tiene. Vzhľadom na to, že ona je na Slovensku  väčšinovou cirkvou a naše cirkevné zbory žijú v jej obkľúčení, dochádza často k napätiu najmä pri miešaných manželstvách, pri krste a výchove detí, účasť na obradoch jednotlivých cirkví, pri rozhovoroch jednotlivých členov o rozdelení a jednote všetkých kresťanských cirkví. Našim ľuďom je zo strany katolíkov  predstavovaný ekumenizmus tak, že už čoskoro budeme zjednotení pod pápežom a všetci „oddelení bratia“ sa vrátia do lona „Jednej svätej cirkvi“, tak bude jeden ovčinec a jeden pastier.

Pred  napísaním tejto prednášky, okrem iného, preštudoval som dve publikácie, ktoré hovoria o vážnych rozdieloch, ktoré naši ľudia by mali vedieť a držať sa poznanej pravdy Biblie. Jedna kniha je od nášho neb. brata biskupa Dr. Júliusa  Filu st.. Jej názov je: „Ekumenický dialóg medzi  rím. - katolíkmi  a ev.- luteránmi“, vyšla v roku 1987 vydavateľstve M. Vaška v Prešove. Druhá je od  Raya Galea z Austrálie, pôvodne rím. katolíka, ktorý po obrátení študoval protestantskú teológiu, stal farárom Anglikánskej cirkvi  a svoje poznanie a vyznanie zverejnil v publikácii : „Prázdne ruky vystieram“. Z angličtiny ju preložila Mgr. Natália Štefaňáková, vydalo ViViT v Kežmarku.

Br. biskup Filo porovnáva učenie katolíckej cirkvi s luteranským podľa Augsburského vyznania a má tieto kapitoly: a.) Biblia, b.) Boh Otec – Stvoriteľ, c.) Ježiš Kristus – Vykupiteľ, d.) Duch Svätý – Posvätiteľ, e.) cirkev, f.) Cirkevný úrad, g.)  Pápežský primát, h.) Interkomúnia, i.) Učenie o ospravedlnení, j.) Učenie o Panne Márii, k.) Krst svätý, l.) Birmovanie a konfirmácia, m.) Sviatosť oltárna – Večera Pánova, n.) Pokánie a spoveď, o.) Odpustky, p.)Sviatosť posledného pomazania, r.) Posvätenie kňazstva, s.) Sviatosť stavu manželského, t.) Očistec, u.) Učenie o duši, v.) Nebo a peklo, x.) Ekumenický dialóg o augsburskom vyznaní, y.) Jednota pred nami, z.) Martin Luther – svedok Ježiša Krista.

Ray  Galea na základe poznania pravdy Biblie rázne odmieta všetko v učení katolíckej cirkvi čo sa Bibliou nezrovnáva. Odmieta učenie, že cirkev a pápež stojí nad autoritou Biblie , že tradícia a apokryfy sú rovnocenné s kanonickými knihami Biblie, odmieta omšu ako znovu obetovanie  Ježiša Krista, odmieta primát pápeža, kult Márie a svätých, ušnú spoveď a odpustky, sviatosť birmovania, kňazstva, manželstva, posledné pomazanie, náuku o očistci, a ešte ďalšie nesprávne dogmy katolíckej cirkvi. Odporúčam preštudovať túto publikáciu, pokiaľ ju ešte dostanete kúpiť, alebo požičajte si od niekoho, kto ju má. Pomôže vám v dialógu s katolíkmi poukázať na pravdy Písma a na falošné učenia ich cirkvi.

III. Ekumenizmus  má  hranice. Na záver pokladám za potrebné aspoň niekoľkými vetami upozorniť na nebezpečie širokej ekumény, ako ju  praktizoval pápež Ján Pavel II., ktorý viackrát zvolal predstaviteľov rôznych svetových náboženstiev, aby sa modlili každý k svojmu bohu a svojim spôsobom za jednotu ľudstva a pokoj vo svete. Podobne bývalý prezident ČSR Václav Havel zvolal do Prahy „Fórum 2000“, aby sa v kostole Svätého Víta modlili zástupci rôznych náboženstiev za jednotu a porozumenie . Tibetský Dalajláma tam z kazateľne prednášal svoje názory a svoju filozofiu. Táto široká ekuména sa odvoláva na svetovú globalizáciu, toleranciu, na potrebu dialógu so všetkými smermi. V pozadí tejto filozofie je presvedčenie, že všetky náboženstva vedú k jednému bohu a že absolútna pravda neexistuje, lebo každý má svoju pravdu a že tvrdenie Solus Christus – Jedine Kristus, je zastaralý názor atď.

V otázke pravdy o spasení nie je možné robiť kompromisy, byť tolerantní voči falošným učiteľom a falošným náukám. Mimo Krista niet spasenia, lebo len Jeho meno je dané pod nebom všetkým ľuďom na spasenie, len Ježiš je mantinelom našej ekumény a nášho dialógu s inými náboženstvami. Kto nevyznáva Ježiša ako Pána a neskláňa pred Ním svoje kolená v pokore , nemôžeme s Ním vytvoriť pravú jednotu. Keď sa Pán Ježiš modlil: „Aby všetci jedno boli“( J 17,21), nepovedal, že všetci sú už jedno, ale chcel, aby hľadali jednotu v Ňom a skrze Neho, lebo len On je Kyrios – Pán pánov a Kráľ kráľov. Len takáto ekuména je biblická podľa Božej vôle, len do takej smieme vstupovať i v budúcnosti.

Priznávam, že ohľadom našej témy zostáva ešte mnoho otvorených otázok, na ktoré moja prednáška neodpovedá, ani nemohla odpovedať pre jej rozsah, ale to podstatné naznačila a kto chce vedieť viac, nech si vyhľadá dostupné materiály o ekuméne na internete, pravda kto má k nemu prístup. Celkom na záver vyslovujem prosbu k Pánovi cirkvi, aby nám všetkým požehnal stretnutia MoS ECAV a témy, ktoré v tomto regióne budeme počúvať v priebehu roku 2011.

Ďakujem Vám za pozornosť a vopred za Vaše pripomienky v diskusii.