2. slávnosť vianočná – 2012

Suspírium:           Kriste, zroď sa vás,

slovom svojim vznes

i nás v tento čas

do nebies!

Tvoj um svieť nám, svieť,

vôľa Tvoja veď –

i keď príde raz

za ten pravdy jas

niečo pretrpieť!   Amen   (Rázus)

Text: Ján 12, 46 – 50; Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, toho nesúdim, lebo som neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť ho. Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo povedať a čo hovoriť, a viem, že Jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, tak hovorím, ako mi povedal Otec.   Amen 

Sestry a bratia v Pánovi!

Väčšina tvorov, vrátane človeka, potrebuje k životu svetlo. No kresťan okrem vonkajšieho potrebuje aj vnútorné svetlo. Možno ste zachytili v správach poznámku, že sa nám slnko od 21. decembra začalo navracať. To znamená, že sa dni budú predlžovať a noc sa bude skracovať. Budeme mať viac svetla. Na počesť návratu slnka naši pohanskí predkovia svätili sviatok zimného slnovratu. Vďaka Pánu Bohu, že nám dal v narodenom Dieťati dar nebeského svetla. Ono nám prináša život v plnosti. Potrebujeme Ho pre časný i večný život. Vďaka našim kresťanským predkom, ktorí nahradili pohanský sviatok sviatkom svätého Boha za ten nevýslovný dar Ten spásy, ktorý v týchto dňoch svätíme.

Dnešný 2. sviatok vianočný nám pripomína cenu daru svetla. Je zasvätený pamiatke mučeníka Štefana. Tento muž sa zrodil zo svetla, ktorým je Kristus. Ním osvietený konal verne službu lásky pre všetkých, ktorí ju potrebovali. Zvesť evanjelia a skutky lásky, ktoré konal sprevádzali veľké znamenia. Za to ho znenávideli mocní sveta i ľudu a umučili ho strašnou smrťou. Aj napriek rozsudku, ktorý ho čakal sa nevzdal nebeského svetla, aby mohol v ňom natrvalo spočinúť.

Kristus, duchovné svetlo, osvecuje aj nás, aby sme boli deťmi svetla.

Toto svetlo žiari na nás zo slova Kristovho

1.   neutekajme pred ním,

2.   žime svoj život vo svetle Kristovom.

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Pán Ježiš hovorí: „Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa.“ Osvecuje každého, kto prichádza na tento svet. V Jeho svetle je život ľudí. Každý, kto zostáva v Ňom, má večný život. Žiaľ, že dnešný sviatok hovorí aj o tých, ktorí utekajú pred týmto svetlom. Medzi Pánových učeníkov nepatrili len hrdinovia viery, ako bol Štefan. Patrili tam aj tí, ktorí sa pre strach zo Židov k Nemu verejne nehlásili. Spomeňme si na Nikodéma, alebo Jozefa z Arimatie. A predsa ich to svetlo zasiahlo tak, že v kritickom čase sa prejavili. Vystúpili z tieňa do svetla Ježiša Krista a boli zachránení.

Doba pre svetlo Kristovo bola vtedy zlá. Podobne ako pred rokmi u nás. Dnes máme možnosť verejne a bez strachu žiť vo svetle života. Prečo sa mu mnohí vyhýbame? Prečo sa ho bojíme? Veľmi reže náš duchovný zrak pre naše hriechy? To svetlo nás prišlo zachrániť. No príde raz súdiť. Nie však Štefana. Za to, že veril svetlu Ježiša Krista, zomrel pre svet martýrskou smrťou. Že veril svetlu Ježiša Krista, prešiel zo smrti do života.

Milé sestry a milí bratia v Pánovi!

Pán Ježiš Kristus nám hovorí, že sa nestačí dať len osvietiť a neskrývať sa pred ním. Treba v ňom žiť. „Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, toho nesúdim, lebo som neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť ho. Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.“ Svetlo Kristovho slova je pre nás záväzné, lebo je slovom Božím. Prináša nám poznanie Božej vôle, ktorú máme plniť. Počuli sme, že nás bude súdiť. Nechce náš súd. Aby sme neboli súdení, vedie nás k novote života, ktorá sa páči Pánu Bohu. Písmo svedčí o takom živote: Štefan však, plný [viery], milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. Svedčil slovom o svetle Ježišovi tak, že keď to jeho nepriatelia počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho. Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej.

Uvažujme. Náš časný život je pominuteľný. Požehnaním pre každého je, ak vytrvá vo viere a žije vo svetle. Ten na konci časnosti vidí radostný obraz. Krista stojaceho na pravici Božej, ako mu prichádza v ústrety. Evanjelický biskup Johann Arndt, ktorý zomrel v roku 1620, tesne pred smrťou zaspal. Keď sa náhle zobudil, citoval Jánove slová: „A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy.“ Jeho manželka sa ho opýtala, kedy videl túto slávu. Odpovedal: Teraz som sa na ňu pozeral...

Požehnaj Pane, aby sme v Tvojom svetle žili, svedčili i umierali a tak navždy Tvoji zostali. Aby sme Tvoju slávu videli a v nej raz prebývali.

Amen